Aleš Svoboda je 36 ročným vojakom, do armády vstúpil v roku 2005 a o rok neskôr začal lietať v aeroklube v Brne. Lietaval v centre leteckého výcviku, kde bol predurčený pre taktické letectvo. Má doktorát z leteckej a raketovej techniky na Univerzite obrany. Po štúdiu pôsobil na základni v Náměšti nad Oslavou, kde lietal na lietadlách L-39 a ďalej v Čáslave na lietadlách F-39. Neskôr sa preškolil na lietadlá L-159. V roku 2016 absolvoval trojmesačné preškolenie vo Švédsku na stíhačky JAS-39 Gripen. Na gripenoch má nalietaných niečo cez sedem sto hodín, píše sa na webe iDnes.cz.
Prečo si myslíte, že Európska kozmická agentúra vybrala do svojho tímu práve vás? Aké mala kritéria?
Ten výber bol veľmi komplexný, mal šesť rôznych fáz a každá bola zamerená na niečo iné. Jednotlivé časti boli zamerené na výkonnostné testy, prácu pod časovým tlakom aj v kolektíve pri riešení komplexných úloh. Moje skúsenosti rozhodovali predovšetkým o tom, či vôbec prejdem prvým screeningom. Tam bol skôr plusom fakt, že mám operačné skúsenosti, z armády, s lietaním, s gripenom a na misiách v zahraničí. Ale aj to, že mám doktorát z leteckej raketovej techniky a dobrú jazykovú vybavenosť aj skúsenosti so zahraničnými partnermi.
Takže kľúčový je vysokoškolský titul a skúsenosti. Hrajú rolu aj nalietané hodiny či známosti?
Áno, vysokoškolské vzdelanie je základným kritériom, ďalej aspoň tri roky profesionálnej praxe, plus dotyčný človek musí byť z jednej z členských krajín Európskej kozmickej agentúry. Na gripenoch mám nalietaných asi 700 hodín.
Ako prebiehalo fyzické testovanie?
Prešiel som sadou vyšetrení, ale tu je spotrebné spomenúť, že se nehľadá superzdravý jedinec. Dôležité je predovšetkým to, či sú fyziologické odozvy organizmu adekvátne. Ani se nehľadá špičkový atlét, ide o to, aby človek bol zdravý natoľko, aby zvládal stav bez tiaže a dlhodobý pobyt vo vesmíru.
Hralo Vám do karát, že ste bojový pilot?
Jednou z výhod sú práve operační skúsenosti. Ďalšou výhodou je, že robíme tímovú prácu, človek je zvyknutý spolupracovať, viesť ľudí, komunikovať aj v zložitých taktických situáciach. Ďalej to, že žijeme uprostred Európy a máme celú radu zahraničných partnerov aj z NATO.
Už ste sedeli v nejakom komickom module?
To ešte nie, ale bol som v množstve múzeí, či už v Česku, alebo v Spojených štátoch. Zato som v Kennedyho vesmírnom centre na Floride videl štart rakety Atlas 5, ktorá v roku 2017 vynášala zásoby na medzinárodnú kozmickú stanicu.
Ako dlho to trvalo od podania prihlášky po prijatie do nového tímu?
Zhruba trištvrte roka pred oficiálnym oznámením tohoto súčasného výberu kolovali informácie, že by mohol byť nový výber spustený, oficiálne oznámenie sa zverejnilo na začiatku minulého roka. Takže celý proces trval asi rok a pol.
Čo vás čaká v najbližšej dobe?
V budúcom roku nie je časovo pevne dané nič. Reálne sa počíta s jedným až dvoma týždňami absolvovania povinných školení a updatov vývoja programu pilotovaných kozmických prieskumov vesmíru. Potom by pripadali v úvahy ďalšie aktivity, to je ešte v procese príprav. Deväťdesiat percent času mi ale zaberie moja súčasná práca na základni v Čáslave.
V ESA máte časovo limitovaný kontrakt alebo je to práca na dobu neurčitú?
Časovo ohraničené to nie je. Jedna vec sú ale príležitosti, aké to prináša, a druhá vec je finančná stránka, nie je to, samozrejme, zadarmo. V budúcich rokoch budú určite príležitosti v rôznych projektoch, keď sa pozrieme na trend rozvoja kozmických programov a aj zapojenia komerčných firiem.
Aká je pravdepodobnosť, že budete vybraný na nejakú vesmírnu misiu?
