Otvárať citlivé kresťanské témy nikdy nebolo jednoduché a veľmi rýchlo vedeli vzbudiť vlnu nenávisti a kritiky. To však ani zďaleka nie je zámerom tohto článku.
Keď demonštranti počas vzostupu hnutia Black Lives Matter požadovali odstránenie sôch Konfederácie v Spojených štátoch, spisovateľ a aktivista Shaun King zašiel ešte ďalej a navrhol, aby nástenné maľby a umelecké diela zobrazujúce „bieleho Ježiša“ „spadli“, píše The Conversation.
„V Biblii, keď sa Ježišova rodina chcela skryť a splynúť, hádajte, kam išli? EGYPT! Nie Dánsko,“ dodal King, ktorý považuje tieto vyobrazenia za rasistickú propagandu. „Zničte ich.“
Jeho obavy týkajúce sa zobrazenia Krista a toho, ako sa používa na presadzovanie predstáv o nadradenosti bielej rasy, nie sú ojedinelé. Významní učenci a dokonca aj arcibiskup z Canterbury vyzvali k prehodnoteniu Ježišovho zobrazenia ako bieleho muža.
Komplikovaná história
„Ako európsky renesančný historik umenia študujem vyvíjajúci sa obraz Ježiša Krista od roku 1350 do roku 1600. Niektoré z najznámejších zobrazení Krista, od Poslednej večere Leonarda da Vinciho po Michelangelov Posledný súd v Sixtínskej kaplnke, boli vytvorené počas tohto obdobia,“ hovorí profesorka Anna Swartwood House z Univerzity v Južnej Karolíne.
Najreprodukovanejší obraz Ježiša všetkých čias však podľa nej pochádza z iného obdobia. Je to svetlooká a svetlovlasá „Hlava Krista“ od Warnera Sallmana z roku 1940. Sallman, bývalý komerčný umelec, ktorý vytvoril umenie pre reklamné kampane, úspešne predával tento obraz po celom svete.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vďaka Sallmanovým partnerstvám s dvoma kresťanskými vydavateľskými spoločnosťami, sa Hlava Krista stala súčasťou všetkého - od modlitebných kartičiek po farebné sklo, umelé olejomaľby, kalendáre či spevníky. „Sallmanova maľba vrcholí dlhou tradíciou bielych Európanov, ktorí vytvárajú a šíria obrazy Krista vytvorené na svoj vlastný obraz,“ hovorí Anna Swartwood House.
Protirečia si ľudia aj Biblia
Ježiš mal pravdepodobne hnedé oči a pokožku iných Židov z prvého storočia z Galiley, regiónu v biblickom Izraeli. Nikto však presne nevie, ako vyzeral. Dokonca aj tieto texty si protirečia: Starozákonný prorok Izaiáš číta, že prichádzajúci spasiteľ „nemal krásu ani majestát“, zatiaľ čo Kniha žalmov tvrdí, že bol „najkrajší z ľudských synov“.
Najstaršie obrazy Ježiša Krista sa objavili v prvom až treťom storočí nášho letopočtu, uprostred obáv z modlárstva. „Nešlo im ani tak o zachytenie skutočnej podoby Krista, ako o objasnenie jeho úlohy vládcu alebo záchrancu. Aby tieto úlohy jasne naznačili, raní kresťanskí umelci sa často spoliehali na synkretizmus, čo znamená, že kombinovali vizuálne formáty z iných kultúr.“
Pravdepodobne najpopulárnejším synkretickým obrazom je Kristus ako dobrý pastier, bezbradá, mladistvá postava založená na pohanských predstavách Orfea, Herma a Apolla. Na iných bežných zobrazeniach má Kristus oblečenú tógu alebo iné atribúty cisára. Teológ Richard Viladesau tvrdí, že zrelý bradatý Kristus s dlhými vlasmi v „sýrskom“ štýle spája okrem iného vlastnosti gréckeho boha Dia a starozákonnej postavy Samsona.
Autoportréty?
Verilo sa, že prvé portréty Krista v zmysle autoritatívnych podobizní sú autoportréty: zázračný „obraz, ktorý nevytvorili ľudské ruky“ alebo „acheiropoietos“ (kresťanské ikony, o ktorých sa hovorí, že vznikli zázračne). Táto viera vznikla v siedmom storočí nášho letopočtu na základe legendy, že Kristus uzdravil kráľa Abgara z Edessy v súčasnej Urfe v Turecku prostredníctvom zázračného obrazu jeho tváre.
Podobná legenda, ktorú prijalo západné kresťanstvo medzi 11. a 14. storočím, hovorí o tom, ako Kristus pred svojou smrťou ukrižovaním zanechal odtlačok svojej tváre na závoji svätej Veroniky, obraze známeho ako volto santo alebo „svätá tvár“. Tieto dva obrazy spolu s ďalšími podobnými relikviami tvoria základ ikonických tradícií o „pravom obraze“ Krista.
