Študoval žurnalistiku a v tejto oblasti pôsobil dvanásť rokov, no začal sa orientovať úplne iným smerom. Snaží sa bojovať za práva LGBTI komunity, je PR manažérom Filmového festivalu inakosti, organizuje množstvo ďalších akcií ako Homomat, Tutti Frutti, Shame či Kiki Nation. Pred vyše deviatimi rokmi pripravil prvú párty Tepláreň, pred šiestimi rokmi otvoril aj bar s rovnakým názvom, a minulý rok založil online magazín Queer Slovakia, kde nájdeš množstvo zaujímavých článkov. Tomu všetkému sa venuje dlhoročný aktivista Roman Samotný.
Zo začiatku išlo iba o koníček
V minulosti pracoval ako redaktor v tlačovej agentúre SITA a týždenníku Plus 7 dní, neskôr sa tiež zamestnal ako dramaturg a scenárista v televízii JOJ, no po dvanástich rokoch zavesil kariéru v médiách na klinec. „Ku koncu som pociťoval veľkú únavu, v podstate som vyhorel. Práca ma už viac nenapĺňala, po tých dvanástich rokoch som si potreboval od médií oddýchnuť. Bola to však veľmi cenná a obohacujúca skúsenosť, vďaka tomu som vedel aj rýchlo zmeniť džob, keď prišla pandémia,“ spomína Roman Samotný.
V tom čase sa však nebál podnikať a tak vznikol bar Tepláreň v Bratislave. Zo začiatku organizoval eventy, časom si však otvoril vlastnú prevádzku. „Predtým som pomáhal ako dobrovoľník Iniciatíve Inakosť s marketingom. A zhodou okolností na mňa padla úloha v rámci jedného projektu, aby som pripravil tanečnú párty pre LGBTI komunitu. Prvá akcia mala veľký úspech, aj druhá, tretia, tak som sa tomu začal venovať popri práci v televízii. K párty Tepláreň pribudli aj ďalšie ako Homomat, Tutti Frutti či Shame. Z hobby sa nakoniec stalo živobytie. Neskôr som sa rozhodol, že chcem aj vlastný bar, ktorý by bol otvorený takmer denne. Nakoniec som vytvoril platformu Queer Slovakia, ktorá zastrešuje akcie na rôznych miestach a aj bar Tepláreň.“
Minulý rok však musel bar na istý čas zavrieť, ako všetci prevádzkovatelia podnikov v období pandémie. Roman teda začal premýšľať nad inou prácou. „Už na začiatku prvej vlny mi došlo, že to bude na dlho a je čas myslieť na iný zdroj obživy. Web Queer Slovakia som prerobil na online magazín zameraný na LGBTI komunitu a sústredil sa na tvorbu obsahu. Popritom som sa venoval ďalším online projektom, dlhoročné skúsenosti editora a redaktora mi naozaj prišli vhod. Ďalej som napríklad pomáhal aj Fondu pre podporu LGBTI komunity v Nadácii Pontis,“ vymenúva.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Navyše, kompenzácia od štátu by ho neuživila. Ešte horšie bolo, že financie dorazili príliš neskoro. „Rozumiem, že ten systém pomoci vznikal za chodu a boli okolo toho zmätky. Zostáva mi len dúfať, že zodpovední úradníci sa z tejto situácie poučili a budú schopní vychytať všetky chyby a pripraviť sa na podobnú situáciu v budúcnosti. Najväčším problémom bolo, že tá pomoc prišla veľmi neskoro, čo spôsobilo zánik niektorých prevádzok. Na druhej strane, keď som podával žiadosti o pomoc a niečomu som nerozumel, tak som sa zo strany úradníkov stretol s profesionálnym a ochotným prístupom.“
„Stali sa rukojemníkmi politických hier“
Roman pochádza z dediny, no časom sa presťahoval do hlavného mesta. Najmä v sídlach s menším počtom obyvateľov majú tendenciu odsudzovať, ak niekto považuje osoby rovnakého pohlavia za atraktívne. Podľa neho je to spôsobené tým, že ľudia tu neradi vybočujú z priemeru. „Bratislava je v podstate moderné mesto, kde je menej predsudkov. Ľudia si zvykli, že spoločnosť je pestrá. Z inakosti sa skôr tešia alebo ju vnímajú ako inšpiráciu. Na vidieku prevládajú skôr obavy a ľudia sa boja byť sami sebou, aby priveľmi nevytŕčali,“ tvrdí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Má pocit, že takmer každý človek z LGBTI komunity sa stretne s nenávisťou a predsudkami. Ako gej to kvôli svojej sexuálnej orientácii nemal v puberte ľahké. „Keď som bol tínedžer, pravidelne sa mi smiali, nadávali mi – ľudia mali hlúpe reči. A dodnes si stačí prečítať hocijakú diskusiu na Facebooku k tejto téme, aby si vedel človek predstaviť, čo musia neustále počúvať ľudia z dúhovej komunity.“
