Exorcizmus, a teda úkon, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí, označených za posadnutých, vyhnať diabla alebo iné zlé sily, je nám známy hlavne z hororov. Nejde však iba o výmysel hollywoodskych tvorcov. Aj v súčasnosti je súčasťou obradov mnohých náboženstiev.
História si pamätá hneď niekoľko zdokumentovaných prípadov exorcizmu, ktoré ti nedovolia zaspať. My to dnes prinášame jeden z najznámejších. Týka sa Anny Ecklund a odohral sa v roku 1912.
Sexuálne návrhy od otca
Na začiatok musíme povedať, že meno Anna Ecklund bolo pseudonymom, aby počas života zostala zachovaná pravá totožnosť ženy, ktorá mala byť posadnutá diablom. Keďže je už 80 rokov po smrti, vieme, že v skutočnosti išlo o Emmu Schmidt.
Tá vyrastala v Marathone vo Wisconsine a jej rodičia boli nemeckí prisťahovalci. Otec Jacob mal povesť alkoholika a sukničkára. Bol tiež veľkým odporcom katolíckej cirkvi. Na druhú stranu, jej matka bola katolíčka, a preto Ecklund v podstate vyrastala v kostole.
Anna bola oddanou katolíčkou, ktorá chodila na omšu až sedemkrát týždenne, a zdalo sa, že to bolo pre ňu akési útočisko. Jej násilnícky otec si začal pomer so svojou vlastnou sestrou Minou a pri viacerých príležitostiach údajne žiadal svoju dcéru, aby si tiež začala incestný vzťah.
Aby sa veci ešte viac skomplikovali, o jeho milenke a sestre v jednej osobe sa hovorilo, že je čarodejnica. Ľudia v tejto oblasti sa jej veľmi báli a Anna neskôr tvrdila, že Mina zavraždila štyri deti. Udalosti nabrali rýchly spád v čase, keď Ecklund začala dospievať.
Prvé problémy a exorcizmus
Prejavovala odpor k svätým predmetom, mala „rozrušené“ myšlienky a neschopnosť vstúpiť do kostolov. Okrem toho sa tiež začala zúčastňovať na „nevýslovných sexuálnych aktoch.“ Pri vstupe do kostola, miesta, ktoré kedysi milovala, začala prudko reagovať a po obrade prijímania dokonca zvracala.
Upadla preto do temnej depresie, prestala chodiť do kostola a v priebehu rokov sa čoraz viac izolovala od spoločnosti. Svoj prvý exorcizmus podstúpila vo veku 30 rokov. Vykonal ho páter Theophilus Riesinger 18. júna 1912. Aby sa potvrdilo, či Anna útoky nepredstierala, otec Riesinger ju nastriekal falošnou svätenou vodou.
Anna však vtedy nereagovala. Následne po exorcizme bola vyhlásená za oslobodenú od všetkých démonov. Ani ona, ani páter Riesinger však netušili, že ju čaká ešte väčší teror.
V priebehu nasledujúcich rokov Anna neustále opakovala, že ju mučia duchovia. Spomínala hlavne svojho mŕtveho otca a tetu Minu. Verila tomu, že ju prekliali za to, že odmietla jeho incestné návrhy. Dlho sa trápila sama, až nakoniec v roku 1928 opäť vyhľadala Riesingera a poprosila o exorcizmus.
Kláštor hrôzy
Páterov priateľ navrhol, aby sa vykonal v kláštore, ktorý vlastnili sestry františkánky v Earlingu. Ecklund do neho prišla 17. augusta 1928 a údajne sa u nej prejavili všetky možné symptómy posadnutia diablom. Nad jedlom, ktoré bolo pokropené svätenou vodou mala záchvaty zúrivosti a syčala naň ako mačka.
O deň neskôr sa začalo s exorcizmom, ktorý priniesol výjavy, na ktoré sa nikto zo zúčastnených nedokázal pripraviť. Počas troch sedení exorcizmu, opísaných v časopise Time z roku 1936, páter Riesinger podrobne opísal, ako „jej telo, nesené vzduchom, pristálo vysoko nad dverami miestnosti a prichytilo sa mačacím zovretím steny.“
Ozbrojené mníšky sa ju pokúsili pritlačiť naspäť na posteľ. Podľa rozprávania Riesingera bola Anna, ktorej lekárske vyšetrenia ukázali, že je fyzicky aj psychicky v poriadku, posadnutá jej zosnulým otcom a tetou. Okrem toho však aj biblickou postavou Judášom Iškariotským, kresťanským princom diablov Belzebubom a „hordami škriatkov“.
Nevysvetliteľné javy
Z jej úst boli počuť démonické hlasy, „v angličtine, nemčine a latinčine“. Niektoré z jazykov sa nedali vôbec identifikovať. Riesinger spomenul, ako „posadnutá žena vystreľovala strašné výkaly, očividne nadprirodzené vo svojom objeme a špine,“pričom Anna kričala „to páli, to páli!“ pri požehnaní svätenou vodou.
Modlitba k Panne Márii údajne „spôsobila nafúknutie ženského tela“, pričom Anna vyzerala „niekedy vychudnutá, tvár mala na iných ohnivo červenú, pery napuchnuté do veľkosti rúk, brucho bolo raz také tvrdé, že ohlo železnú posteľ k podlahe“. Jej stav sa rapídne zhoršoval. Odmietla konzumovať jedlo a zvracala neidentifikovateľné tekutiny.
Tri sedenia exorcizmu trvali od augusta až do decembra. Počas nich napríklad hovorila Ecklund aj vysokým falzetom, ktorý Riesinger interpretoval ako hlas jej tety Miny. 23. decembra, v posledný deň exorcizmu, páter prikázal démonom v mene Otca, Syna a Ducha Svätého na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie odísť do pekla.
Vyliečenie a kultúrny odkaz
Ecklund sa zvalila na posteľ a začala kričať: „Belzebub, Judáš, Jakub, Mina,“ nasledované slovami „Do pekla!“ Na to otvorila oči a potom prehovorila vlastným hlasom: „Ježišu môj, milosrdenstvo! Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Riesingerov exorcizmus bol údajne úspešný a Ecklund po ňom vykazovala už len zvládnuteľné záchvaty.
Hrôza medzi tými, ktorí boli svedkami jej posadnutia, však pretrvávala aj po tom, čo z nej démoni údajne odišli. Niekoľko prítomných mníšok požiadalo o okamžité preloženie do iného kláštora. O neskoršom živote Anny sa toho veľa nevie. Isté je iba to, že zomrela 23. júla 1941 vo veku 59 rokov.
Pokiaľ ťa jej príbeh zaujíma a chceš sa o ňom dozvedieť viac, v roku 2016 vznikol film The Exorcism of Anna Ecklund. Ten podrobne sleduje jej život, posadnutie a následný exorcizmus. Pokiaľ patríš k fanúšikom hororov, bude to pre teba to pravé.
