Slavomír Michňák sa spolu so svojou manželkou už niekoľko rokov venujú pole dance, ktorý so sebou prináša mnoho fyzických i psychických výziev. Šport, ktorý mnohí mylne vnímajú ako tanec s erotickým nádychom, je v skutočnosti náročnou kombináciou sily, flexibility a kreativity.
V našom rozhovore sa dozvieš ako bojuje Slavomír so stereotypom, že je pole dance len pre ženy, či sa dá na bolesť pri trénovaní zvyknúť, ako vnímajú pole dance Slováci, alebo či je možné mať z neho rovnako vyšportovanú postavu ako z fitka.
Aká bola tvoja cesta k pole dance? Prišiel ti tento šport do života nečakane?
Áno, spolu s mojou už manželkou Miškou (smiech). Spočiatku som len vnímal, že pole dance existuje, no až keď nám život skrížil cestu s Miškou, začal som ho pomaly spoznávať a postupne sa mu venovať.
Ako ste sa teda spoznali?
Miška sa venovala tomuto športu už pár rokov a potrebovala hodiny gymnastiky, a tak sa dostala ku mne. Padli sme si do oka a so spoznávaním mojej vtedy priateľky som spoznával aj pole dance.
Pomáhal som jej taktiež s prvkami okolo tyče a jedného dňa sa rozhodla, že by sa chcela pripraviť na súťaž v Prahe. Neskôr sme dostali nápad, že by som v rámci jej vystúpenia mohol urobiť niečo v pozadí aj ja. No a zrazu, ani neviem ako, som bol plnohodnotný člen súťažného vystúpenia a išli sme teda ako duo. Za ňou prišla druhá súťaž, tretia, naše spoločné pole dance štúdio All in gym v Bratislave a ani neviem ako a ubehli štyri roky.
Predtým si bol gymnasta, bolo pre teba tým pádom jednoduchšie dostať sa do pole dance, kde je flexibilita a sila nevyhnutná?
Z tohto pohľadu áno, avšak aj mňa to stálo veľa hodín strávených tréningom. Jednak všetky prvky majú samozrejme svoju techniku, s ktorou som sa musel taktiež oboznámiť a za ďalšie pole dance slušne bolí, štípe a tlačí, nakoľko sa držíte na tyči na holej koži za vnútorné stehná, podkolenné jamky, boky, podpazušie či lakťové jamky. Alebo sa opierate o predlaktia, píšťale, nárty, hrudník … a na to si ešte stále zvykám (smiech).
Pole dance je však nikdy nevysychajúca studnica nápadov. Každý prvok sa dá spraviť v niekoľkých rôznych variáciách a môžete ich medzi sebou zaujímavo pospájať a tým pádom sa budem mať vždy čo učiť.
Mnoho ľudí vníma pole dance ako tanec s erotickým nádychom, priam ako striptíz. To ale asi nie je jeho podstatou …
Jednoznačne nie. Pole dance je šport ako každý iný, ktorý je fyzicky aj psychicky veľmi náročný, vyžaduje už spomínanú silu a flexibilitu a má svoje pravidlá. Delí sa predovšetkým na pole sport a pole art. Ako zvyknem hovoriť, kto má o pole dance predstavu, ako o striptíze, tak žiadnu skutočnú súťaž zrejme nevidel. Nehovorím však, že nie sú aj ľudia, tréneri či štúdiá, čo robia pole dance, aby sa možno cítili viac sexy alebo v sebe hľadajú „bohyne“, čo však nie je náš štýl.
Aký je teda hlavný rozdiel medzi spomínaným pole sport a pole art?
Rozdielom medzi nimi je, že v pole sport ide predovšetkým o prevedenie 11 povinných prvkov, ktoré sú rozdelené do skupín. A to flexibilita, sila, spiny na statickej tyči, spiny na spinovej tyči a lift. To všetko za 4 minúty na hudobný sprievod. Hodnotí sa teda hlavne náročnosť a prevedenie prvkov, pripočítavajú sa rôzne bonusové body za spájanie povinných prvkov, či nepovinných. Muzikalita, originalita, kostým a tak ďalej sa hodnotí menej. V pole art súťažiach je to naopak. Hodnotí sa hlavne originalita, umelecký dojem, muzikalita, nápad, no samozrejme aj náročnosť prvkov z hľadiska sily a flexibility.