Z pohľadu dejín umenia tieto artefakty posilnili už štandardizovaný obraz bradatého Krista s tmavými vlasmi po ramená.
„V renesancii začali európski umelci kombinovať ikonu a portrét, čím vytvorili Krista vo svojej vlastnej podobe. Stalo sa tak z rôznych dôvodov, od stotožnenia sa s ľudským utrpením Krista až po komentovanie vlastnej tvorivej sily,“ tvrdí House.
Napríklad sicílsky maliar Antonello da Messina z 15. storočia namaľoval malé obrázky trpiaceho Krista, formátované presne ako jeho portréty obyčajných ľudí, s námetom umiestneným medzi fiktívnym parapetom a obyčajným čiernym pozadím a podpísaným „Namaľoval ma Antonello da Messina.“
Nemecký umelec Albrecht Dürer zo 16. storočia rozmazal hranicu medzi svätou tvárou a vlastným obrazom na slávnom autoportréte z roku 1500. Pózoval vpredu ako ikona, s bradou a bujnými vlasmi po ramená pripomínajúcimi Kristove. Monogram „AD“ by mohol rovnako znamenať „Albrecht Dürer“ alebo „Anno Domini“ – „v roku nášho Pána“.
Expanzia bieleho Krista do sveta
Tento jav sa neobmedzoval len na Európu: Existujú obrazy Ježiša zo 16. a 17. storočia, napríklad s etiópskymi a indickými črtami. V Európe však obraz svetlého európskeho Krista začal ovplyvňovať ďalšie časti sveta prostredníctvom európskeho obchodu a kolonizácie.
„Klaňanie troch kráľov“ od talianskeho maliara Andreu Mantegnu z roku 1505 predstavuje troch odlišných mágov, ktorí podľa jednej súčasnej tradície pochádzali z Afriky, Blízkeho východu a Ázie. Predstavujú drahé predmety z porcelánu, achátu a mosadze, ktoré by boli ceneným dovozom z Číny, Perzskej a Osmanskej ríše.
„Ale Ježišova svetlá pokožka a modré oči naznačujú, že nepochádza z Blízkeho východu, ale z Európy. A falošné hebrejské písmo vyšívané na Máriiných manžetách a spodnom leme popiera komplikovaný vzťah k judaizmu Svätej rodiny,“ pokračuje House.
V Taliansku v Mantegne už medzi väčšinovým kresťanským obyvateľstvom prevládali antisemitské mýty, pričom Židia boli často segregovaní vo svojich štvrtiach veľkých miest. Umelci sa snažili vzdialiť Ježiša a jeho rodičov od ich židovstva.
Oveľa neskôr sa antisemitské sily v Európe, vrátane nacistov, pokúsili úplne odlúčiť Ježiša od jeho judaizmu v prospech árijského stereotypu. Keď Európania kolonizovali čoraz vzdialenejšie krajiny, priniesli so sebou európskeho Ježiša. Jezuitskí misionári založili maliarske školy, ktoré učili novoobrátených kresťanské umenie v európskom štýle.
V koloniálnej Latinskej Amerike – nazývanej európskymi kolonistami „Nové Španielsko“ – obrazy bieleho Ježiša posilnili kastový systém, kde bieli kresťanskí Európania zastávali najvyššiu priečku, zatiaľ čo tí, ktorí mali tmavšiu pleť, boli výrazne nižšie.
Obraz svätej Rose z Limy, prvej katolíckej svätice narodenej v „Novom Španielsku“, umelca Nicolasa Correu z roku 1695, zobrazuje jej metaforické manželstvo s blonďavým Kristom svetlej pleti.
Dedičstvo podobizne
Učenec Edward J. Blum a Paul Harvey tvrdia, že v storočiach po európskej kolonizácii Ameriky sa obraz bieleho Krista spájal s logikou impéria a mohol byť použitý na ospravedlnenie útlaku domorodých a afrických Američanov.
V multirasovej, no nerovnoprávnej Amerike bolo v médiách neúmerné zastúpenie bieleho Ježiša. Široko sa zobrazovala nielen hlava Krista od Warnera Sallmana, ale aj veľká časť hercov, ktorí hrali Ježiša v televízii a vo filme, bola biela s modrými očami.
„Obrazy Ježiša v histórii slúžili mnohým účelom, od symbolického predstavenia jeho moci až po zobrazenie jeho skutočnej podoby. Ale na reprezentácii záleží a diváci musia pochopiť komplikovanú históriu obrazov Krista, ktoré konzumujú,“ dodáva na záber House.
