Michal Lajcha
StoryEditor

Bývalý kňaz Lajcha: Františkovi sa bude tlieskať ťažšie ako Jánovi Pavlovi II., lebo nastavuje zrkadlo do vlastných radov

Ľubomíra Somodiová11.09.2021., 16:00h
Viera "ala Pavlov reflex" zažíva polčas rozpadu a pomaly, ale isto vyprcháva. Tvrdí suspendovaný kňaz Michal Lajcha.
Lajkuj Brainee.sk na

Je naozaj pápež František taký liberál, ako ho mnohí vnímajú a prečo sa neteší takej popularite ako Ján Pavol II.? Aj o týchto otázkach sme sa bavili so suspendovaným kňazom Michalom Lajchom, autorom knihy Tragédia celibátu – mŕtva manželka.

Objavujú sa názory, že pápež František nie je u Slovákov taký populárny ako Ján Pavol II., lebo nie je tak konzervatívny, ako bol on, preto sa na stretnutie s ním Slováci až tak nehrnú. Je naozaj František taký „liberál“, ako ho vnímame?

Nielen sekulárna spoločnosť je bezprecedentne rozdelená (napr. na téme covidu), ale veľké rozdelenie je aj v Cirkvi napr. na postoji k pápežovi Františkovi. On ale ideologizáciu viery a kresťanstva dôrazne odmieta. Liberálne svetonázorové spektrum by si rado Františka „prisvojilo“ a vykresľovalo ho ako liberála – napríklad na základe svetoznámeho a donekonečna citovaného výroku na adresu homosexuálov „kto som ja, aby som súdil?“ Keď však ostro kritizuje elity kvôli sociálnej nespravodlivosti, rýchlo sa z obdivovateľov stanú nepriatelia. František sa raz nekompromisne vyjadril, že je strašné, ak nás viac zaujíma pohyb na burze, ale zamrznutý bezdomovec na ulici s nami nepohne.

V čom je teda iný?

Každý z posledných troch pápežov bol iný typ osobnosti. Často sa dávajú do kontrastu, niekedy až rozporu, ale ja som presvedčený, že Ján Pavol II. bol najlepší pápež pre svoju modernú dobu tak, ako Benedikt XVI. pre svoju a splnil svoje poslanie. Dnes však už máme dobu postmodernú a pre ňu je najlepším pápežom František. Spoločnosť sa dynamicky, relatívne rýchlo a radikálne mení, a tak je skvelé, že sa menia aj pápeži a ako veriaci človek verím, že to nie je náhoda.

V deväťdesiatych rokoch u nás panovala eufória z pádu totality. Entuziazmus, obrovské náboženské nadšenie. Kostoly na slávnostiach praskali vo švíkoch, a tak sa masívne stavali nové v každej dedinke, v piatok večer boli fary preplnené mladými ľuďmi, na púte chodili desaťtisíce, ak nie státisíce veriacich. Veriaca spoločnosť sa po štyridsiatich rokoch útlaku a prenasledovania komunistickou mocou tešila zo slobodného dýchania. Masívny záujem o náboženskú výchovu na školách, sviatosti, kňazský dorast... Dnes však vidíme, že veľmi často išlo o plytkú vieru na spôsob folklóru. Tradícia – celá dedina ide na spoveď, tak idem aj ja, a pod. Viera "ala Pavlov reflex" zažíva polčas rozpadu a pomaly, ale isto vyprcháva. To sú všetko okolnosti, ktoré sú radikálne odlišné pri poslednej návšteve pápeža Jána Pavla v roku 2003 a dnes.

Záujem o stretnutie s pápežom je relatívne nízky. Najprv to cirkev komunikovala tým, že má na to veľký vplyv to, že nemôžu prísť nezaočkovaní, (čo už dnes neplatí), že sa na tom výrazne podieľa aj pandémia. Komunikuje podľa vás príchod Svätého otca dostatočne napríklad aj smerom k nekresťanom?

Treba pripomenúť, že aktuálny záujem o návštevu - 37-tisíc ľudí, je stále pekné číslo, veď pápež nemá problém slúžiť omšu aj pre tisíc ľudí. Cieľavedomo navštevuje namiesto veľmocí periférie. Samozrejme, že návštevnosť zaostáva za očakávaniami KBS a veľmi vysoko zaostáva v porovnaní s poslednou návštevou v roku 2003. Pre mňa to však nie je žiadne prekvapenie, skôr by ma prekvapilo, keby to bolo inak.

Predsa len, ako vidíte dôvody nižšej účasti?

Žijeme inú dobu. Spoločnosť je sekulárnejšia, kritickejšia, podstatne menej inklinuje k cirkvi, čo jasne ukáže aj nasledujúce sčítanie, kde bude prepad vysoko cez 10 percent. Máme iného pápeža. Ján Pavol II. bol Poliak, prvý pápež slovanského pôvodu, k slovenskému národu mal osobitne blízko – spoločné Tatry, mariánska úcta, bol prijímaný naprieč spoločnosťou, hovoril oveľa menej vyrušujúcich vecí. František nastavuje zrkadlo hlavne do vlastných radov, a teda jemu sa na Slovensku tlieska ťažšie. Mnohí ľudia na Slovensku sa nestotožňujú s názorom pápeža na pomoc utečencom, na vakcináciu – myslia si, že sa nechal zatiahnuť do nekalého biznisu farmafiriem, považujú ho za liberála s globalizačnými tendenciami, atď. To sú všetko dôvody, ktoré spôsobujú nízku účasť. Prečo by zarytý antivaxer mal ísť na pápeža? Prečo by mal ísť na pápeža nacionalista, ktorý je proti prijímaniu čo i len jedného utečenca z Afganistanu? Málokto z odporcov však pozná problematiku hlbšie – súčasný pápež nikdy nepovedal, aby sme migrantom neobmedzene otvorili hranice, ale srdcia, a v každoročnom posolstve migrantom a utečencom nehovorí nič iné ako jeho „konzervatívni predchodcovia“.

Ďalším dôvodom je nespravodlivé a netransparentné odvolanie arcibiskupa Bezáka, spriahnutosť cirkevnej hierarchie so svetskou mocou, primitívne zasahovanie do politiky priamo z arcibiskupskej kazateľnice, suspendovanie kňazov za legitímnu teologickú, dokonca inak konzervatívnu knihu, zákonníckosť, klerikalizmus, trumfalizmus, papalášizmus, uzavretosť, neschopnosť viesť dialóg a takto by sme mohli pokračovať, spôsobili, že Cirkvi na Slovensku výrazne klesla kredibilita a dôveryhodnosť vo všeobecnosti. Samozrejme, netreba zabúdať na pandémiu. Mnohí ľudia sa pochopiteľne boja covidu, obrovské množstvo nie je očkovaných, opatrenia prístup sťažujú, registrácia je komplikovaná. Mediálna doba a gaučová kultúra znamená pohodlie. Je aj skupina, ktorá si radšej pozrie pápeža cez smartfón, ako sa tlačiť v dave celý deň.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
07. august 2022 23:21