Určite si sa už stretol so stereotypom, že pole dance je len pre ženy. Ako naň reaguješ?
Myslím, že sme v takej našej pole dance bubline, a teda sa s podobnými názormi takmer nestretávame. No keď na to občas príde, tak spomeniem aj mená top mužských pole dancerov, ako napríklad Dimitry Politov, Dimitry Fedotov, Evgeny Greshilov či Albert Amores, ktorí robia aj brutálne silové či akrobatické prvky a žensky to teda nevyzerá ani omylom. A to je aj to čaro pole dance, každý si nájde svoj štýl. Ja mám napríklad tiež radšej silové a dynamické prvky. Taktiež tanečné športy robia aj muži a nepovieme si, že tanec je ženský šport. No a pole dance ja akrobacia a tanec s využitím jednej statickej a jednej točiacej sa – spinovej – tyči.
Sú silné ruky základom toho, aby sa človek naučil tancu na tyči?
Ako v každom športe, tak aj v pole dance sú kondičné schopnosti ako sila, flexibilita, koordinácia a vytrvalosť absolútnym základom. Čiže ruky samozrejme musia mať dostatočnú úroveň týchto schopností. Taktiež brucho, chrbát, nohy a v podstate všetko (smiech).
Pole dance občas bolí, je pravda že si na to človek časom zvykne a už to tak necíti?
Ako som už spomínal, pole dance bolí a štípe. Veľa prvkov je bohužiaľ nepríjemných a ľudí to zvykne aj odradiť. Ja som tiež častokrát menoval rôzne orgány ľudského tela, kým som si zvykol. Neviem, či tá bolesť vie úplne zmiznúť, no minimálne sa časom dokáže zmenšiť na znesiteľnú.
Je na Slovensku tento šport dostatočne rozšírený, alebo väčšiu slávu žne za našimi hranicami?
Na Slovensku zatiaľ nie je úplne známy širokej verejnosti, no predsa len pole dance štúdiá nájdeme vo viacerých mestách po celej krajine. Dokonca u nás nie je ešte ani uznaný ako oficiálny šport. Oveľa lepšie sú na tom v susednom Česku. Tam majú svoju vlastnú federáciu plnú schopných, trénerov a rozhodcov, kurzy na pole dance inštruktora, ktoré trvajú niekoľko mesiacov a v neposlednom rade ako Česi hovoria – „mraky“ svetových pole dancerov.
Taká sranda, raz sme poprosili v Chorvátsku na dovolenke jeden starší pár okoloidúcich, či by nás neodfotili v nejakej póze s Miškou. Chceli sme spraviť len jednoduchú zdvíhačku, samozrejme bez tyče. A oni na to po česky: „A vy deláte nejakej pole dance?“ Tak to len toľko k tomu, ako asi môže byť v Česku tento šport známy.
Je možné mať z pole dance rovnako vyšportovanú postavu ako z fitka?
Jednoznačne. Nakoľko je pole dance silovo veľmi náročný, sústavným, cieľavedomým tréningom určite áno. Keďže pri pole dance sa musíte veľa priťahovať, dvíhať nohy, telo, či skákať i doskakovať, každá partia dostane zabrať. Výhodou je, že je to ešte aj zábavná forma cvičenia, pokiaľ si odmyslíme tú bolesť a štípanie.
Vie byť tento šport občas nebezpečný? Patria pády k tréningom?
Ako pri každom inom športe. Jednak máte jednu preferovanú stranu, ruku či nohu, ktorú zaťažujete vždy skrátka viac, z čoho vznikajú rôzne dysbalancie a preťaženia, ktoré vedia prerásť do zranení. Preto sa aj my snažíme našich zverencov viesť k tomu, aby cvičili aj na druhú stranu. Pády k tomu samozrejme patria tiež a preto sa snažíme postupne dávkovať záťaž našim žiakom. Niekedy sa totiž tréneri všemožne snažia zverenca do prvku kvôli fotke nejako „narvať“, no a keď to ten človek ešte nemá osvojené, lebo to zaňho v podstate spravil niekto iný, tak sa z toho super padá. To však tiež nie je náš štýl.
Sú však aj momenty, kedy sa tomu nevyhnete aj napriek vašej snahe. Napríklad Miška si zlomila členok práve preto, lebo nešťastne doskočila salto z tyče rovno na okraj žinenky, ktorá jaj mala dopad stlmiť. Alebo sa vám môže tyč šmyknúť, či ju pri nejakom prechyte nemusíte trafiť. Čo v niekedy v troch metroch nad zemou nemusí byť príjemne.
