Robert Kováč je od roku 2021 riaditeľom organizácie Marianum, ktorá spravuje cintoríny v Bratislave. Je zástancom ekológie v pohrebníctve, snaží sa presadzovať praktiky, ktoré v sebe zahŕňajú udržateľné a šetrné prístupy v službách, ktoré organizácia ponúka. Pod svojimi krídlami má osemnásť cintorínov, v rokoch 2030 – 2040 bude Bratislava podľa riaditeľa potrebovať nový.
V našom rozhovore sa dozvieš, akí sú Slováci návštevníci cintorínov, aké udržateľné prístupy je možné v pohrebníctve aplikovať, koľko je v Bratislave voľných hrobových miest, či s akými bizarnými požiadavkami sa pohrebníctvo stretáva.
Pre cintoríny sú október a november najhektickejšie mesiace roka. Ste na to pripravení?
Áno, pre nás je najvyťaženejšie obdobie práve na prelome októbra a novembra, kedy si obvykle ľudia intenzívnejšie spomínajú na svojich blízkych zosnulých, chodia upratovať a pripravovať hroby na blížiace sa obdobie Dušičiek. Je to obdobie, kedy je zvýšený nápor návštevníkov cintorínov, a preto je potrebné prispôsobiť tomu prevádzku, údržbu pohrebísk, rovnako aj zvýšiť bezpečnosť.
Prípravu nikdy nezanedbávame a pristupujeme k nej zodpovedne v dostatočnom časovom predstihu. Rovnako je tomu aj tento rok. Tí návštevníci, ktorí chodievajú na cintoríny len v tomto období, nám dávajú vedieť, že vnímajú pozitívne, čo sa nám od ich poslednej návštevy cintorína podarilo urobiť, čomu sa tešíme.
Sme vo všeobecnosti disciplinovaní návštevníci cintorínov alebo po nás po Dušičkách zostane smršť?
Je to veľmi individuálne. Tu platí, že rovnako ako počas bežných dní v roku, tak aj počas Dušičiek sú niektorí ľudia disciplinovaní a iní zas naopak. Viac neporiadku nastáva pred Vianocami, kedy začnú ľudia vyhadzovať všetko, čo nanosili počas Dušičiek na hroby a už to doslúžilo. Približne dve percentá návštevníkov je pohodlných a netriedia odpad tam, kde je to na cintorínoch možné alebo dokonca vytvárajú kopy smetí aj tam, kde nepatria.
Akí sú vlastne Slováci? Starajú sa o svojich zosnulých príbuzných viac alebo menej ako trebárs v okolitých európskych krajinách?
Myslím si, že sa Slováci starajú o hroby dobre. Sú ľudia, ktorí navštevujú hroby svojich blízkych a dbajú o nich denne alebo párkrát do týždňa, a to je hneď vidno. No a sú aj takí, ktorí si spomenú len na Dušičky a inak sú hroby zosnulých zanedbané. V okolitých európskych krajinách je to zrejme podobne.
Zajednávajú si hrobové miesta väčšinou ľudia dopredu, ešte zaživa, alebo to potom riešite s pozostalými?
Obvykle ľudia vybavujú hrobové miesto až v čase, keď nastane úmrtie v rodine alebo ak zomrie nájomca hrobového miesta, tak o prepis takéhoto miesta požiada blízka osoba zosnulého nájomcu – manžel, manželka, deti. Taktiež sú prípady ľudí so závažným ochorením, ktorí si vyberú hrob ešte počas života a urobia rezerváciu hrobového miesta, aby si boli istí, že budú pochovaní tam, kde sa im páči. Vyskytujú sa však aj prípady, že si niekto úplne zdravý rezervuje hrob ešte počas života.
V akých cenových reláciách sa pohybujú hrobové miesta – a koľko vlastne stojí celkovo pohreb s hrobovým miestom, pomníkom a všetkým, čo k tomu patrí?
Za hrobové miesta na cintorínoch v správe organizácie Marianum sa štandardne platí nájom a služby spojené s nájmom za hrobové miesto. Tie sú určené v cenníku, ktorý je prílohou Prevádzkového poriadku pohrebísk na území hl. m. SR Bratislavy. Ceny nájmu a služieb spojených s nájmom sú závislé od typu hrobového miesta. Najčastejšie využívané sú miesta v kolumbáriách s poplatkom 15,48 €/rok, urnové miesta za 18,79 €/rok a jednohroby za 23,21 €/rok. Väčšie hroby majú priamo úmerne aj vyššie poplatky.