Ja by som o pravdepodobnostiach nešpekuloval, pretože kozmický program je špecifický a vstupuje tam do hry celá rada faktorov, takže dlhodobo nie je isté vôbec nič. Dám vám také porovnanie. Trieda súčasných astronautov bola vybraná v roku 2009. V rovnakej dobe prebiehal paralelne výber astronautov pre NASA. Medzi nimi je ich veľa, ktorí doposiaľ do vesmíru neleteli.
Ako často sa teraz lieta do vesmíru a v rámci akých projektov?
Dlhodobý priemer je raz za rok. V horizonte desiatich rokov by mohlo ísť o americký Orion, čo je pilotovaná kozmická loď od roku 2006 vyvíjaná pre NASA, ale ESA má na projekte zásadnú účasť. Čo sa týka ďalšieho rozvoja, je tu určitá snaha mať v Európe vlastnú možnosť dopravovania ľudí na obežnú dráhu.
Čo by ste vo vesmírnej misii mohli konkrétne robiť? Aká je vaša špecializácia?
To vždycky závisí na tom celkovom zložení posádky, vždy je tam treba mať mix skúseností. Väčšinou je to predmetom dohody, až keď sa konkrétna misia pripravuje. Každý astronaut nemá jedu konkrétnu funkciu, ale zastáva celú škálu rolí.
Ako sa môžete pričiniť o to, aby ste boli členom ďalšej vesmírnej misie?
Tých možností je hneď niekoľko. Tou prvou je, pokiaľ by Česká republika mala záujem uskutočniť českú národnú misiu. Ja by som bol pravdepodobne tým, kto by sa jej zúčastnil. Druhá možnosť je, pokiaľ by ESA sama mala letových príležitostí viacej, než je schopná pokryť kariérnymi astronautmi, potom by „nadbytočné“ lety boli pridelené niekomu zo záložných tímov.
Máte teraz v osobnom živote nejaké obmedzenia, ktoré z vašej novej role vyplývajú?
Zaviazal som sa k tomu, že budem dodržovať nejaký „code of conduct“, čo je niečo ako etický kódex. Ale ten sa príliš nelíši od toho armádneho. Proste byť slušný človek.
Ako veľmi sa musíte udržovať vo fyzické kondícii?
Ako pilot gripenu mám tréningy pravidelne každý týždeň, je to súčasťou mojej práce.
Ako ďaleko máte teraz k hranici vesmíru, keď lietate s gripenom?
Asi tak 80 kilometrov.
Čo bolo tým momentom, keď ste sa rozhodol stáť astronautom?
Ja si nemyslím, že by tam bol jeden konkrétny moment. Je to niečo, čo človek proste dlhodobo chce.
Začala táto túžba už v detstve?
Myslím, že to bolo už v dobe, keď som chodil do škôlky. Doma sme mali knižky o vesmíre, kde boli fotky raketoplánu, chodil som do planetária, zaujímal sa o letectvo.
Veľa mladých hltalo film Top Gun, kde sa kládol dôraz na priateľstvo a tímovú spoluprácu. Je to v praxi taká idylka?
Jedinec v tíme nie je nikdy sám, sám nič nezmôže. Aj pri lietaní tuto v Čáslave máme veľa núdzových postupov aj štandardných situácií, ale realita je vždy niečo medzi, čo musíte operatívne riešiť ako tím.
A ako to bolo pri výbere kandidátov, vládla tam rivalita?
Tých uchádzačov tam bolo toľko, že človek nemôže všetkých poznať. Ale vôbec zmyslom toho testovania bolo, aby sa odhalili tí jedinci, ktorí sú na tímovú prácu vhodní, a eliminovali sa tí, ktorí stavajú svoje individuálne ciele nad záujmy ostatných.
Čo by ste poradil mladým ľuďom, ktorí akurát teraz snívajú o povolaní astronauta?
Najdôležitejšie je si uvedomiť, že človek sa nemôže stať astronautom hneď po strednej ani po vysokej. Vždy sú to ľudia, ktorí majú za sebou úspešnú kariérnu prax. A tam je dôležité, aby človek robil to, čo ho baví a zaujíma. Nemôže staviť na to, že sa raz stane astronautom a upnúť sa len na to. Tie šance sú pomerne malé a bola by škoda, keby človek potom po zvyšok života robil niečo, čo ho nebaví. Ćo robil len preto, aby sa dostal na vesmírnou misiu.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk