V našom rozhovore sa dozvieš o ceste k práci letušky, akej národnosti sú vo všeobecnosti najmilší cestujúci, nad čím sa Nina pri pasažieroch občas pozastaví, a prečo by sa nemali ľudia v lietadle svojvoľne presádzať.
Vždy si túžila po práci v oblakoch?
Nebola to moja vysnívaná práca do momentu, keď mi do hlavy nezasiala semienko moja kamarátka, ktorá pre danú leteckú spoločnosť pracovala. Odvtedy som nad touto prácou uvažovala veľmi intenzívne, až sa mi dostala tak pod kožu, že s ňou nechcem prestať (smiech).
Ako si sa vlastne stala letuškou? Čo bolo pre to potrebné spraviť?
V prvom rade musím povedať, že som absolútne nemala tušenie do čoho idem, takže som sa veľmi na výberové konanie nepripravovala. Vedela som, že niečo po anglicky povedať budem vedieť, keď bude gramatický test, niečo tam napíšem, išla som to vlastne iba skúsiť. Tým, ktorí majú o sebe pochybnosti, by som v tomto smere chcela odkázať, že výberová komisia vo vás vidí potenciál aj s nedokonalou angličtinou a keď im to postačuje, nemusíte byť stopercentný.
Po výberovom konaní prichádza tá náročnejšia časť a to je 6 týždňov intenzívnej každodennej teoretickej a praktickej výučby. Vyučujú sa témy ako prvá pomoc, angličtina, sebaobrana, hasenie požiaru, ako prežiť na mori, na súši, palubný servis, postupy pri núdzových situáciách a takisto musíme ovládať aj základy technickej časti o lietadle. Všetko spomenuté musíme ovládať aj po anglicky, takže výcvik bol náročný pre mňa aj z tohto hľadiska, pretože nejde iba o takú bežnú angličtinu, ale o naozaj špecifickú a s leteckými pojmami som sa v bežnom živote nestretla.
Letecké spoločnosti majú stanovené isté požiadavky. Akých uchádzačov by určite neprijali?
Každá letecká spoločnosť má tieto požiadavky určené samostatne. Čo je ale vo všetkých rovnaké, je dosiahnutie určitých centimetrov so zdvihnutou rukou a na špičkách. Je to hlavne kvôli tomu, že uchádzač musí dosiahnuť na úložné priestory nad sedadlami, nakoľko v nich máme uloženú časť núdzového vybavenia. Pokiaľ toto nespĺňa, tak má dvere do akejkoľvek spoločnosti bohužiaľ zatvorené. Výška do akej musí dosiahnuť, má každá letecká spoločnosť napísanú vo svojich požiadavkách.
Veľa slovenských stevardov a stevardiek lákajú letecké spoločnosti v Emirátoch, ty si však zostala v Európe. Prečo? Je v tom veľký rozdiel?
Letecké spoločnosti všeobecne na strednom východe lákajú okrem iných benefitov aj na veľké peniaze. Spoločnosti v Európe nemajú na to kapacity, nevedia prebiť takúto ponuku. Zároveň sa tam hlási enormné množstvo uchádzačov, čo im dáva možnosť klásť si podmienky na vysokej úrovni, hlavne podmienky týkajúce sa výzoru uchádzačov.
Ja do týchto vizuálnych požiadaviek nezapadám, preto som zostala v Európe. Musím však povedať, že to vôbec nie je zlé, naopak, vyhovuje mi to. Aspoň mám lepšie možnosti na socializáciu s priateľmi a rodinou.
Ak mám dobré informácie – tak do čím nebezpečnejšej krajiny lietaš, tým vyššia výplata. Koľko si tak priemerne dokážeš mesačne zarobiť?
Nie je to pravidlo. Pokiaľ sa lieta napríklad do vojnových oblastí alebo do krajín, kde je vysoké riziko nebezpečenstva, tam už by sa pravdepodobne využil nejaký bonusový systém, ale každá letecká spoločnosť má právo si motivovať zamestnancov na akej úrovni chce, nemusia to byť len peniaze. Čo sa týka môjho zárobku, je to variabilné, presnú sumu však nedokážem povedať, no prirovnala by som ho k výplate vedúceho pracovníka podniku, až po riaditeľa podniku.