Cena pohrebu je veľmi individuálna záležitosť podľa preferencií pozostalých – akú rakvu si vyberú, aký typ pohrebu, akú výzdobu a ďalšie položky, ktoré vstupujú do ceny pohrebu. V priemere sa pohybujú ceny pohrebu od 1600 eur do 1800 eur, no môže to byť aj menej aj viac. Rovnako to je aj s pomníkmi – náhrobnými kameňmi, tu záleží od toho aký kameň si ľudia vyberú, aké prvky, veľkosť a podobne.
Ak zomrie človek bez rodiny a známych, ktorí by vybavili jeho pohreb – ako sa takáto situácia rieši?
Takáto situácia je ošetrená v zákone o pohrebníctve. Ak do 96 hodín od úmrtia nikto nezabezpečí pochovanie alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu. Ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí tá obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli.
Ako to momentálne vyzerá v Bratislave s voľnými miestami v Bratislave? A je vôbec niekde zrátané, koľko obsadených hrobových miest v Bratislave je?
Aktuálne je na území Bratislavy voľných takmer osem tisíc hrobov. U nás v Marianum vedieme riadnu evidenciu hrobových miest, obsadených je okolo deväťdesiatjeden tisíc.
V rozhovore pre Postoj ste spomínali, že Bratislava bude mať veľký problém s hrobovými miestami. Rieši to vôbec niekto po vašej urgencii? Ako by sa to malo podľa vás riešiť?
V rozhovore pre Postoj som spomínal, že Bratislava bude potrebovať nový cintorín v rokoch 2030 – 2040, keď budú umierať najsilnejšie ročníky, takzvané Husákove deti. Vtedy sa očakáva najväčší nápor. Máme pripravené dáta a komunikujeme s Metropolitným inštitútom Bratislavy a pripravujeme štúdiu, ktorá nám presnejšie povie, kedy je potrebné vybudovať nový cintorín, aby sme neprišli do bodu, že bude problém s hrobovými miestami.
Rovnako v rámci štúdie bude analyzované aj konkrétnejšie miesto pre umiestnenie nového cintorína. Vychádzať pri tom bude z aktuálnych údajov týkajúcich sa hrobových miest, z demografického vývoja, ale aj aktuálnych nálad obyvateľstva. Verím, že takéto riešenie nás privedie k zmysluplným záverom a včasnej realizácii nového cintorína.
V minulosti zakazovala cirkev pochovávať ľudí, ktorí si sami siahli na život, pod krížom, respektíve v areáli cintorína. Robí sa aj dnes pri ich pochovávaní nejaká výnimka?
V súčasnosti neevidujeme tento trend.
Existujú aj v dnešnej dobe hromadné hroby?
Nie. Hromadné sú len historické hroby napr. nemeckých, tureckých vojakov a podobne. Ide o uloženie tiel vojakov v ohraničenej časti cintorína.
Koľko priemerne zarobí hrobár mesačne?
Práca hrobára je výkon práce vo verejnom záujme a hrobár musí napĺňať zákonné predpoklady pre výkon práce. Jeho plat závisí od jeho zaradenia do platovej triedy – tu sa zohľadňuje vzdelanie, počet rokov praxe či typ vykonávanej práce.
Čo sú najväčšie mýty o hrobárskom povolaní?
Že ich budia tí, ktorých pochovávajú alebo, že pri realizovaní výkopu a pochovávaní si musia vypiť alkohol. Alkohol a iné omamné či návykové látky sú absolútne neprípustné pri výkone tohto povolania. Toto sa na cintorínoch v správe našej organizácie nedeje.
Ako sa tvária ľudia, keď im poviete, že pracujete ako riaditeľ cintorína?
Doposiaľ som nepostrehol žiadne výnimočné reakcie. Nepredstavujem sa ako riaditeľ cintorína, ale organizácie, ktorá má okrem správy cintorínov, krematória a urnového hája, pomníkov, pamätníkov a vojnových cintorínov aj pohrebnú službu, kvetinárstva, spravuje aj mestské hradby, fontány, hradný vrch, parčík Svoradova a podobne.
Marianum je pomerne veľká organizácia, pod ktorú spadá okolo 20 cintorínov, ale aj napríklad krematórium. Ako vlastne vyzerá váš bežný pracovný deň a koľko zamestnancov riadite?
Ako som spomenul, v Marianum sa nestaráme len o cintoríny, ale aj o vodné prvky v hlavnom meste – fontány, pitné fontánky a studne, o hradný vrch, mestské hradby či Park Svoradova, taktiež prevádzkujeme kvetinárstva so širokou škálou kvetinových dekorácií. Aktuálne v organizácii pracuje 166 zamestnancov.
