Maternica neznamená, že musím mať deti. Bezdetné ženy bojujú s okolím aj stereotypmi (ilu)unsplash.com
StoryEditor

Maternica neznamená, že musím mať deti. Bezdetné ženy bojujú s okolím aj stereotypmi

iDnesTereza Vlčková01.01.2022., 16:00h
Dobrovoľne bezdetných v spoločnosti pribúda. Zatiaľ čo ešte na začiatku 90. rokov mladí ľudia brali vstup do manželstva a založenia rodiny ako samozrejmosť, doba sa rapídne zmenila. Bezdetní však stále čelia veľkému spoločenskému tlaku a ženy silným rodovým stereotypom. „Neustále musíme ostatným vysvetľovať, ako sme k rozhodnutiu došli a že si za ním stojíme,“ zhodujú sa.
Lajkuj Brainee.sk na

40-ročná Lenka uvádza, že rozhodnutie nemať deti bol dlhší proces. Najskôr myslela na to, že sa takto musí rozhodnúť. „S manželom sme postupom času obaja zistili, že to nie je nič pre nás a necítime túžbu mať deti. Niekedy pred tridsiatkou som bola rozhodnutá,“ hovorí. Jej rodičia nič nenamietali, naopak ju podporovali, pretože má zdravotné problémy. Blízke okolie však bolo podľa jej slov niekedy dosť protivné. „Trvalo mi pomerne dlhú dobu, než som sa naučila odpovedať na neustále a dotieravé otázky bez prejavovania emócií. Najmä práve pred tou tridsiatkou sa ma na to pýtalo veľa ľudí, bolo to náročné,“ spomína.

Aj bezdetné ženy môžu byť šťastné (ilu) Aj bezdetné ženy môžu byť šťastné (ilu) unsplash.com

Ľudí, ktorí urobili rovnaké rozhodnutie ako ona, pribúda. Napriek tomu sa Česká republika v európskom kontexte radí ku krajinám s najnižším podielom bezdetných žien - medzi ženami narodenými v 40. a 50. rokoch minulého storočia zostalo bezdetných len okolo päť percent, uvádza Výskumný ústav práce a sociálnych vecí (VÚPS). Takmer pätinový podiel bezdetných tvoria ženy, ktoré sa narodili v prvej polovici 80. rokov. U mladších generácií tento podiel bude najskôr klesať k jedenástim percentám bezdetných.

Slovensko je na tom ešte horšie. Ako informoval web Týždeň, pôrodnosť na Slovensku klesá, populácia starne. „Kým v roku 1989 sa narodilo cez 80-tisíc detí, v roku 2019 to bolo menej – cez 57-tisíc detí a v roku 2020 ešte menej – 56 650 detí. Klesá aj počet žien v reprodukčnom veku (od 15 do 49 rokov), od roku 2000 do 2020 klesol o takmer 180-tisíc. Na druhej strane, zvyšuje sa počet ľudí v dôchodkovom veku (65 a viac) v populácii,“ uvádza Týždeň.

Maternica neznamená, že musím mať deti

Ako potvrdzuje Správa o rodine 2020, časť dnešnej spoločnosti ešte stále považuje bezdetnosť za odchýlku od normy. Kriticky sa k bezdetnosti stavajú ľudia najmä v prípade žien – u nich ju uvádza ako zlú 44,8 percenta ľudí, ako veľmi zlú 16,3 percenta. Neutrálne ju hodnotí tretina opýtaných.

39-ročný Petr súhlasí, že ak človek nežije v úplnej izolácii, spoločenské stereotypy brať do úvahy musí. „U mužov je charakteristické to, že v dvadsiatich necelá polovica hovorí, že deti nechce, ale v štyridsiatich deti nakoniec väčšina má. Preto keď dvadsaťročný mladík hovorí „deti nikdy“, pomerne logicky to nikto neberie vážne. Aj ja som počúval: ‚No jasne, to hovoríš teraz. To je u chlapov normálne. Za pätnásť rokov budeš určite otec – a ako budeš rád!“ popisuje.

