Inštitút cirkulárnej ekonomiky prináša riešenia, ako robiť veci inak a lepšie. Názov znie možno komplikovane, ale keď si prečítaš rozhovor, zistíš, že veci, ktorým sa venujú, dávajú zmysel a nie sú zložité na pochopenie.
O tom, ale aj o problémoch s odpadom, sme sa rozprávali s Ivanou Maleš, odborníčkou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, ktorá sa venuje environmentálnej politike a stratégiám v obehovom hospodárstve.
V Inciene sa venujete cirkulárnej ekonomike. Znie to strašidelne a komplikovane, ale skúste vysvetliť našim čitateľom, o čo ide a čo to znamená?
Cirkulárna ekonomika je opakom tzv. lineárnej ekonomiky, ktorá je postavená na princípoch „vyťaž-vyrob-spotrebuj-zahoď“, kde sa do nášho každodenného života dostávajú produkty, ktoré sú vyrábané z prírodných zdrojov, dovážané z veľkých vzdialeností a slúžia veľmi krátkej až jednorazovej spotrebe. Takýmto spôsobom sa prírodné zdroje míňajú rýchlo a tvorí sa z nich veľké množstvo odpadu.
Cirkulárna ekonomika je nástroj, pomocou ktorého sa navrhuje produkt vyrobený z udržateľných materiálov, ideálne lokálne, a navrhnutý je tak, aby nám dlho slúžil a na konci nám nevznikal odpad. Alebo ak vznikne, použijeme ho ako zdroj. Dôležitou súčasťou cirkulárnej ekonomiky je zdieľaná ekonomika – produkty a služby zdieľame, a tak šetríme tiež prírodné zdroje.
Ak by ste mali vymenovať konkrétne, v čom je pre nás lepšia ako tá lineárna?
V tom, že šetrí životné prostredie, chráni prírodné zdroje, prispieva k adaptácii na zmenu klímy a plneniu cieľov udržateľného rozvoja tzv. SDGs (17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré určila OSN, pozn.red.). Cieľom je lokálna výroba udržateľných produktov, ktoré nám budú dlho slúžiť a tvoriť čo najmenej odpadu. Zároveň tvorí tzv. green jobs, čo je zaujímavé z pohľadu udržateľnosti environmentálnej, ekonomickej a sociálnej.
Známy dokumentarista David Attenborough tvrdí, že každý, kto verí v nekonečný rast na fyzicky konečnej planéte, je buď blázon, alebo ekonóm. Myslíte si aj vy, že súčasný ekonomický systém je neudržateľný?
Úplne sa s jeho názorom stotožňujeme a vidíme aj v praxi, že cieľom spoločnosti nemôže byť nekonečný rast. To je potom priama úmera s devastáciou nášho životného prostredia. My nemôžeme uspokojovať naše nekonečné potreby ani všetkými zelenými alternatívami, obnoviteľnými zdrojmi a novými technológiami.
Jednoducho musíme zmeniť náš prístup k spôsobu, ako fungujeme ako spoločnosť a tiež aj to, ako meriame ekonomické výsledky. Ako spoločnosť sme sa posledné desaťročia neposunuli, pritom svet je dnes úplne iný v mnohých ohľadoch, ale výsledky štátov a firiem meriame rovnako.
Ako je na tom Slovensko s odpadmi? Koľko odpadu ročne vytvoríme?
Je to 12 miliónov ton. 2,3 tony vytvoria obyvatelia vo forme komunálneho odpadu, zvyšok je odpad, ktorý tvorí priemysel. Najväčší podiel v priemysle tvorí odpad stavebný. Skládkujeme stále 50 % odpadov, recyklujeme 40 %.
Nedosahujeme záväzné ciele, ktoré sme sa ako členská krajina EÚ zaviazali dosiahnuť. Ale na druhej strane, za posledné roky sa v odpadoch zmenilo toho veľa – obce majú povinnosť zberať napríklad kuchynský odpad, ktorého je od 20-38 % v našich nádobách a je veľkým zdrojom metánu na skládkach. Od 2023 sa budú zberať povinne kuchynské tuky a oleje a od 2025 textil. Od 1. januára 2022 sa začnú zálohovať PET fľaše a plechovky z nápojov.
Toto je síce celé fajn, ale stále zdôrazňujeme, že cesta je prevencia vzniku odpadov. Dôležité je, aby sme odpad nevytvárali: firmy, samosprávy, štátna správa. Naozaj prejsť na cirkulárnu ekonomiku, odpadu predchádzať a uzatvárať materiálové toky: to, čo sa vytriedi, zrecyklovať. To však nie je možné, kým máme v obchodoch veci, ktoré sa recyklovať nedajú – takže musí naozaj prísť zmena aj v prístupe firiem vo výrobe produktov a obalov.
Aké kroky by mohli najviac dopomôcť ku tomu, aby sme vytvárali menej odpadu?
Ako som už spomínala – musíme naozaj zmeniť ten náš prístup k tomu, čo používame denne – ako súkromná osoba a aj v práci. Aplikovať cirkulárnu a zdieľanú ekonomiku vo všetkom, čo robíme počas nášho bežného dňa.
Zmeniť vieme veci ako súkromná osoba, pracovník vo firme, štátnej a verejnej správe. Po šiestich rokoch sme si v INCIEN naozaj isté, že aj keď zmena nejde zhora, je možná. Ale potom je dôležité, aby tí, ktorí rozhodujú, stáli za týmito ľuďmi, ktorí celú zmenu naštartovali a tými, ktorí sa k nim pridali.
Doma je čoraz jednoduchšie fungovať bezodpadovo – alternatív je naozaj dnes oveľa viac ako pred piatimi rokmi.
