Instagram/lucia_plavakova
StoryEditor

Politička: Rada by som sa zobudila v krajine, z ktorej LGBTI človek nechce odísť len pre svoju identitu

Dominika Pacigová30.07.2021., 08:00h
Politička vychováva dcéru s partnerkou. Čoho sa na Slovensku obáva a v akej spoločnosti by chcela žiť?
Lajkuj Brainee.sk na

Uvažovanie o tom, či ostať alebo odísť zo Slovenska, prežíva takmer každý LGBTI človek. Každý chce žiť v spoločnosti, ktorá je prijímajúca, akceptujúca a rešpektujúca. Rada by som sa zobudila v krajine, z ktorej LGBTI človek nemá chuť odísť len pre svoju identitu, hovorí v otvorenom rozhovore pre Brainee Lucia Plaváková, advokátka, aktivistka a matka, ktorá vychováva dcéru s partnerkou.

Zákon o ochrane pred pedofíliou, ktorý schválil maďarský parlament 15. júna, bol rôznymi pozmeňujúcimi návrhmi rozšírený aj o zákaz propagácie sexuálnych menšín medzi mladými. Ako ho vnímate nielen ako politička, ale najmä ako matka?

Tento zákon je ďalším krokom v celej spleti zákonov, ktoré boli namierené voči LGBTI ľuďom v Maďarsku. Nielenže ich spája s pedofilmi, ale ich aj ohrozuje, pretože mladí nebudú mať dostatočné informácie, ktoré im pomáhajú či už s coming outom, alebo celým procesom sebaprijatia. Dôsledkom toho môže byť, a pravdepodobne aj bude, zhoršenie duševného zdravia mladých LGBTI ľudí.

Na zhoršenie duševného zdravia poukazovali viaceré ľudskoprávne organizácie, tento zákon odsúdili viaceré členské štáty Európskej únie, zatiaľ čo Slovensko ho verejne ani nepodporilo, ani neodsúdilo. Vás sa to dotklo?

Určite áno. Očakávala by som, že v takejto zásadnej otázke sa Slovensko pripojí ku krajinám, ktorým sa hrdo snaží priblížiť. Nemôžem však povedať, že by ma to veľmi prekvapilo, ale aj tak mi to je ľúto. Toto je krok, ktorý by bolo potrebné odsúdiť všetkými členskými štátmi Európskej únie. 

Nebojíte sa, že by sa takýto zákon mohol presadiť aj na Slovensku? 

Bohužiaľ, nedá sa to vylúčiť, obavy tu sú. Nejde len o tento zákon, ale aj o iné zákony, ktoré Maďarsko prijalo a inšpirujú sa nimi aj naši poslanci a poslankyne.

Hovoríte pravdepodobne o návrhu na zmenu ústavy, ktorý v marci predložili v parlamente Kotlebovci. V ústave chceli definovať otca - muža a matku - ženu. Zároveň chceli znemožniť transrodovým ľudom zmenu pohlavia. Koaličným poslancom a poslankyniam, ktorí hlasovali za tento návrh, ste písali aj otvorený list. Získali ste od nich s odstupom času spätnú väzbu?

Bohužiaľ, ostalo to v tej rovine, v akej to bolo, žiadnu odpoveď som nedostala. Je to smutnou vizitkou toho, ako funguje súčasný parlament. Od ĽSNS a ich spriaznených ľudí v opozícii neočakávame nič dobré, ale mňa zarazil počet koaličných poslancov a poslankýň, ktorí za tento návrh hlasovali. 

Už len to, že sa návrh ocitol v parlamente, malo veľmi zlé dopady na duševné zdravie transrodových ľudí. Celý rámec diskusie však ešte viac zhoršili koaliční poslanci, ktorí nielenže za tento návrh hlasovali, ale aj pripustili debatu o odoberaní detí párom rovnakého pohlavia. 

K odoberaniu detí ste sa vyjadrili aj v rozhovore pre Denník N, kde ste okrem iného uviedli, že nielen vy, ale aj iné dúhové rodiny uvažujú o odchode zo Slovenska. Je to ešte aktuálne alebo sa situácia zmenila a chcete ostať žiť na Slovenku?

Uvažovanie o tom, či ostať alebo odísť zo Slovenska, prežíva takmer každý LGBTI človek žijúci na Slovensku, pretože sú tu prítomné obavy ľudí o svoje bezpečie. Každý chce žiť v spoločnosti, ktorá je prijímajúca, akceptujúca a rešpektujúca, čo sa v takomto prostredí deje len veľmi ťažko.

Na druhej strane, mám rada Slovensko a chcela by som tu ostať žiť. Rada by som sa však zobudila v krajine, z ktorej LGBTI človek nemá chuť odísť len pre svoju identitu.

Ak by ste sa predsa len rozhodli odísť, do ktorej krajiny by ste išli?

Stačilo by zájsť do Rakúska a človek by pocítil zmenu. Z vlastných okien pozerám na krajinu, kde sú LGBTI ľudia rovnoprávni. Je to frustrujúce, pretože my sa nedokážeme pohnúť z mieste a navyše, stále sú tu pokusy zhoršiť situáciu.

Nerada by som sa zobudila v deň, keď bude mať moja dcéra 18 rokov, s tým, že situácia bude na Slovensku stále rovnaká. Potom si človek, ako rodič, kladie otázku, čo je najlepšie pre jeho dieťa. Či ostať v krajine, ktorá je nerešpektujúca voči rodine, v ktorej vyrastá, alebo či zvoliť krajinu, v ktorej bude mať lepšie možnosti pre svoj život.

Nielen niektorí poslanci, ale aj časť verejnosti hovorí o ochrane tradičného modelu rodiny. Stretávate sa s tým, že by vám niekto do očí povedal, že ohrozujete jeho tradičnú rodinu, alebo vždy je to len v rovine sociálnych sietí a odkazov cez médiá?

Vždy je to v rovine sociálnych sietí, alebo skôr v politickej rovine. Je to veľmi spolitizovaná téma, ktorá je zneužívaná istou časťou politického spektra. Neviem si predstaviť, ako by ktokoľvek vyargumentoval, že moja rodina ohrozuje nejakú inú.

Ak sa vrátime o pár rokov dozadu, v rámci kampane ste sa venovali dvom líniám – prvá bola zameraná na práva LGBTI ľudí, druhá zas upozorňovala na to, že ženy nemajú v politike dostatočné zastúpenie. Mení sa to v priebehu rokov?

Táto téma má aj dnes miesto v spoločenskej diskusii. Výskumy a dáta ukazujú, že progres je veľmi pomalý. Podľa prepočtov by nám trvalo ďalších 100 rokov, kým by sme dosiahli rovnomerné zastúpenie mužov a žien v politike. Taktiež prekážky, ktoré majú ženy pri vstupe do politiky, je ťažké prekonať.

S prekážkami sa však ženy nestretávajú len pri vstupe do politiky. Musí mať podľa vás žena hrošiu kožu, aby dokázala ustáť tlak? 

Musí sa na to pripraviť, že to nebude jednoduché. Nielen ženy v politike, ale aj novinárky sa stretávajú napríklad so sexuálnymi vyhrážkami, čo je zaťažujúce na psychiku. Verím však, že sa to bude zlepšovať. 

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
30. jún 2022 23:42