Maternica neznamená, že musím mať deti (ilu) Maternica neznamená, že musím mať deti (ilu) unsplash.com

Genderové stereotypy si uvedomuje aj 26-ročná Katarína. „Z jednej strany je jednoducho faktom, že väčšia časť starostlivosti o dieťa závisí na žene, na strane druhej som mala partnera, ktorý by mi starostlivosť o dieťa pomohol. Dokonca bol ochotný zostať doma na ‚materskej',“ opisuje. Dodáva však, že aj vďaka nemu si uvedomila, ako veľmi deti nechce: „Že neexistujú žiadne ideálne okolnosti, za ktorých by som to prijala,“ hovorí.

Ako uviedol psychológ Jiří Brančík, žena, ktorá neprivedie na svet potomstvo, musí disponovať vnútornou silou, aby svoju bezdetnosť ustála pred okolím. „Stále prežíva tendencia bezdetnej nejako exkomunikovať zo spoločnosti takzvane normálnych ľudí. Verejná mienka má istú zotrvačnosť a posun k väčšej liberalizácii ešte chvíľu potrvá, a to zvlášť na vidieku alebo v malých mestách. Jedno by si však mali všetci tí dotierajúci uvedomiť: Všetečné otázky zvedavcov, ktorí to možno ani nemyslia zle, sú neprimeraným zásahom do súkromia a intimity,“ potvrdil.

To si myslí aj tridsaťročná Táňa: „To, že mám maternicu, predsa neznamená, že musím mať deti. Aj keď ich nebudem mať, budem stále plnohodnotná žena a ľudská bytosť. Budem mať treba lepšiu kariéru, viac slobody robiť si, čo chcem, viac času na sebarozvoj. Byť rodičom z vás automaticky lepšieho človeka nerobí,“ dopĺňa. To si myslela aj v januári zosnulá moderátorka Novy Eva Jurinová, ktorá svoju bezdetnosť, ako mnohé ďalšie známe aj neznáme ženy musela obhajovať. Pre magazín ONA Dnes uviedla, že nemať deti býva v očiach niektorých ľudí dokonca väčší mínus ako podivný druh materstva, keď sa žena dieťaťu dostatočne nevenuje, alebo si ich naplánuje len preto, aby si udržala svojho muža.

Ide iba o rozhodnutie ženy (ilu) Ide iba o rozhodnutie ženy (ilu) unsplash.com

Ide iba o moje rozhodnutie

Katarína hovorí, že si bola už od útleho detstva istá, že deti mať nechce, a nikdy ju ani nenapadlo, že by ich mala. „Rodina si najskôr myslela, že je to rozmar puberťáka, ale s tým, ako čas ubiehal, ma začali brať vážne. Už sa na nič nepýtajú, ničomu sa nečudujú a berú to,“ uviedla.

V 24. rokoch sa rozhodla pre bezdetnosť aj Slovenka Lenka, ktorá sa so svojim snúbencom zhoduje, že si deti kupovať nechcú. Ako zdôrazňuje, to, že je mladá, ešte neznamená, že nevie, čo so svojím životom. „Všetci používajú jednu a tú istú hlúpu vetu: Však zmeníte názor. To ma dokáže vytočiť najviac, potom im márne vysvetľujem milión dôvodov, prečo deti nechcem. Aj tak dodávajú, že uvidíme za desať rokov. Ale jediné, čo uvidí, bude, že sme s partnerom šťastní a spokojní s naším pokojným a slobodným životom.“

45-ročná Helena tiež odmalička vedela, že deti mať nechce. Hneď, ako v Česku v roku 2012 bola umožnená sterilizácia, podstúpila ju. „Rodičia si mysleli, že to prejde, že dostanem ‚rozum', nebrali ma veľmi vážne. Celkovo ale všetci v rodine môj prístup rešpektujú, nikdy som sa nestretla so žiadnym nátlakom alebo niečím podobným,“ opisuje teraz s tým, že podporu dostáva aj od svojich bezdetných kamarátok.