So svojou manželkou súťažíte v pole dance aj ako pár. Je to ľahšie alebo náročnejšie, keď ste na tyči dvaja?
Opäť záleží od uhla pohľadu. Keď ste na tyči dvaja, vytvoríte tým trochu viac priestoru tomu druhému na oddych, ale naozaj len trošku. No zároveň sa musíte vedieť zladiť, spolupracovať, dvíhať jeden druhého, čiže asi doubles vystúpenia sú v tomto náročnejšie. Koľkokrát sme sa nevedeli s Miškou zhodnúť, na ktorú dobu v hudbe ideme aký pohyb, v akej výške mám visieť aby na mňa dočiahla, ale aby to nebolo nízko nech sa nešúcha o zem, keď sa na mňa zavesí či aby sme si nezavadzali v prechodoch... je veľmi veľa toho, čo musíme dať nejako dohromady.
Je pole dance pre každého? Nájdu sa v ňom i starší či dokonca deti?
Úplne pre každého. Aj súťaže sa robia taktiež pre vekovú kategóriu 60+, čiže asi toľko k tomu. Osobne poznám ženy, ktoré začali s pole dance okolo päťdesiatky a teraz chodia na svetové súťaže. Pri deťoch to platí rovnako, aj my máme u nás kurzy pole dance cielené na deti od 7 do 12 rokov. Detských súťaží som však zatiaľ veľa nezažil a nemám o tom veľmi prehľad.
Je pre teba tento šport i odreagovaním sa?
V našom momentálnom režime ani veľmi nie, lebo máme veľa roboty okolo nášho štúdia, tréningy s ľuďmi skupinové, či súkromné a do toho sa už dlhú dobu pripravujeme stále na nejakú súťaž. A to je skôr vyčerpávajúce. Niekedy mám pocit, že sa skôr odreagujem na hodinách s ľuďmi, keď je dobrá atmosféra so zverencami, ktorí nás navštevujú aj roky, čiže máme vybudovaný za mňa celkom priateľský vzťah a do toho si dobre zacvičíme a naučíme sa super prvky.
Stojí teda všetko to štípanie a bolesť, ktoré prichádzajú s trénovaním za to?
Keď po pol roku prípravy konečne ukážeme na súťažnom pódiu, na čom sme toľko dreli, kvôli čomu sme koľkokrát išli domov naštvaní, unavení, niekedy pohádaní, stojí to za to. Stojí za to, keď ľudia tlieskajú, či dokonca zhýknu, keď predvediete niečo, čoho ste sa báli lebo vám to častokrát na tréningu nevyšlo. Keď vám ľudia po vystúpení tlieskajú v stoji a po divadle vás zastavujú a gratulujú.
To je proste na nezaplatenie, to vedomie, že sa to naozaj ľuďom páčilo, aj keď vy viete, že nie úplne všetko vyšlo na sto percent. Okamžite zabúdate, čo to všetko stálo. A aj keď sa sami seba častokrát v príprave pýtate, prečo si to vlastne robíte a opäť ste si sami sebe sľúbili, že do toho už opäť nepôjdete, o týždeň sa prihlásite na ďalšiu súťaž
Aký je tvoj doterajší najcennejší úspech v tomto športe a prezraď nám rovno tvoje ďalšie ciele..
Čo sa týka pole dance, najviac si cením naše prvé miesto na prestížnej pole art súťaži Pole Spain, ktorá sa konala tento rok v máji. S Miškou sme vystupovali ako doubles choreografiu o dvoch cudzincoch, ktorí sa náhodou stretli uprostred džungle a aj keď sa najskôr považujú za hrozbu, uvedomia si, že ak chcú prežiť, musia sa naučiť spolupracovať. Také zo života (smiech). Najbližšie sa chystáme na ďalšiu pole art súťaž s názvom Pole Theatre Austria, ktorá bude 26.10. v Rakúsku. A keďže teda neviem, prečo si toto robíme zase, nie sme prihlásení na ďalšiu súťaž 😀 Som najmä veľmi rád, že môžem aj takýmto mediálnym spôsobom dostať tento skvelý, náročný no krásny šport opäť o krôčik bližšie k ľuďom.
