Nasadili mu papierovú korunu s čertami a upálili ho
Tak skončil protestantský reformátor a stredoveký český teológ Ján Hus. 6. júla 1415 ho sedem biskupov odsvätilo. Gestom nasadenia papierovej koruny, ktorú okrem čertov „zdobil“ aj nápis „kacír“ v latinčine, jeho dušu oficiálne odovzdali diablovi. Ríšske knieža Ľudovít mal potom rozhodnúť o jeho tele. Kým Jána Husa odnášali zbrojnoši pred hradby, po celý čas sa sústredene modlil a spieval si náboženské piesne.
Z diaľky už videl hranicu, ktorá stála na lúkach za mestským opevnením. Hovorí sa, že odmietol spoveď, no chcel prehovoriť k prizerajúcim, čo mu však neumožnili. Priviazali ho k drevenému kolu a pred tým ako ríšske knieža Ľudovít dal povel na popravu ešte naposledy k nemu pristúpili a sľúbil mu, že ak odvolá učenie, ktoré hlásal, nechajú ho žiť. Ján Hus sa radšej rozhodol zomrieť.
Biskupa zabila agentka preoblečená za ošetrovateľku
Gréckokatolícky biskup Mukačevskej eparchie a mučeník Teodor Romža bol zavraždený NKVD (po slovensky: Ľudový komisariát pre vnútorné záležitosti) v noci 1. novembra 1947. Sovietsky vládcovia ho považovali za nepriateľa, no keďže mu nemohli dokázať nijakú politickú vinu, dali príkaz tajnej polícii aby ho zavraždila. Zinscenovali dopravnú nehodu, pri ktorej vojenské vozidlo narazilo do auta v ktorom sedel aj biskup. Zranenia však neboli smrteľné. Vrahovia ich začali udierať železnými tyčami, no v čine ich prerušila okoloidúca dodávka, ktorá biskupa vyslobodila a so zraneniami ho dopravila do nemocnice. Tam ho mala usmrtiť práve najatá tajná agentka, ktorá mu v preoblečení za nemocničnú sestru uštedrila smrtiacu injekciu.
Biskup Gerhard videl Pannu Máriu, vítala ho s otvorenou náručou
Po tom, čo o svojej predzvesti o blížiacej sa smrti porozprával zvyšným biskupom, sa spoločne pomodlili a pripravili sa na smrť. Gerhard mal predtuchu, že niekoľko kazateľov a biskupov zomrie mučeníckou smrťou. On sám zomrel po tom, čo ho priviazaného o voz spustili z hory do Dunaja. Keďže ešte dýchal, niekoľkokrát ho udreli kameňom do hlavy a hruď mu prebodli kópiou. Na tomto mieste – na pravom brehu Dunaja v Budapešti stojí pamiatka na jeho počesť.
Biskup Bystrík, ktorý od roku 1034 pôsobil v Nitre a považuje sa za pokračovateľa cyrilometodských tradícií, sa snažil utiecť na druhý breh Dunaja, no aj tam na neho čakali povstalci, ktorí ho prebodli mečom.
Vyzlečená donaha skončila odstrelená v Dunaji
Sestra Sára bola niekoľko mesiacov zasnúbená. Po čase si uvedomila, že nie je stavaná na život hospodárovej ženy. Vrátila snubný prsteň a rozhodla sa zasvätiť svoj život duchovnému poslaniu. Aj napriek svojej temperamentnej povahe vykonávala svoju prácu svedomito. Sestry zo spoločenstva považovali jej moderný štýl a fajčenie za podivné, no aj napriek tomu ju medzi seba prijali.
Počas druhej svetovej vojny pomáhala najmä Židom. 27. december 1944 bol pre Sáru osudný. Červená armáda obkľúčila dom v ktorom Židov ukrývali a sestru Sáru zabili.
Minútu pred svojou popravou pokľakla, obrátila svoj zrak smerom k vrahom a následne k nebu a prežehnala sa. Aj keď mohla smrti uniknúť, neurobila to. Svoje rozhodnutia považovala za správne a ku všetkému sa priznala.
