Niekdajší kapitán hasičov v štvrti Chinatown na Dolnom Manhattane rozpráva agentúre Reuters trýznivý príbeh záchrany a prežitia po páde Svetového obchodného centra (WTO) po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
„Zotrvanie u hasičov je spôsob, akým to zvládam,” hovorí šesťdesiattriročný muž na požiarnej stanici v Bronxe pred nadchádzajúcim výročím 20 rokov od útokov. „Ten deň zavládlo pred akciou obrovské znepokojenie a strach, ale zvládli sme to,” opisuje.
Spomína na moment, kedy do Južnej veže WTO narazilo druhé lietadlo, zatiaľ čo bol s kolegami vo vstupnej hale Severnej veže krátko po prvom náraze. „Bol tam jeden hasič z prvej záchrannej jednotky, ktorý vzhliadol a povedal, že dnešok možno neprežijeme. Zamysleli sme sa nad tým, vzali to do úvahy, potriasli si rukou a popriali si veľa šťastia,” opisuje.
„Zo všetkých chlapov, ktorí ma obklopovali, keď druhé lietadlo zasiahlo Južnú vežu, som jediný, ktorý prežil,” hovorí. Jonas, ktorý mal na starosti prehľadanie a záchranné operácie v Severnej veži, si stále pamätá, ako budova začala vibrovať, než sa zrútila.
„Kolaps stláčal všetok vzduch v budove, takže na schodisku sa tvorili vzdušné víry. Ako sa budova rúcala, lietali na nás trosky. Všade okolo bol počuť desivý zvuk skrútenej ocele,” opisuje. „Viete, pozrel som sa hore a zazrel som malý kúsok modrého neba a povedal som chlapom, že nad nami bývalo 106 poschodí a teraz tam vidím kúsok neba,” rozpráva.
Jonasovi a jeho tímu sa podarilo nájsť cestu z trosiek. Po krátkej dovolenke sa vrátil do zamestnania a bol povýšený na náčelníka práporu. Spomína si, že jeho prvý požiar po návrate bol vo výškovej budove v brooklinskej štvrti Coney Island.
„Bol som veľmi nervózny,” opisuje svoje pocity. „Došli sme tam, chlapi odviedli skvelú prácu, uhasili požiar, nikto nezomrel ani sa nezranil. A z ničoho nič som si povedal, že to bude v poriadku,” uzatvára.
