Bolo prvé júlové ráno a na videohovor z belgických Antverp sa pripojil usmievavý a energický Juraj Straka. „Asi bude najlepšie, keď si budeme tykať, nie?“ - hovorí na začiatku nášho rozhovoru vo svojom slnečnom byte plnom geometrických grafických plagátov, výrazných farebných stien a trochu chaoticky pohádzaných kresieb na látky, ktoré pripravuje pre jesennú autorskú kolekciu.
„Júl býva jedným z najnáročnejších mesiacov v roku,“ hovorí mladý dizajnér a vzápätí, ako by mal pocit, že sa sťažuje, dodáva: „Robiť vlastné kolekcie je však môj splnený sen, udial sa síce päť dní pred začiatkom pandémie, ale prežil som to.“
Zhruba pred rokom a pol sa Juraj Straka pracovne osamostatnil a začal pôsobiť vo svojom Textile Studio JS, ktoré vymenil za vysnívaný post u uznávaného belgického módneho návrhára Driesa van Notena.
Pokiaľ ide o potlač, jeho značka je v módnom svete považovaná za jednu z najváženejších. Tam však Strakova kariéra nezačala.
Tento talentovaný textilný dizajnér sa pohybuje vo svete prestížnej módy už viac ako pätnásť rokov a svoje prvé skúsenosti a cenné kontakty, vďaka ktorým sa mohol nedávno postaviť na vlastné nohy, začal zbierať hneď po štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyštudoval textilný dizajn.
„Pochádzam z rodiny, kde sú všetci inžinieri alebo technici. Rodičia museli robiť povolanie, ktoré ich príliš nenapĺňa, a preto nás s bratom podporovali a chceli, aby sme robili to, čo nás baví,“ hovorí Juraj Straka.
„Keď som študoval módnu tvorbu, uvedomil som si, že samotný odev ma nebaví, nepripadá mi to inšpiratívne. Nohavice pre mňa vždy budú len dve rúry látky spojené v strede,“ hovorí trochu ironicky.
„Naopak látka, jej farby, materiály a vzory ma lákali omnoho viac,“ opisuje svoje vysokoškolské začiatky. V rámci nich sa vďaka študentskej súťaži dostal na stáž do Lyonu a následne do spoločnosti Bucol spadajúcej pod francúzsku spoločnosť Hermes, ktorá vyrába látky pre značky, ako je Rochas, Lanvin, Dior alebo Marc Jacobs.
Do vyhláseného a nedávno vzkrieseného módneho domu Schiaparelli, pomenovaného po vplyvnej návrhárke a hlavnej rivalke Coco Chanel Else Schiaparelli, kde Juraj Straka pôsobil do roku 2016, potom viedla relatívne priama cesta.
Juraja si vybral taliansky módny návrhár Marco Zanini, ktorý ho dosadil do pozície seniorského dizajnéra textilu a výšiviek. Úspech na seba nenechal dlho čakať. Modely s jeho potlačou sa začali objavovať na červených kobercoch a iných spoločensky významných podujatiach, kam sa dostali napríklad vďaka speváčke Lady Gaga, herečke Cate Blanchett, Jennifer Aniston alebo Madonne.
Napríklad tá si do zábavnej talk show s komičkou Ellen DeGeneres v roku 2015 obliekla Strakove čierne zamatové šaty s výraznou výšivkou šípmi zasiahnutého krvácajúceho srdca. Anna Wintour sa zase na verejnosti objavila v zelených šatách s výraznou modro-fialovou psou potlačou.
„Moje celebritné sny sa splnili z 99 percent. Na zozname už mi chýba len Beyoncé,“ smeje sa Juraj Straka, keď sa zamýšľa nad tým, ktorá celebrita si od neho ešte neobliekla žiadny kúsok.
Všetko však mohlo byť úplne inak. „Pôvodne som chcel študovať záhradníctvo,“ priznáva dizajnér a dopĺňa, že záhradkárčenie ho drží dodnes. A čo viac - podarilo sa mu ho prepojiť s textilným dizajnom, v ktorom je dnes považovaný za jedného z najlepších na svete.
Kvety aj geometria
Pýtate sa, ako sa dá skĺbiť záhradníctvo a dizajn potlačí? Jednoducho. Sú to práve kvety, ktoré tvoria hlavnú náplň jeho práce. „Osemdesiat percent potlačí, čo tvorím, sú kvety. Nakoniec sa tak tieto dva na prvý pohľad vzdialené svety prepletajú,“ hovorí s nadšením v hlase a dodáva, že súčasťou jeho práce je aj podrobné skúmanie, fotenie a prekresľovanie záhradkárskych výkvetov.
