Miluje teplo a vždy bol zimomravý. Napriek tomu ho môžeš vidieť v našich horách počas treskúcej zimy iba v tričku.
Ján Maťko z Priekopy prepadol otužovaniu po prečítaní článku o studenej sprche a jej benefitoch. Ešte v ten deň ju vyskúšal a drží ho to dodnes. V Brainee sme sa s ním zhovárali nie len o tom, čo sa deje počas otužovania s telom a mysľou.
Spomenieš si na svoje prvé otužovanie?
Našiel som článok o benefitoch studenej sprchy, bolo ich tam strašne veľa. Na jeho konci bolo napísané, že keď som práve dočítal článok, nemám si dať studenú sprchu zajtra alebo o týždeň, ale práve teraz. Povedal som si, že keď to tam už píšu, musím do toho hneď ísť. Keď som to urobil, mal som pocit sviežosti a šťastia. Zapáčilo sa mi to. Takto to začalo.
Necelé dva roky som fungoval na studených sprchách. Časom som začal cítiť, že mi teplá sprcha až tak nevyhovuje, človek by po nej najradšej zaľahol. Po tej studenej je plný energie, ľadová sprcha nabudí človeka viac, ako keby si dal tri kávy. V dňoch, ktoré mi dajú zabrať, chladná sprcha či hodenia sa do studeného jazera mi riadne vyčistia hlavu.
Kedy si sa rozhodol, že vojdeš aj do studeného jazera?
Bol asi november. Okolo Martina máme veľa vodných plôch a krásnych čistých potokov. Rád chodím plávať.
Predlžoval som si letnú sezónu do septembra, kedy začala byť voda chladnejšia. Mal som mesiac prestávku a potom som to v novembri vyskúšal.
Čo sa deje s tvojou hlavou a telom, keď otužuješ?
Vnímam stopercentnú prítomnosť. Tento aspekt otužovania skúmam viac a snažím sa porozumieť tomu, prečo sa človek počas toho cíti dobre a vyčistí si hlavu. Aj Wim Hof hovorí, že keď si v ľadovej vode, tvoje telo sa sústredí plne iba na prežitie. Telo pracuje, cievy sa na krátku dobu stiahnu, krv sa hromadí okolo orgánov. Telo je úplne nastavené na prežitie. Prídeš do vody, zhlboka sa párkrát nadýchneš, do dvoch minút odznie teplotný šok a užívaš si prítomný okamih ...
Vnímaš chlad na tele alebo si už úplne zvyknutý?
Nedávno som prišiel z teplej exotickej krajiny, tam som si od toho odvykol. Po príchode som hneď išiel do jazera – bolelo to. Keď otužuješ pravidelne, zvykneš si. Ale musím povedať, že aj po rokoch pravidelného otužovania je tam vždy prítomný výstup zo zóny komfortu. Predstav si, že prídeš ráno k jazeru v hmle, prší, fúka. Hlava ti hovorí: „Prečo to robíš. Dnes sa na to vykašli.“
Mne pomáha vystúpiť z role účastníka do role pozorovateľa. Myseľ vypnem a nepočúvam ju, sústredím sa na to, že sa vyzliekam a pozerám sa do vody. Čím dlhšie premýšľaš, tým to je náročnejšie. Keď vojdeš do vody, párkrát sa nadýchneš všetko sa to rozplynie. Už mi je jasné, že to, čo mi hovorila hlava, bola len ilúzia, akási myšlienka, ktorá mala silu zastaviť ma, kým som ju neprekonal. Myšlienky a hlava vedia byť našimi najväčšími nepriateľmi, ktoré nám sabotujú posun v živote v rôznych sférach. Od otužovania, cez šport, kariérny a osobnostný rast a tak ďalej.
Zo studenej vody putuješ hneď do tepla?
Nie, najskôr si zacvičím, nechám telo, nech sa zohreje samé. Priznám sa však, že niekedy sa rád idem otužovať aj pred tým, ako idem do sauny. Určite to však neodporúčam netrénovaným jedincom.
Pri akej teplote vody vnímaš, že sa kúpeš a kedy sa otužuješ?
Keď má voda pod 10 stupňov, tak je to otužovanie.
Neostal si iba pri otužovaní vo vode. Internetom sa šíria fotky, ako chodíš v zime po horách bez trička. Je to iné ako sa otužovať vo vode?
Rozdiel je v tom, že keď vojdeš do vody, pocit chladu je jednoznačne intenzívnejší. Je to nárazové. Lenže, keď ideš na turistiku na kopec a si v krátkych nohaviciach a bez trička, tak keď šliapeš do kopca, v tele sa ti generuje teplo, je to znesiteľné a zároveň sa človek viac spojí s prírodou. Učí ma to viac dôverovať svojmu telu, pracovať so svojou mysľou a s odpútaním sa od komfortu.
Je to niečo medzi turistikou a meditáciou. Do jazera ideš na 10 minút a túra trvá aj dve hodiny, aj práca s dychom je iná.
Keď sme už pri tom teple, ktoré generuješ pohybom, vieš potlačiť pocit chladu aj bez pohybu? Stojíš vo vode len na mieste alebo sa hýbeš?
V tomto prípade plávam, kým nie je zamrznuté jazero. Keď okolo teba preteká voda, tak chlad cítiš intenzívnejšie.
