Veľa vecí som tak prirodzene odmietala. Až v jedenástich som prestávala byť poslušnou jehovistkou, hovorí Viktória Berezovská alias viwoota.
Viktória sa svojim fanúšikom pravidelne prihovára na sociálnych sieťach. Často hovorí o traumách, ktoré si nesie z detstva. Aké pocity sa jej vybavia, keď spomína na roky strávené v sekte? Ako sa s tým vysporiadala a dá sa vôbec zo sekty odísť? „Veľmi ma štve, že som nemala na výber, keďže k jehovistom som chodila ako šesťročná. Tiež mi je ľúto tých, ktorí tam strávia veľkú časť svojho života, hovorí Viktória, ktorú zo sociálnych sietí poznáš pod pseudonymom viwoota.
Narodila si sa do jehovistickej rodiny, alebo ťa rodičia do toho sveta stiahli neskôr? Ako vyzeralo tvoje rané detstvo?
Narodila som sa do pravoslávnej rodiny, keď som mala šesť, začala som navštevovať stretnutia Jehovových svedkov. Moji rodičia do sekty nepatrili, ale moja babka a teta áno, a práve s nimi som trávila najviac času, keďže rodičia boli nonstop v práci. Keď som nastúpila do školy a zistila som, že tam „nezapadám“ kvôli viere, cítila som sa ako biela vrana. Nebolo to príjemné. Veľa vecí som odmietala a veľa času som trávila na jehovistických stretnutiach a vo zvesťovateľskej službe.
Často hovoríš o traumách. Aké pocity sa ti vybavujú, keď si spomínaš na roky strávené v sekte?
Hnev. Veľmi ma štve, že som nemala na výber, keďže som mala šesť rokov. Nemohla som sa vtedy pragmaticky rozhodovať. Tiež je mi ľúto tých tisícok hodín, ktoré som strávila v ich spoločenstve.
Svedkovia Jehovovi neuznávajú transfúzii krvi, darcovstvo alebo prijímanie orgánov. Bavili ste sa o tom niekedy s rodičmi? Pýtala si sa ich priamo, že či naozaj by nedovolili transfúziu krvi, keby ti to malo zachrániť život?
Áno, dokonca som mala aj informačnú kartičku, na základe ktorej by lekári vedeli, že odmietam transfúziu krvi. Keďže rodičia neboli Svedkovia Jehovovi, nebrali to vážne, ale v našej skupine sa stalo, že jednej rodine zomrelo dieťa, lebo v nemocnici akurát došla umelá krv a ľudskú krv jeho rodičia odmietli. Vtedy mi to prišlo ako odvážny a správny skutok, ale teraz keď sa nad tým zamyslím…. Hrozné.
Máš teraz nejaký vzťah k Bohu?
Skôr nie, ako áno. Nehlásim sa ku žiadnemu náboženstvu, ale verím vo vyššiu silu, lebo občas tá viera vie fakt pomôcť. Nie je to také, že sa modlím ku niekomu, či chodím na nejaké stretnutia, proste verím, že nie sme vo vesmíre sami.
Prečo tvoja teta a babka vstúpili do sekty?
Popravde neviem, ale babka sa toho chytila, keď zomrel jej otec. Teraz, keď má babka ťažký zdravotný stav, tá viera jej fakt pomáha a dáva nadej, že sa zobudí do raja.
Keď sme malí, sme skôr takí konzumenti toho, čo nám rodičia diktujú. Neskôr sa nad tým zamýšľame, vzpierame sa. Kedy si si ty začala uvedomovať a na základe čoho, že tvoj život nie je úplne okej?
V takých 11-12 rokoch som začala žiť dvojitým životom. Chodila som na narodeniny spolužiakov (je to u Jehovistov zakázané), oslavovala som svoje narodeniny, pozerala som „zakázané“ filmy o upíroch a celkovo som prestávala byť tá perfektná Jehovistka, ako kedysi. Chcela som jednoducho mať kamarátov mimo našej skupiny.
Ako si vlastne odišla zo spoločenstva Svedkov Jehovových? Bolo to jednoduché?
Ja som mala veľké šťastie, že moja babka a teta ma milujú viac ako zákony Jehovistov. Nikdy som „oficiálne“ neodišla, keďže som sa presťahovala do inej krajiny, ale v rodine sa vie, že už tam nechodím a neverím v ich boha. Možno by to bol väčší problém, keby som prišla za starším v tej skupine a povedala by som, že odchádzam. V ich očiach by to bol hriech, vyhodili by ma a podľa ich zákonov by sa nikto z jehovistov nemal so mnou baviť.
Aký máš názor na toto náboženské spoločenstvo s odstupom času?
Je mi veľmi ľúto tých ľudí, lebo sú doslova zmanipulovaní. Oni vôbec nemajú kritické myslenie (je to logické, keďže u jehovistov sa neodporúča ísť na univerzitu a celkovo sa venovať vede), a keď im položíš nejakú otázku, na ktorú nemajú odpoveď, tak hneď počuješ že „Boh nám ešte nedal odpoveď na toto, preto je potrebné počkať. Týmito otázkami chcú spochybniť tvoju vieru“. ich „hlavní“ si žijú za peniaze obyčajných ľudí a občas sa ku ním „prihovorí Boh“ s vysvetlením nových vecí.
Čo by si odkázala ľuďom, ktorí možno nevedie nájsť tú správnu cestu a uchýlia sa potom k nejakému spoločenstvu? Na čo si treba dávať podľa teba pozor?
Porozprávať sa s ľuďmi, ktorí stadiaľ odišli, a prečo to urobili. Pýtať sa pastorov či kňazov veľa otázok, lebo oni ozaj nemajú radi, keď sa človek pýta na príliš veľa veci a nemajú na to odpoveď.
Si v kontakte s rodinou?
Áno.
Vojna neutícha, práve naopak. Aká je momentálne situácia medzi Ukrajincami žijúcimi na Slovensku?
Pomáhame si, avšak keď počujem niekde vonku ruštinu, tak mám z toho celkom trigger, keďže neviem či je to Rus, alebo len Ukrajinec, ktorý hovorí po rusky.