Zmeniť sa dá toho naozaj veľa, napríklad aj prostredníctvom zeleného verejného obstarávania, ktoré sa čoraz viac aplikuje. Je to niečo, na čo si štátna a verejná správa zvyká a súkromné spoločnosti zahŕňajú jeho princípy do nákupov stále viac. Keďže tieto veci bežne konzultujeme a učíme, ako cirkulárne princípy definovať pri zákazkách, učíme ďalších ľudí rozmýšľať týmto spôsobom. Je to pre nás teraz veľká téma a budeme sa jej intenzívne venovať.
V rámci INCIEN-u pomáhate aj našej prezidentke znížiť množstvo odpadu v Prezidentskom paláci. Čo sa vám podarilo zlepšiť?
V Prezidentskej kancelárii sme urobili analýzu odpadu a toho, ako úrad funguje. Navrhli sa konkrétne opatrenia, ako by mohol úrad fungovať a pracovníci by tieto opatrenia potom zaviedli. Nám sa páči to, že tento projekt Kancel bez koša je takým katalyzátorom zmien, a to bolo vidno aj na tomto prípade – začalo sa odpadmi: predchádzaním, triedením, kompostovaním.
Nasledovala však kalkulačka uhlíkovej stopy, energetický audit, úle v záhrade a úrad ide v tejto misii ďalej, ako krásny vzor v tom, ako sa to dá. O tento projekt prejavil záujem aj Úrad vlády a rovnako si aj Bratislava dala do stratégie cirkulárnej ekonomiky, že bude mať Magistrát bez odpadov. Odpady sú naozaj zlomok celej zmeny, ale pomáhajú naštartovať celú cestu, a to nám príde ako veľmi dôležité.
Začínate aj spoluprácu s Úradom vlády SR, kde budete pomáhať znižovať odpad. Aké najväčšie nedostatky ste v rámci kancelárií na Úrade vlády zaznamenali?
Na Úrade vlády zatiaľ prebehlo prvé stretnutie, ale analýzu sme ešte nerobili. Budeme sa tomu venovať v roku 2022. Samy sme zvedavé, ako to dopadne, lebo naozaj – každá organizácia je úplne iná.
Ste aj súčasťou projektu Kancel bez koša. O čo v tomto projekte ide, chcú slovenské firmy zaviesť cirkulárnu ekonomiku aj ku sebe do firiem? Akým najčastejším prekážkam čelia?
Kancel bez koša je jedným z našich konceptov. Ako prvá ho zaviedla spoločnosť Curaprox a my sme tento koncept ďalej rozvíjali. Kancel bez koša sa riadi tzv. Hierarchiou odpadového hospodárstva: najvyššou prioritou je predchádzanie vzniku odpadu, potom opätovné používanie vecí, triedenie a zabezpečenie následného recyklovania a posledné dve možnosti pre odpad sú energetické zhodnotenie alebo skládkovanie. Cieľom takýchto prevádzok je vytvorenie čo najmenej zmesového odpadu, ale nie iba jeho tredením, ale najmä predchádzaním vzniku odpadu. Bezodpadová kancelária je taká, ktorej sa podarilo zaviesť množstvo opatrení alebo tzv. Ekozmien do každodenného fungovania a pretaviť aj do politiky alebo pravidiel fungovania celej organizácie.
Kancel bez koša je koncept, ktorý zavádzame v administratíve rôznych typov organizácií: od malých neziskových organizácií, malých firiem, cez prevádzkových podnikov, rôzne úrady až po veľké korporácie. Tá škála je naozaj veľmi veľká a implementácia sa líši od počtu zamestnancov v administratíve. Pre niektoré organizácie sme napríklad robili analýzy my, ale v niektorých sme tvorili tím ambasádorov, ktorý to robil všetko pod našim vedením. Jednoducho nebolo v našich kapacitách to zvládnuť všetko urobiť. To sa týka najmä firiem s veľkým počtom zamestnancov.
Máte nejaké konkrétne tipy, ako čo najľahšie môže bežný človek zaviesť cirkulárnu ekonomiku do praxe a svojho života?
Naozaj záleží na tom, koľko informácií má bežný človek o problémoch týkajúcich sa nadmernej spotreby, veľkého množstva odpadov a zmene klímy. My bežne začíname s predstavením problémov a vysvetlením, že jednoducho triediť nestačí a recyklácia nás nezachráni.
Najväčšiu zmenu človek pocíti, keď začne doma triediť bioodpad – kuchynský a záhradný. To je polovica nádoby.
Navyše to súvisí ďalej s adaptáciou na zmenu klímy – lebo odčlenením tohto druhu odpadu ho využívame ako zdroj živín, ktoré potom pôde pomáhajú zachytávať väčšie množstvo uhlíka. A to je v dnešnej dobe na tomto asi jedna z najdôležitejších vecí.
Čo je asi pre ľudí ešte merateľné a ľahko aplikovateľné, sú bezobalové a lokálne nákupy, používanie opakovane použiteľných obalov na jedlo, bezobalová kozmetika a drogéria. Ja napríklad veľmi rada chodím všade pešo a na dlhšie trasy využívam MHD. Môže sa to zdať ako maličkosť, ale tým naozaj veľa toho vo svojom správaní meníte – ako fungujete, veci ktoré si obliekate, topánky, ktoré nosíte, čo všetko si do ruksaku zbalíte... lebo je naozaj iné presúvať sa autom, ktoré všetko za vás odnesie a iné, keď všetko dôležité so sebou nosíte. Zistíte, že sú potom dôležité úplne iné atribúty tých vecí – jednoducho musia byť cirkulárne: kvalitné, trvácne, opakovane použiteľné.