Študentka Billy, známa na TikToku ako @1ilyp00h, si dala trojročnú pauzu a teraz sa podelila o svoje skúsenosti. Jej video si pozrelo vyše 200-tisíc ľudí a ukazuje, že offline život má nielen výhody, ale aj poriadne nevýhody, infomruje portál indy100.
Inšpirácia, ktorá zmizla
Jedna z vecí, ktoré Billy prekvapili najviac, bola strata motivácie. Na sieťach totiž videla mnoho ľudí, ktorí robia úžasné veci, a to ju posúvalo ďalej. „Ľudia robia fakt šialené a cool veci – je inšpirujúce vidieť, čo všetko je možné,“ priznala. Keď sa po rokoch vrátila, pocítila, že má znovu chuť skúšať nové veci.
Priateľstvá na diaľku
Ďalší problém boli vzťahy. Bez sociálnych sietí sa jednoduchšie strácajú kontakty, pretože práve tie nám umožňujú zostať v spojení aj s ľuďmi, ktorých často nevidíme. Billy si tiež všimla, že sa cítila mimo, keď priatelia viedli debaty o virálnych videách, ktoré nepoznala.
Najviac ju však mrzelo, že bez sietí rýchlejšie vyprchali krátkodobé priateľstvá. Spomenula si na letné tábory počas strednej školy, kde si vytvorila špeciálne väzby s ľuďmi. Sociálne siete by jej tieto kontakty pomohli udržať – no bez nich postupne zmizli.
Život bez spomienok
Sociálne siete sú dnes aj akýmsi digitálnym denníkom. Billy priznala, že bez nich dokumentovala svoj život omnoho menej. „Mám obrovský kus života, z ktorého nemám žiadne fotky,“ povedala. Hoci pôvodne chcela viac žiť v prítomnosti, uvedomila si, že jej tie spomienky jednoducho chýbajú.
Rezonancia s fanúšikmi
Billyin príbeh sa dotkol mnohých. V komentároch pod videom sa rozbehla debata: „Zdravý vzťah k sociálnym sieťam je niečo, čo sa musíme naučiť a odovzdať ďalšej generácii,“ napísal jeden sledujúci.
Ďalší sa priznal: „TikTok je šialene návykový, ale úprimne mi zlepšil každý aspekt života!“
A tretí dodal: „Je to celé o rovnováhe. Nemám Instagram od januára a neľutujem – jediné, čo mi chýba, je prehľad o lokálnych akciách.“
Billyin príbeh ukazuje, že život bez sociálnych sietí nie je len o slobode od notifikácií a menšom rozptýlení. So sieťami sa totiž nestrácajú len hodiny strávené scrollovaním, ale aj inšpirácia, motivácia a väzby, ktoré by inak dokázali prežiť roky.
Jej skúsenosť otvára širšiu diskusiu o tom, či je úplné odpojenie riešením, alebo by sme sa mali radšej učiť hľadať rovnováhu. Zdá sa, že kľúčom nie je extrém – ani nepretržité scrollovanie, ani úplné vymazanie účtov. Skôr ide o to, ako vedome používať sociálne siete tak, aby nám prinášali radosť, spojenie a spomienky, a pritom nás neoberali o čas či duševnú pohodu.
Možno teda nejde o to, či byť online alebo offline, ale ako byť prítomný – v digitálnom svete aj v tom skutočnom.