U mladšej generácie tak často zohráva úlohu medzigeneračné porovnávania. Súčasným dvadsiatnikom napríklad rodičia pripomínajú, že v „ich veku už mali miminko“ a podobne. „Mama je jednoducho stará škola, dorobila strednú, hneď potom sa vydala, ja som sa narodila, keď mala dvadsať,“ uvádza Jana. „Takže mi s obľubou k narodeninám pripomína, že v mojom veku už ona mala jedno-, dvoj-, päťročné dieťa... Lenže teraz je doba iná a ja mám veľa iných cieľov, či už ide o štúdium, prácu alebo kariéru. Zatiaľ počítam s tým, že deti nechcem, tak ma toto porovnávanie štve.“

Rodiť deti nie je povinnosť (ilu) Rodiť deti nie je povinnosť (ilu) unsplash.com

Keď budem stará, budem mať viac času na čítanie

Ako uvádza 40-ročná Lenka, otázky, ktoré najčastejšie dostáva, sa viac-menej dookola opakujú. Odpovede už na ne má pripravené: „Čo budeš robiť, keď budeš stará? – Budem mať viac času na čítanie. Nikdy nepoznáš pravú lásku. – Tak to budem musieť povedať manželovi, snáď to zvládne. Vy by ste boli skvelí rodičia. – To hovoríš teraz, keď nás vidíš vyspaných a spokojných. Ty sa nebojíš, že tu po tebe nič nezostane? – Asi nie. Keby ma to veľmi trápilo, napíšem knižku.“

Petr zdôrazňuje, že rozhodnutie nemať deti okolie málokedy ihneď prijme. „Ak k takémuto prijatiu dôjde, vedie k nemu väčšinou dlhá cesta, často dláždená hádkami, výčitkami a citovým vydieraním. U mňa to nebolo inak. Čo sa partnerstva týka, je samozrejme dlhodobo neudržateľné, aby spolu boli dvaja ľudia s rozdielnym názorom na rodičovstvo. Neviem si preto predstaviť, že by som nadviazal vážny partnerský vzťah so ženou, ktorá deti chce,“ opisuje.

Lenka dodáva, že sa niekedy snaží anketára rozosmiať a odľahčiť situáciu, pokiaľ to má zmysel, vysvetľuje, že o nič nejde a jednoducho jej táto životná cesta nič nehovorí. „Proti deťom ako takým nič nemám, mám ich naopak rada, ale mať deti je v mojich očiach drina a obrovská zodpovednosť. Ak človek nie je pevne rozhodnutý ich mať, nemyslím si, že by bolo rozumné si ich kupovať,“ dopĺňa. Mnohí z dobrovoľne bezdetných sa snažia čas, ktorý by trávili starostlivosťou o deti, venovať iným prínosným aktivitám. Napríklad sa starajú o najbližších rodinných príslušníkov či iných ľudí alebo zvieratá. Ďalší sa zameriavajú na svoju prácu, koníčky, sebarozvoj alebo iné životné ciele. S deťmi sa navyše spája obrovská zodpovednosť, finančná záťaž, zdravotné riziká pre ženu a podobne.

Keď budem stará, budem mať viac času na čítanie (ilu) Keď budem stará, budem mať viac času na čítanie (ilu) unsplash.com

Bezdetnosť naprieč Európou

Podľa výskumu z roku 2015 sú počty bezdetných žien najnižšie práve v krajinách bývalého Východného bloku okrem Česka aj v Bulharsku, Estónsku, Maďarsku, Poľsku či Rusku. Medzi jedenástimi a pätnástimi percentami bezdetných je vo Francúzsku, Belgicku, Gruzínsku, Nemecku, Švédsku či na Slovensku. Okolo 20 percent je potom v Rakúsku, Taliansku, Fínsku, Holandsku alebo Veľkej Británii.

Vštepovaná predstava, že život a manželstvo bez detí nemôžu byť naplnené, sa aj podľa výskumov ukazuje ako mylná. Napríklad britský výskum s viac ako päť tisíc ľuďmi s aj bez detí, ktorý sa uskutočnil v roku 2014, ukázal, že práve ľudia bez detí sú so svojimi vzťahmi spokojnejší a viac cítia ocenenie partnerom ako páry s deťmi. Bezdetní si tiež viac cenili partnerstvo a pre vzťah urobili oveľa viac.

Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/rodova-rovnost, menuAlias = rodova-rovnost, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
21. november 2024 13:34