💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú
- Digitálne dedičstvo zahŕňa všetko od hesiel až po AI avatary.
- Bez plánovania môžu blízki prísť o prístup k dôležitým dátam.
- Platformy často bránia prístupu k účtom aj po smrti používateľa.
- Experti odporúčajú vytvoriť „digitálnu závet“ a určiť digitálneho správcu.
- Chýbajú štandardy - otázky digitálneho posmrtného vlastníctva zatiaľ riešia len čiastočne.
Predstav si, že tvoj blízky zomrel a ty chceš na jeho pohrebe pustiť jeho obľúbenú skladbu. Lenže si ju nepamätáš. Pokúsiš sa teda prihlásiť do jeho účtu na Spotfy, lenže narazíš na neprekonateľnú bariéru. Bez hesla sa nedostaneš k playlistom ani obľúbeným piesňam. Všetko, čo tvorilo jeho hudobnú identitu, je zrazu stratené, píše portál The Conversation.
Digitálne dedičstvo dnes nie je len technikália pre geekov. Je to kľúčová súčasť našej osobnej histórie - a čoraz viac aj právny a etický problém.
Čo po nás vlastne zostáva?
Podľa odborníka Bjorna Nansena z Melbournskej univerzity môžeme digitálne pozostatky rozdeliť na dve kategórie:
Digitálne aktíva: majú finančnú hodnotu. Sem patria domény, kryptomeny, online biznisy, YouTube kanály s príjmom či digitálne diela.
Digitálna prítomnosť: nepredstavuje ekonomický zisk, ale má hlboký osobný význam. Patria sem fotky, videá, chaty, sociálne profily alebo obľúbené pesničky.
No do tejto kategórie dnes spadajú aj omnoho menej zjavné údaje - napríklad dáta zo zdravotných apiek, história pozerania na Netflixe alebo vyhľadávanie na Google. A v ére AI pribúda nový fenomén: posmrtné správy či dokonca avatari generovaní umelou inteligenciou, ktorí môžu „žiť“ aj dlho po nás.
Problém je, že na to nie sme pripravení
Hoci si väčšina ľudí plánuje, komu nechá byt alebo auto, na svoje digitálne pozostatky myslí len málokto. Nansen ešte v roku 2017 spoluvytváral súbor odporúčaní, ako si digitálne dedičstvo pripraviť. Čo odporúča?
- Urob si zoznam účtov a zálohuj si heslá.
- Urči, čo má zostať, čo zmazať a čo zdieľať - a s kým.
- Používaj správcu hesiel, ktorý umožní odovzdať prístupy v prípade smrti.
- Vymenuj digitálneho správcu - niekoho, kto má právomoc vykonať tvoje priania.
Využi dostupné nástroje platforiem, ako napríklad Legacy Contact na Facebooku, Inactive Account Manager od Googlu alebo Apple Digital Legacy.
V tom prípade to môže byť právne aj technicky extrémne komplikované. Platformy ako Google, Facebook či Spotify často nepristúpia k účtom zosnulých bez úradných dokumentov - a aj tie umožnia len obmedzený prístup.
Pozostalí sa tak niekedy uchyľujú k obchádzaniu pravidiel: hľadajú stopy po heslách, skúšajú obnoviť prístupy alebo vyhrabávajú dáta z archívov. Často márne.
Komu vlastne patrí naša digitálna minulosť?
Veľkým problémom je, že pravidlá jednotlivých služieb sú nejednotné a zamerané len na základné operácie: zrušiť účet alebo ho „zmemorovať”. Máloktorá služba umožní pozostalým prístup k hlbším, no často najcennejším dátam, ako sú správy, aktivity, alebo digitálne zvyky.
Napríklad, keď si stiahneš fotku z Facebooku bez komentárov, lajkov a interakcií, stratí veľkú časť svojho významu. A keď tvoj digitálny avatar po smrti zostane „žiť“ na serveri firmy bez tvojho vedomia a kontroly, nastupujú vážne otázky vlastníctva, etiky a digitálnej identity.
Kam to celé smeruje?
Zatiaľ čo firmy chránia dáta pred neoprávneným prístupom, téma digitálneho dedičstva sa mení na problém digitálnej správy. Teda nie len osobnej, ale aj legislatívnej. V Austrálii sa tým už zaoberajú organizácie ako Standards Australia a New South Wales Law Reform Commission, ktoré chcú vytvoriť jednotný rámec pre spravovanie digitálnych pozostatkov.
A ak si teraz hovoríš, že sa to teba netýka, pozri sa na svoj telefón. Koľko tam máš hesiel, spomienok, fotiek, správ? Ak nechceš, aby po tvojej smrti všetko zmizlo v dátovom vákuu, možno je čas urobiť si vlastnú digitálnu závet.