Neobmedzuje sa však len na kvety. Je si totiž vedomý, že navrhovať látky len s jednou témou predstavuje pre textilného dizajnéra určitú konkurenčnú nevýhodu. „Jedna moja nadriadená mi hovorila, že dobrý návrhár látok by mal byť univerzálny a že by mal vedieť nakresliť všetko od romantickej ružičky cez čiernobiely geometrický motív až po zvierací akvarelový print,“ spomína na jednu z prvých pracovných skúseností v Bucole.
„Preto mi zadávala rôznorodé projekty, pri ktorých som sa veľa naučil a vystaval si na nich portfólio,“ dopĺňa. V ňom môžeme nájsť niekoľko tisíc vzorov. Sú medzi nimi jemné ženské kvetinové vzory, exotické potlače evokujúce tropické leto, abstraktné printy pripomínajúce umelecké diela v galérii moderného umenia, ale aj retro potlače s výraznými geometrickými tvarmi.
„Keby som si však mal ako textilný dizajnér vybrať jediný vzor, na ktorom budem pracovať do konca života, budú to jednoznačne kvety. Sú pre mňa bezodnou studnicou inšpirácie s miliónmi možností. Osobne mám zas najradšej geometriu. Aj preto to niekedy kombinujem,“ hovorí a spomína na svoje látky s originálnymi geometrickými kvetmi.
„Tým, že po kvetovaných vzoroch je veľký dopyt, siaham po rastlinách, ktoré sú neobyčajné. Nájsť v tejto téme niečo nové je jedna z mojich osobných výziev.“ Dodáva, že aktuálne má okrem niekoľkých ďalších desiatok projektov rozpracovaný aj vzor s kvetmi kaktusu, ktorý na rozdiel od potlače s červenými ružami nie je možné nájsť v archívoch každého druhého módneho domu.
Dizajnér sa však nebojí ani zákazkových potlačí, ktoré stopercentne nerezonujú s jeho osobným estetickým cítením. „Niekedy dostanem aj zadania, ktoré sú mi proti srsti. Ale keď ich urobím, sú to projekty, na ktoré som najviac hrdý, pretože ma najviac posúvajú. Keď mi niekto zadá pekné kvety, tak ich urobím ľavou-zadnou. Výsledok je pekný, všetci sú spokojní, ale ja viem, že som neskúsil nič nové,“ myslí si Juraj a ilustruje to na príklade fotografických potlačí, s ktorými aj napriek pôvodnej skepse zažiaril u návrhára Driesa van Notena.
Napriek tomu zostáva jeho remeslo očiam bežného smrteľníka skryté. „Textilný dizajn je odbor, o ktorom sa málo vie. Málokto totiž premýšľa nad tým, že niekto látku najprv musí vyrobiť a že návrhári nešijú z tých, ktoré sa dajú voľne kúpiť,“ pripomína dizajnér, ktorému pozícia v pozadí do istej miery vyhovuje.
„Veľa ľudí má tiež mylnú predstavu, že módny návrhár zvládne všetko urobiť sám,“ dopĺňa. Vo veľkých módnych firmách je pritom minimálne jeden špecializovaný človek na dizajn látok, rovnako ako na strih alebo výšivku.
„V Česku a na Slovensku máme skreslenú predstavu, pretože lokálni návrhári si látku, keď už ju robia, navrhujú sami. Vonku však na to majú celé tímy,“ hovorí návrhár, ktorý sa nerád prezentuje na sociálnych sieťach a namiesto instagramovej slávy ho teší skôr pocit kvalitne odvedenej práce.
Päť zásad dobrej potlače
Ak si myslíte, že urobiť peknú potlač na látku je aj vďaka existencii sofistikovaných kresliacich programov jednoduché, musím vás vyviesť z omylu. Textilní dizajnéri musia mať nielen priestorovú predstavivosť, kreatívne nápady či kontakty na dodávateľov kvalitných látok, ale najmä výtvarný talent.
Ten podporila nielen jeho rodina, ale aj stredoškolská učiteľka a výtvarníčka Michaela Klimanov Trizuljaková, ktorá Juraja Straku viedla k výtvarnému pohľadu na módu.
„V mojej práci nejde len o samotnú potlač, ale aj o farbu, veľkosť, opakovanie vzoru, látku a jej finiš, teda to, či je hladká, alebo napríklad krčivá. Až keď sú všetky tieto elementy správne, môžeme povedať, že sa látka naozaj podarila,“ tvrdí.
„Na peknej potlači by človek nemal vidieť opakovanie hneď. Dobrý textilný dizajnér sa s ním má pohrať tak, že vzor zrkadlí alebo otáča, aby to nebolo na prvý pohľad poznať.“
Aj to je jeden z dôvodov, prečo značnú časť svojich návrhov tvorí v ruke a na papieri. „Akákoľvek potlač sa musí v jednej chvíli naskenovať a potom sa spracuje v počítači. Ale keď vytvorím prvotný návrh ručne, má dušu. Tá tam zostane. Duša je totiž v nedokonalých ťahoch ľudskej ruky,“ domnieva sa.
