Archív Marcely Hrapkovej
StoryEditor

Šopoholizmus je reálna diagnóza, Black Friday nám predáva ilúzie, hovorí psychologička

Marta Fandlová25.11.2021., 11:15h
Ak máš pocit, že reklama k Black Friday na teba vyskakuje už dva týždne zovšadiaľ, nemýliš sa. Je to jedna z marketingových ciest, akou propagovať najkonzumnejší „sviatok“ fastfashion či iných obchodov. Prečo však vôbec máme potrebu obklopovať sa hmotnými vecami a podliehať nákupným atakom?
Lajkuj Brainee.sk na

O tom, prečo niektorí zažívajú priam nákupné šialenstvo a o tom, ako z toho von sme sa rozprávali so psychologičkou a terapeutkou Marcelou Hrapkovou z Novej psychológie.

Okrem psychologickej a terapeutickej pomoci píše blogy a články, vedie komunitné terapie, či skupinové programy.

Žijeme dobu konzumnú. Prečo podľa vás máme ako ľudia stále väčšiu tendenciu hľadať naplnenie a šťastie v materiálnych veciach?

Tendencia nakupovať stúpa s materiálnym blahobytom, ktorý od 2. svetovej vojny tiež stúpa. Čím viac si zarobíme, tým viac môžeme míňať. V spoločnosti sa manifestuje opačná polarita. Po dlhých dobách biedy a chudoby, keď bolo všetkého nedostatok, si “užívame” prebytok zdrojov. Cítime to ako odmenu. Môžeme si dovoliť, dopriať niečo, čo predtým nebolo možné. Splnený sen.

Ako z rozprávky a nikto neuvažuje, či to či ono naozaj potrebuješ. Okrem jedla a prístrešku skoro nič životne nepotrebuješ a všetko, čo máme a do čoho investujeme je nadštandard. Kde je ale miera? Kto, keď nie život, nám ju určí? Učíme sa ju dať sami sebe. Doteraz bolo vždy viac viac. Dnes sa učíme historicky novému prístupu a to je taký, že niekedy je menej viac.

Aké veci si kompenzujeme najčastejšie tým, že toľko nakupujeme?

Väčšinu vecí si nekupujeme pre skutočnú potrebu, ale pre dopamín, pre odmenu, pre slasť. Nakupovanie je emocionálne a až v druhom rade racionálne. Keď to však preháňame, ako s každou závislosťou, miera slasti sa v čase a s počtom “nakúpeného” znižuje a na konci môže príjemný pocit z nákupu trvať iba pár minút, či sekúnd a potom sa človek vráti späť do stavu predtým, alebo sa prepadne hlbšie, keď prídu pocity viny. Už nezažívame takú radosť ako keď sme si museli pol roka počkať na niečo, čo sme naozaj veľmi chceli do Vianoc.

Šopoholizmus je reálna diagnóza, Black Friday nám predáva ilúzie, hovorí psychologička Archív Marcely Hrapkovej

Je závislosť od nakupovania považovaná aj za diagnózu, má aj nejaký konkrétny názov?

Áno, je to diagnóza a nazýva sa compulsive buying disorder/behavior (CBD) ľudovo povedané aj šopoholizmus.

Kedy viem, že som od nakupovania závislá?

Keď nakupovanie nemám pod kontrolou a pociťujem nepriaznivé následky. Je to napríklad vtedy, keď sa správam nezodpovedne voči peniazom, mám dlhy, či veľa vecí doma, ktoré nepoužívam, nenosím, nečítam, len mi zaberajú priestor. Rovnako tak vieme, že je človek od nakupovania závislý, keď má pocity viny z utrácania, či si nedokáže našetriť na dôležitejšie potreby.

Čo by podľa vás človek mal robiť, keď uňho zavládne neutíchajúca túžba nakupovať?

Často túžba nakupovať prichádza vo vlnách. V prvom kroku doporučujem klientom iba pozorovať svoje správanie a sprievodné pocity. Koľko trvá moja radosť z nákupu? Stojí to za to? Používam skutočne túto vec? Akou emocionálnou slučkou prechádzam tesne pred, počas a po nákupe? Keď ideme tým istým vedomejšie, otvára sa v nás priestor k zmene a máme možnosť voľby. Keď niečo robím automaticky, tam idem životom na auto-pilota a volant nedržím v rukách ja, ale moje nevedomie. V druhom kroku sa naučiť odoprieť si prvý impulz. Pravdivosť impulzu k nákupu preverí čas. Ak tú istú vec budem chcieť/potrebovať aj o týždeň, dva či mesiac, zdá sa, že je to niečo, čo stojí za to. Ak niečo chcem iba dnes, náhle, nie je to pravé ani potrebné

Kedy je ten správny čas navštíviť psychológa a dá sa táto závislosť aj liečiť?

Samozrejme, dá sa liečiť ako každá závislosť. Väčšinou v živote takéhoto človeka chýba radosť z iných oblastí - zo vzťahov, z rastu a pozitívnej tvorby, z hobby, ktoré chcem žiť a rozvíjať. Uchyľujeme sa potom k “náhradným” či zástupným zdrojom hormónom slasti, ku istej gratifikácii. Túto prázdnotu nemusí nahradiť iba nakupovanie. Pre niekoho to môžu byť počítačové hry, jedlo, sociálne siete, porno, alkohol…

Stretli ste sa aj vy vo vašej praxi s človekom závislým od nakupovania?

Áno. Dokonca s touto formou závislosti mám aj ja osobnú skúsenosť.

Blíži sa Black Friday. Ako na nás psychologicky vplývajú zľavy a akcie?

Predajú nám ilúziu úspory, výhry, či odmeny. Ak si teraz kúpim niečo potrebné, čo chcem už pol roka, tak je to v poriadku. Všimnime si však prosím, či na konci nákupného ošiaľu som o viac “neprišla” než získala. Samotný Black Friday by nemal byť dostatočným impulzom ku nákupu.
.
Aké sú možno vaše tipy ako odolať týmto zľavám?

Dopredu sa rozhodnúť, čo v teň deň kúpim, ak vôbec niečo a radšej si vymyslieť iný príjemný program. Chce to vedomo sa rozhodnúť a vopred si zvoliť vlastné správanie. Keď som bola naposledy v USA, bolo populárne zapojiť sa do ročnej výzvy nenakupovania mimo vecí každodennej spotreby (jedlo a hygiena, kozmetika). Výherca je ten, kto za rok minul čo najmenej a vystačil si s tým, čo už doma mal.

To je príklad zábavného spôsobu presadzovania nových, k planéte všímavejších návykov. Ľudia sa navzájom podporovali, mali skupiny na Facebooku, kde si zdieľali veci a skúsenosti. Toto mi príde ako milší, kreatívnejší a pozitívnejší spôsob práce so sebou než si len niečo zakazovať. Sústrediť sa na sumu, koľko prostriedkov ušetrím, ktoré neskôr môžem venovať niečomu hodnotnejšiemu, prospešnejšiemu. Na toto by som sa sústredila počas Black Friday.. Nie o čo prídem, keď toto “lákadlo” nevyužijem, ale čo jeho ignoráciou získam... Minimálne pokoj určite áno.

25. máj 2022 22:31