Môžeš si ty sama v práci zvoliť destináciu do ktorej chceš letieť? Majú letušky reálne aj čas niečo z navštívených krajín vidieť?
Áno, môžem si zvoliť krajiny do ktorých chcem letieť, ale veľkú rolu zohráva tzv. seniorita, ktorá určuje, kto je v spoločnosti z hľadiska času najdlhšie a akú pozíciu v spoločnosti palubný sprievodca má. Ja som napríklad klasická radová letuška, ak to takto jednoducho nazvem, lepšiu senioritu majú kolegovia čo sú vedúci kabíny alebo inštruktori. Pokiaľ chceme všetci rovnakú destináciu, systém uprednostní toho, kto má „lepšie” postavenie v spoločnosti.
Keď sa do zvolenej krajiny dostanem, mám čas si čo to obehať, závisí ako dlho v nej sme. Väčšinou je to iba na noc, výnimočne sa stáva, že sme niekde dlhšie. Aby ste ma ale správne pochopili, 80 percent našich letov je tzv. otočkových, teda odvezieme cestujúcich na dovolenku a následne hneď ďalších cestujúcich vezieme z dovolenky domov. Tých 20 percent tvoria krajiny, v ktorých ostávame na noc.
Hovorí sa, že členovia palubného personálu musia svoj sociálny či milostný život často posunúť do úzadia. Máš ako letuška čas na randíčka a stretká s kamošmi?
Je to tak, jedna z nevýhod ktorú vnímam, je práve nedostatok času vlastne na čokoľvek. Keď máš super time management stíhaš hocičo, no je to oveľa náročnejšie ako keď pracuješ od ôsmej do piatej každý deň. My máme síce flexibilný pracovný čas, takže voľné dni môžeme mať prakticky kedykoľvek počas týždňa, no v lete počas dovolenkovej sezóny pracujeme skoro každý deň. Priatelia, rodina, partneri to s nami všetko prežívajú a niekedy to veru nie je med lízať.
Akí sú Slováci pasažieri? A sú vyslovene národnosti, s ktorými mávate na palube viac problémov ako s inými?
Slováci sú vo všeobecnosti milí, nájdu sa však asi v každej národnosti cestujúci, ktorí nie sú spokojní vyslovene s ničím, takže ich by som brala ako výnimky. Nevnímam žiadnu národnosť, ktorá by bola problémová, všetci máme iné zvyky. Národnostné rozdiely sú citeľné keď ideme viac na východ, napríklad smer India, Pakistan, Bangladéš, musím však povedať, že sú to práve najmilší a najúctivejší cestujúci vôbec.
S prácou letušky sa spája skoré vstávanie a nočné lety. Ako sa človek naučí jednoducho nebyť unavený a zvykne si na rozhádzaný režim?
Nedá sa to naučiť a nedá sa na to zvyknúť! Aj my s tým bojujeme, telo má svoj režim a toto jednoducho ten režim narúša. Keď máme nočné lety, snažíme sa niečo pospať pred letom, ale nie vždy sa to dá. Ak by som si mala vybrať, radšej uprednostním ranné lety kedy idem spať v normálnom čase, ako keby nemám spať v noci vôbec.
Aký najbizarnejší zážitok sa ti v práci stal?
Možno by ich bolo aj viac, ale na jeden konkrétny si čerstvo pamätám, pretože sa stal nedávno. Staršia pani si odo mňa pýtala dospelácke plienky, lebo sa jej vraj nechcelo toľkokrát chodiť na toaletu. Vysvetlila som jej, že také veci na palube nemáme. Bol to naozaj úsmevný zážitok.