Moderným technológiám sa však nevyhýba úplne, len ich berie s rezervou a skôr ako na ne a premyslené programy, ktoré dokážu návrhársku prácu značne uľahčiť, sa spolieha na svoj výtvarný talent.
„Počítač beriem stále len ako nástroj. Je to rovnaké ako štetec. Ak človek nemá talent, cítenie, nápad, môže mať akokoľvek silný nástroj, ale keď nemá nič navyše, tak to neoklame,“ hovorí a vzápätí dodáva, že až neskôr vo svojej žiarivej kariére docenil, že na vysokej škole musel všetko robiť ručne.
„Teraz je to obrovská výhoda. Dnešná generácia mladých dizajnérov, ktorá funguje už len na počítači, je iná,“ hovorí. Nastupujúcej generácie textilných výtvarníkov sa preto nijako neobáva. Zákaziek má v novo fungujúcom štúdiu viac než dosť, to isté platí o nápadoch.
„Nebojím sa, že by mi došli nápady, človek si len na kreatívny proces musí urobiť čas,“ myslí si. A aj keď si ho neurobí zámerne, vraj stačí mať otvorené oči. „Nikdy sa nechodím inšpirovať napríklad na Pinterest. Je však dobré sledovať, čo sa deje, ale skôr preto, aby človek vedel, čo už existuje a vymyslel niečo nové.“
V jeho prípade nové a originálne potlače môžu vzísť zo zdanlivo banálnych každodenných situácií. „Nedávno ma napríklad zaujalo, ako vedľa seba vyzerali dva tégliky od jogurtu v nákupnom košíku,“ hovorí s pobavením v hlase Juraj Straka.
Radosť z nevedomosti
Ak Juraja Straku zo začiatku tešilo, že si jeho potlače všímajú aj tie najzvučnejšie mená šoubiznisu, dnes je to naopak. „Nehovorím, že už ma to neteší. Celebrity a červené koberce sú veľmi umelé a dobre viem, že to nie je reálny svet, ale skôr práca stylistov a politika. Preto ma naopak teší, keď vidím, že si vec s mojou potlačou kúpil normálny človek, ktorý musel pracovať, aby si kúsok zaplatil,“ hovorí s pokorou v hlase a pripúšťa, že v Antverpách, kde žije, sa to vďaka obľúbenosti jeho predchádzajúceho zamestnávateľa Driesa van Notena stáva celkom bežne.
„Ísť oproti človeku, ktorý má napríklad košeľu s mojím motívom, je pre mňa iný level satisfakcie,“ dodáva. Namiesto priamej konfrontácie majiteľa kúsku z jeho látky uprednostňuje tichú súkromnú radosť.
Uspokojenie mu tiež prináša spolupráca so slovenským módnymi návrhármi, s ktorými kvôli exkluzívnym pracovným zmluvám doteraz pracovať nemohol. „Spoluprácu s mladými dizajnérmi alebo kamarátmi z česko-slovenskej módnej scény si veľmi užívam. Je to pre mňa veľmi osviežujúce - majú iný pohľad na módu a na látky,“ myslí.
Pripomína, že konkrétne na Slovensku je málo návrhárov, ktorí pracujú s autorskými potlačami, a to najmä preto, že na lokálnom trhu nie sú k dispozícii kvalitní dodávatelia. „Tým, že ja kontakty na dodávateľov mám, im dokážem otvoriť dvere. Vidieť nadšenie a zápal, že môžu pracovať s luxusnými látkami, ma nesmierne napĺňa,“ dopĺňa.
V súčasnosti spolupracuje napríklad so Zoltánom Tóthom, ktorému vytvoril potlač k absolventskej kolekcii, ktorú by mal návrhár rozšíriť a prezentovať tento rok na jeseň, na látkach však pracuje aj s bývalou spolužiačkou z univerzity Lenkou Sršňovou, ktorá si doteraz robila potlače na látky sama.
V obehu je aj kolekcia potlačí pre Jarku Črepovú, ktorá stojí za slovenskou značkou obuvi Tikoki, špecializujúcou sa na výrobu udržateľných tenisiek s anatomickou stielkou. Aj keď sa môže zdať, že Juraj Straka už dosiahol všetky méty, ktoré sú v textilnom dizajne možné, ambície a sny má stále.
„Chcel by som k sebe nájsť módneho návrhára, s ktorým by sme spoločne vytvárali kolekcie tak, aby naša symbióza prebiehala na rovnakej úrovni,“ uzatvára Juraj Straka.
Je na ňom však vidieť, že aj keby sa mu toto náhodou nepodarilo, koniec sveta to pre neho znamenať nebude. „Svoj sen žijem práve teraz.“
