Vy sa psom venujete profesionálne. Priblížite nám, čomu presne sa venujete?
Učím ľudí, aby lepšie pochopili svojho psa. Je dôležité, aby sa s ním naučili fungovať a dokázali ho naučiť to, čo je pre rodinu dôležité. To všetko a samozrejme omnoho viac robíme v košickom Psom centre POZITIV, kde sa venujeme aj agility.
Začiatky bývajú vždy náročné a mnohí ešte stále preferujú techniky učenia na štýl „ak sa pes vyprázdni vnútri, treba mu do toho namočiť ňufák“. Predpokladám, že to nie je ten najlepší štýl výchovy.
Je to trošku zložitejšie. Psa sa dá naučiť veľa vecí, len u toho musí byť priamo prítomný. Taktiež nepochválim psa po dvoch hodinách, že sa mu podarilo vycikať na záhrade. To isté je aj s trestom, a to akýmkoľvek. Nech sa ľudia rozhodnú pre akúkoľvek metódu tréningu, je nutné, aby odmena i trest prišli v správnom momente, inak to nebude fungovať.
Ja samozrejme preferujem štýl „to, čo ťa naučím tak vieš“ a na nevhodné správanie už potom pes nemá toľko priestoru. A keď robí niečo, čo nemá, tak ho požiadam o to, čo je vhodnejšie a odmením ho. Aké jednoduché. (smiech)
Množstvo ľudí si počas pandémie zaobstaralo štvornohého miláčika. Kde podľa vás robia úplne prvú chybu pri kúpe psa?
Úplne zabudli, že pes bude žiť minimálne 15 rokov, a to, že na neho majú teraz čas, sa po pandémii zase zmení, alebo ich pes „donúti“ robiť veci inak. Všeobecne však robia ľudia chybu hlavne v tom, že sa s nikým neporadia pri výbere, neuvedomujú si riziká pri veľkých plemenách a nepozerajú na povahu psa. Pritom už u malého šteniatka sa dá mnoho spozorovať.
Koľko času je potrebné denne venovať svojmu psovi, aby mal na jednu stranu aj svoj priestor, na druhú aby som ho naučil všetky základné veci, hlavne ak ho mám v byte?
Stačí minútu až päť, závisí od veku psa. Všetko ale opakujem niekoľkokrát za deň. Tento čas trávime hlavne pri veciach, ktoré pes sám od seba neurobí a preto ho to musím učiť nejakou metódou. Takými sú napríklad navádzanie alebo tvarovanie. Ľahké veci, ktoré nám pes sám ponúka vieme naučiť zachytením – ako keď si sadne pri kuchynskej linke a ja ho za to odmením. To znamená, že eliminujem skákanie na linku.
Ľudia, ktorí si počas lockdownu zaobstarali psa a boli s ním kvôli nariadeniam nonstop, teraz majú problém s tým, že pes nie je zvyknutý na to byť dlho sám doma. Je možné ho to ešte naučiť?
Naučiť to vieme psíka vždy. Otázkou je, či bude mať majiteľ na to dosť trpezlivosti a chuť to riešiť, lebo je to veľmi náročné a zdĺhavé. Faktom však je, že nechať psa osem hodín doma a potom začať s tréningom nikdy nebude mať ten správny efekt.
Čo robiť, ak sa pes dostane do štádia, že je úplne nezvládnuteľný, roztrhá vankúše, nevydrží bez dozoru ani päť minút, ničí nábytok a človek si s ním už naozaj nevie dať rady? Dá sa mu ešte pomôcť?
Existujú psie škôlky, tie doporučujem určite skôr, než vám pes zničí byt. Najhoršie sú u psíkov návyky. Keď si pes niečo párkrát zopakuje, berie to za svoje a myslí si že je to normálne. Takže radšej by som sa zamerala na to, aby si pes navykol na správanie, ktoré je pre moje žitie správne.
Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Je to naozaj pravda?
Určite nie, každý pes, a to naozaj každý, sa vie naučiť veľa vecí a v každom veku. Limity sú skôr v tom, v akom som priestore, čo je okolo mňa a v akej rýchlosti chcem, aby dané chovanie psík robil.
Otázka, ktorá trápi mnohých ľudí – patrí pes na gauč a do postele?
Patrí tam, kam chceme my. A nikdy by sme si do toho nemali nechať kecať. Je jedno, kde mám psa, dôležité je ho správne vychovať a dať mu pravidlá.
Čo považujete za najväčší mýtus pri výchove psa, ktorému väčšina ľudí stále bezhlavo verí?
Že ja musím byť vodca svorky. Na klasických cvičákoch môžete stále počuť, že tomu psovi musíte dominovať a vôbec nerozumejú významu slova rešpekt. Aj slovník hovorí, že ide o vzájomné a rovnocenné chápanie, no ľudia to vnímajú úplne naopak. Ja ľudí učím, že aj oni si majú vážiť toho psa, pretože aj on nás dokáže naučiť množstvo vecí.
Aj moja dcéra keď povie, že niečo nechce robiť, tak to rešpektujem. Neznamená to ale, že sa ju nebudem pokúšať namotivovať na to, aby to robiť chcela. A takto je to aj so psami. Je to taký výmenný obchod – ty dostaneš koľko slobody chceš, ale musíš počúvať, pretože ak sa na teba neviem spoľahnúť, tak ťa nemôžem ani pustiť.
Pracovali ste niekedy so psom, o ktorom ste aj vy povedali, že je nezvládnuteľný?
Žiadny pes nie je nezvládnuteľný, skôr je u nevhodných majiteľov. Tí to jednoducho nezvládnu, pretože nemajú čas, skúsenosti či správne miesto tréningu. Keď sa takýto pes presune k inému vhodnému človeku, zrazu je to ako zázrak a pes je úplne iný.
Máte na záver nejakú všeobecnú radu pre majiteľov psov?
Vzdelávajte sa. Je nutné, aby ľudia viac chápali psov. Tí našu reč nepoznajú a všetko, čo robia a nerobia je len o tom, čo sme ich naučili alebo nenaučili.