Pracovný deň je podobný ako u iného manažéra. Rána po príchode do práce sa začínajú krátkou tímovou poradou, deň pokračuje napríklad analýzami, plánovaním, ale aj riešením problémov a networkingom. V závere dňa prichádza priestor na krátku reflexiu za dňom a ďalšie prípravy, či už na stretnutia alebo nadchádzajúci deň. Samozrejme každý deň môže byť iný a riešim aj operatívne nepredvídateľné udalosti, krízové situácie či urgentné požiadavky.
Dotkne sa kontinuálne zdražovanie či už energií alebo čohokoľvek vlastne aj cintorínov? Ako?
Ceny spojené so službami na cintorínoch sú súčasťou VZN Prevádzkový poriadok pohrebísk na území Bratislavy. Aktuálne je v cenníku tzv. inflačná doložka, ktorá hovorí o tom, že keď kumulatívna miera inflácie od poslednej zmeny cenníka dosiahne aspoň 5%, ceny služieb sa zvýšia automaticky. Ak sa mestské zastupiteľstvo uznesie na zvyšovaní cien v dôsledku kontinuálneho zdražovania energií a podobne, premietne sa to aj do cien uvedených vo VZN.
Boli ste niekedy na cintoríne v noci? Mávate napríklad problémy s výtržníkmi?
Cintoríny v Bratislave sú otvorené v období november – marec od 7:00 – 17:00, od apríla – do 8. novembra do 20:00. V noci sú teda zatvorené a vtedy tam nechodím. Výtržníci sa po cintorínoch nepohybujú. Stáva sa však, na čo návštevníkov cintorínov aktívne upozorňujeme, že sa tam pohybujú falošní kamenári, ktorí protizákonne vnucujú ľuďom svoje služby. V takýchto a podobných prípadoch spolupracujeme s Mestskou políciou.
Vy ste zástancom ekológie v pohrebníctve. Čo si pod tým predstaviť?
Snažím sa presadzovať praktiky, ktoré v sebe zahŕňajú udržateľné a šetrné prístupy v službách, ktoré ponúkame. Napríklad sú to ekologické pohreby – používanie ekologicky rozložiteľných rakiev či prírodné pohrebisko v urnovom háji. V bratislavskom krematóriu, ktoré prevádzkujeme robíme aj uloženie popola ku koreňom stromov, rozptyly popola na rozptylovej lúčke v prostredí prírodného kameňolomu, čím podporujeme návrat tela do prírody.
Taktiež sa snažíme edukovať návštevníkov cintorínov v oblasti separovania cintorínskeho odpadu. Na troch bratislavských cintorínoch sme zaviedli kontajnery na separovaný zber odpadov. Organizovali sme worshopy, kde sme ľuďom ukazovali ako sa starať o hrob a zároveň chrániť životné prostredie. Taktiež sa snažíme udržiavať zelené pohrebiská, kde zachovávame miestnu flóru a faunu, vytvorili sme aj kvetnaté lúky na cintorínoch za účelom podpory biodiverzity.
Ktoré najvýznamnejšie osobnosti sú v Bratislave pochované?
Na každom cintoríne sa nájdu významné osobnosti. Ide o osobnosti z umeleckej, vedeckej, politickej, medicínskej scény, literárnej scény a mnoho ďalších. Ako príklad môžem uviesť osobnosti pochované na Ondrejskom cintoríne: Alojz Rigele – významný bratislavský sochár, Martin Ťapák – slovenský filmový režisér, herec, tanečník, Karol Mergl – kráľovský radca a mešťanosta Bratislavy a mnohí ďalší aj na ostatných cintorínoch.
Majú ľudia aj nejaké bizarné požiadavky, ktoré ste vo svojej kariére museli riešiť?
Majú. Sú takí, ktorí si chcú za života predplatiť pohreb či dohodnúť termín pohrebu. Pozostalí žiadajú ukladať do rakvy k zosnulému rôzne predmety – jedlo, pitie, lieky a iné. Neraz sa stáva, že príbuzní prinesú nevhodné oblečenie – či už priesvitné čipkované prádlo, kimono alebo iba plachtu... Bizarné tiež je, keď sa začnú pred našimi zamestnancami príbuzní hádať a chcú, aby naši zamestnanci rozhodli, kto má pravdu alebo čo je lepšie.
V kvetinových výzdobách si prajú niekedy ľudia aj také zvláštnosti ako sú rôzne tvary kvetinovej výzdoby, či špeciálne vystielanie hrobových jám s kvetmi do rôznych tvarov. Spomínam si na prípad, ktorý mi rozprávali naši obradníci, že pozostalí dali vyrobiť maketu zosnulého v životnej veľkosti s roztiahnutými rukami, umiestnili ju k hrobovej jame a fotili sa pri nej. Dodal by som len to, že čomu vieme vyhovieť a je možné, to realizujeme.