Podľa neho sa táto téma zneužíva na šírenie nenávisti, čo ho veľmi štve. Politici to LGBTI ľuďom rozhodne neuľahčujú. „Žiaľ, súčasný parlament nereprezentuje realitu na Slovensku, keďže takmer sedem percent voličov tam nemalo po voľbách zastúpenie. Hnevá ma, že LGBTI téma sa neustále zneužíva na šírenie nenávisti. Ľudia z dúhovej komunity sa stali rukojemníkmi politických hier. A dovolím si tvrdiť, že mnohí z tých konzervatívnych politikov vôbec konzervatívnymi nie sú, pretože tak tradičnú hodnotu, akou je monogamný manželský záväzok na celý život, by určite sprístupnili aj gejom a lesbám. V porovnaní so západnou Európou sa mnohí javia len ako fašisti a extrémisti.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Túži mať iba svoje práva
Aj napriek tomu, že sa po voľbách dostalo k moci množstvo politikov presadzujúcich svoje náboženské hodnoty, v téme práv pre LGBTI komunitu je Roman neuveriteľný optimista. „Myslím si, že hoci si verejnú debatu chcú okradnúť extrémisti a fašisti, tak sa situácia na Slovensku mení k lepšiemu. Dôkazom toho je aj množstvo spontánnych iniciatív, ktoré nás chcú verejne podporiť. Ako plus vnímam aj nástup novej generácie – tá je už v tomto smere oveľa otvorenejšia, pestrosť identít je pre ňu základnou hodnotou. A hoci možno niektorí politici túto tému zmietli zo stola, my budeme aj naďalej bojovať za férovú spoločnosť,“ hovorí.
Podľa neho časom dospejeme konečne aj k tomu, aby mali gejovia a lesby základné práva, či už hovoríme o otázkach svadieb alebo adopcií detí. „Ak sa to podarilo v konzervatívnej krajine akou je Írsko, kde bola homosexualita do roku 1992 trestným činom, tak sa to určite podarí aj u nás. Íri majú dnes dokonca manželstvá pre všetkých. Ak by každý z LGBTI komunity spravil comingout, zmení tak postoj svojho okolia. A práve toto je potenciál celospoločenskej zmeny. Život v pravde každého a každej z nás je krokom k lepšej budúcnosti.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Mladí odchádzajú aj kvôli veľkej nenávisti zo strany okolia
Napriek predsudkom však Roman nikdy nerozmýšľal, že by sa presťahoval do nejakej liberálnejšej krajiny. Páči sa mu život v Bratislave, považuje ju za celkom bezpečnú. „Je tu aj čoraz viac rôznorodých subkultúr, ktoré sa vzájomné inšpirujú. Vnímam, ako je Bratislava čoraz pestrejšia. Ak by som nemusel počúvať všetky tie nenávistné prejavy z parlamentu či sociálnych sietí, tak by tu bolo sveta žiť. Aj keď musím dodať, že ma veľmi nepríjemne zaskočil homofóbny útok, ktorý sa stal nedávno v centre Bratislavy. Na druhej strane rozumiem, že sa mnoho LGBTI ľudí rozhodlo odísť do zahraničia, najmä ak sú z vidieka či menších miest. Homofóbia tam naozaj môže byť neznesiteľná. Takto uteká zo Slovenska mnoho vzdelaných ľudí, ktorí by mohli byť prínosom pre krajinu.“
V budúcnosti túži ďalej vykonávať svoje aktivity, ktorým sa doteraz venoval. Najmä tvorbe obsahu pre web. „Určite budem pokračovať v písaní článkov pre online magazín Queer Slovakia, z toho mám veľkú radosť. A už som sa pustil aj do príprav všemožných podujatí, keďže sa uvoľnili opatrenia. Plán na najbližšie mesiace je jasný: dúhové leto plné žúrov a stretnutí,“ dodáva.