Keď je fakt zima, či už v jazere alebo chladnom vzduchu, predstavujem si, že vo vnútri mňa horí oheň, ktorý posielam do zvyšku tela. Po určitej dobe sa v tele aktivuje hnedý tuk, ktorý dokáže generovať teplo a človek chlad znáša oveľa lepšie.
Čo je to ten hnedý tuk?
Všetci sa rodíme s hnedým tukom, postupne ho však strácame tým, že sa nevystavujeme chladu. Metóda Wima Hofa vám pomôže znovu vytvoriť tento typ tukového tkaniva. Hlavnou výhodou hnedého tuku je, že vám bude pomáhať spaľovať biely tuk tým, že bude v chladných podmienkach generovať teplo.
Chodíš bez trička, aj keď sneží?
Keď sa ti roztápajú snehové vločky na tele, je to fakt krásne. O to viac sa cítim sa spätý s prírodou. To naše telo to jednoducho zvládne. Je programované na to, že chlad dokáže prežiť a adaptovať sa naň.
Ako ľudia reagujú, keď ťa za chladného počasia vidia v horách bez trička?
Pýtajú sa ma, či je mi zima. Niektorí sú hanbliví, vidíš, že sa iba tak pousmejú a pošuškajú si niečo. Niektorí sa prihovoria, či mi nie je zima. Mám pocit, že to začalo praktikovať aj viac ľudí, že im to už ani také prekvapujúce nepríde. Niektorí dokonca vedia, že robím metódu Wima Hofa. Väčšina tomu fandí.
Vyťahuješ vôbec niekedy dlhé nohavice?
Ako kedy, keď idem niekde slušne na návštevu alebo stretnutie, tak si ich dávam, ale keď idem len do obchodu, tak si nedávam. Čím menej mám toho na seba, tak sa cítim voľnejšie. Nechodím rád naobliekaný. Ale keď idem niekam na Lomnický štít alebo na východ Slnka na Ďumbier a je mínus 25 a idem po tme a po vetre, oblečiem sa. Nepovedal by som, že chodím bez trička v 100% prípadov. Nič netreba preháňať.
Prehnal si to už niekedy s otužovaním?
Minulý rok som šiel koncom februára na Baranec v Západných Tatrách. Bola fakt veľká zima, mohlo by tam byť aj mínus 20 stupňov. Keď som videl ten stĺp na vrchole, nedalo mi to, „hrotič“ vo mne povedal, že tam jednoducho dôjdem. Mal som ruky vo vreckách. Ľudia chodili v páperkách, kapucniach a v žiarskych okuliaroch. Keď som prišiel hore, ani som sa neobliekal, cítil som, že mám prsty skrehnuté, cítil som, ako keby sa mi ťažšie premýšľalo.
Dal som si len mačky šiel som rýchlo dole. Prezliekal som sa v takom lesíku, cítil som, že som to prehnal. Dalo to zabrať mojej imunite.
Dáš si občas horúcu sprchu?
Milujem teplo, vždy som bol zimomravý, rád chodím do sauny. Horúcu sprchu si niekedy dám, keď to s tým chladom preženiem.
Máš nejaké tipy pre ľudí, ktorí začínajú otužovať?
Byť vo vode kratšie a chodiť pravidelnejšie. Keď som začínal, tak sme chodili s kamošom, ktorý mal stopky, chcel vydržať 10 minút. Ten chlad neprijímal, bol strnulý. Dali sme 10 minút na začiatok. Bolo to dlho v takej chladnej vode. Chodili sme v sobotu. Keď som sa v sobotné ráno zobudil pred budíkom, strhol som sa, že zase tá ľadová voda. Ten kamoš už neotužuje. Neskôr som začal chodiť minimálne dvakrát do týždňa a na kratší čas. Čím je nižšia frekvencia otužovania, tým sa zóna komfortu zase zmenšuje. Čím chodíš častejšie, tým je to jednoduchšie. Keď ide so mnou niekto nový, poviem mu, nech je tam minútu, to dá každý. Potom vyjde z vody a povie si: „to nič, nebolo, nabudúce dám aj dve!“ Je určite lepšie ísť zo začiatku s partiou. Jednak ťa viac potiahne a rýchlejšie ti uteká čas. Postupne môžeš pobyt vo vode predlžovať.
Určite by som im odporučil vyskúšať si aj dychové metódy Wima Hoffa pred otužovaním alebo kľudne aj bez otužovania, hlavne na prázdny žalúdok. Je to hlboké dýchanie do brucha a s plným bruchom to naozaj neprináša príjemné pocity. Pri tomto cvičení sa alkalizuje celé telo, okysličí sa krv a príjemný pocit sa ti premietne do celého dňa. Návody ako postupovať si môže každý nájsť na internete.
Už si načrtol, že ti otužovanie pomáha vypnúť hlavu, keď máš ťažký deň v práci, dáva ti aj niečo ďalšie?
Učí ma to mať disciplínu a to, že som pánom svojej mysle, že keď si niečo poviem, že tak to urobím. Ďalej psychickú pohodu, čistú myseľ a silnejšiu imunitu a pevnejšie zdravie. Nebývam chorý. V jednoduchosti, slovami samotného Wima Hoffa: "stanete sa silnejší, zdravší a šťastnejší.“