Ako vlastne vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Záleží na tom, kedy idem do práce. Pokiaľ sú to skoré ranné lety, vstávam čo možno najneskôr, ale tak, aby som všetko v pohode stihla. Základná hygiena, namaľujem sa, urobím si vlasy, oblečiem uniformu a idem. Približne hodinu pred odletom máme ešte tzv. predletový briefing, kedy si povieme letový čas, počet pasažierov, koľko máme bábätiek v lietadle, pretože pre rodičov robíme špeciálny briefing na palube, ďalej špecifikácie servisu a kapitán nám povie aké bude po trati počasie a ďalšie dôležité informácie k letu. Prídem domov okolo obeda, najem sa a idem si pospať. Vstanem a potom riešim každodenné bežné veci ako obyčajný smrteľník (smiech).
Je svojvoľné presádzanie sa v lietadle v poriadku alebo nie?
Nie je to v poriadku, pokiaľ je lietadlo poloprázdne. Všetko má svoj systém a pravidlá. To, kam sa uložia batožiny má svoj systém, to koľko ich naložia do jednotlivých cargo priestorov má svoj systém, kam usadia pasažierov má svoj systém a to všetko kvôli tomu, aby lietadlo bolo správne vyvážené na štart a na pristátie. Boli by ste prekvapení, že aj jeden presadený človek dokáže narobiť šarapatu. Samozrejme, my nevieme každého ustriehnuť, ale snažíme sa na to dávať pozor. S tým ráta aj pozemný personál a všetci, ktorí robia prislúchajúce výpočty. Keď je lietadlo plne obsadené, vtedy sa to až tak veľmi nerieši.
Čo je taký najväčší mýtus, aký si o lietaní počula? Pre mňa určite to, že sa obsah toalety vylieva priamo vo vzduchu počas letu.
Vysvetlenie pre tých, ktorí si to stále myslia - v lietadle sú zberné nádoby na odpad z toaliet, ktorý putuje priamo do nich. Na zemi potom pozemný personál nádoby vyprázdni. Inak za mňa najväčší mýtus by bol asi ten, keď si ľudia myslia, že po údere blesku do lietadla spadneme. Veruže nespadneme, koľkokrát ani neviete, že do vás udrel blesk. Piloti to samozrejme vedia a upovedomenia o tejto skutočnosti mechanikov, ktorí musia celé lietadlo na zemi dôkladne prezrieť.
Vraj letušky nevítajú pasažierov pri nástupe do lietadla iba zo slušnosti.
Skutočne je za tým niečo viac. Musíme byť vnímaví kto nám nastupuje na palubu. Príliš podgurážení cestujúci sú problém, nakoľko neviete ako zareaguje ich telo v nadmorskej výške, kde sa bežne nepohybuje. Môže to predstavovať zdravotné aj bezpečnostné riziká nielen pre nás, ale aj pre ostatných cestujúcich. Pozorujeme nielen prítomný alkohol, ale aj prípadnú zdravotnú indispozíciu pasažiera a vieme prvotne vyhodnotiť, či je letuschopný alebo nie. A to všetko po jednom pozdrave.
Prezraď nám, je niečo, čo pasažieri často robia a tebe to lezie na nervy?
Nepovedala by som, že mi to lezie na nervy, ale niekedy sa nad tým fakt pozastavím. Niektorí pasažieri nerešpektujú počas turbulencii svetelný transparent pre zapínanie bezpečnostných pásov. Turbulencie sú vždy nevyspytateľné a pokiaľ nie ste pripútaní, môžete si ublížiť. Takisto sa to týka návštevy toalety počas turbulencii, tam je to riziko úrazu znásobené.
Vieš si predstaviť robiť túto prácu celý život?
Keď sa nad tým zamyslím, ťažko povedať. Momentálne ma to baví, pokiaľ by mi v tomto období mal prísť do života aj nejaký partner, bude musieť byť veľmi tolerantný. V budúcnosti by som chcela rodinu, no pri tejto práci to je náročné všetko skĺbiť, ale nie je to nemožné. Stále sa to bude odvíjať od toho, či ma to bude napĺňať. Pokiaľ áno, nemám problém robiť letušku aj celý život.
