Zara sa venuje komunitnej práci v Prizme Košice, komunitnom a poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí. Jej fieldom je najmä poradenstvo pre transrodových ľudí a queer komunita na východnom Slovensku. Taktiež je spoluorganizátorkou Pride Košice.
V rozhovore sa dozvieš, čo si Zara myslí o pokuse opozičnej SaS poskytnúť párom rovnakého pohlavia právne ošetrenie, ohľadne ich spolužitia. Čoho sa obáva, ak podobný zákon bude predkladať vláda. Či ako vnímala vyjadrenia politikov a političiek bezprostredne po úkladnej vražde.
SaS predložila návrh novely občianskeho zákonníka o partnerskom spolužití, parlament ho neschválil. Bol to podľa vás dobrý návrh?
Vychádzajúc z mojej dlhoročnej práce, v rámci ktorej sa denne stretávam s problémami, na ktoré LGBTI+ ľudia na Slovensku narážajú som hlboko presvedčená, že návrh z dielne SaS bol - diplomaticky povedané - absolútne nedostatočný. Chápem politické reálie na Slovensku a verím v dobrý zámer predkladateľov, ale bolo to žalostne málo. Moja obava bola, že po prijatí v znení, ktoré bolo predkladané, by sa stav na Slovensku zabetónoval a mnohí politici a političky by získali argument, že pre LGBTI+ ľudí už urobili dosť. Navyše sa to verejne stále komunikuje, ako pomoc pre LGBTI+ ľudí a to nie je pravda. Neriešia sa práva detí gejských a lesbických párov, nerieši sa zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou a mnoho ďalších vecí.
Rozumieme, že ho SaSka predložila v takom krátkom čase kvôli incidentu, ktorý sa odohral pred Teplárňou. Myslíte si však, že je to správny postup?
V prvom rade treba brať do úvahy vážnosť toho, že tento incident bol prvým teroristickým útokom na Slovensku a teroristickým útokom z nenávisti k LGBTI+ ľuďom, ako jednej z najostrakizovanejších skupín, a na jeho konci zavraždení Juraj a Matúš. Po takomto teroristickom útoku na LGBTI+ ľudí a na celú spoločnosť by som očakávala najmä predloženie takých legislatívnych zmien, ktoré by zodpovedali vážnosti tohto ohavného zločinu. Vždy, keď dôjde na politickej úrovni k snahám o zlepšenie postavenia LGBTQ ľudí, je nám komunikované, že musíme kráčať pomaly. „Teraz jeden krok, potom musíme počkať a možno o dva tri roky sa nám podarí ďalší.”
Alebo nám hovoria, že na nás ešte Slovensko nie je pripravené. Realita je taká, že Slovensko nerobí ani polkroky. Naopak. Len za posledný rok bolo do NR SR predložených už niekoľko návrhov diskriminačnej legislatívy, ktorá mala za cieľ vymazať existenciu LGBTI+ ľudí a ešte viac nám komplikovať životy. Osobne vnímam, že kráčame späť. LGBTI+ ľudia sú zneužívaní na politické ciele, sme ostrakizované a ostrakizovaní, na sociálnych sieťach čelíme nenávistným prejavom, ktoré sa už dostávajú do verejného priestoru. Hovoríme o tom roky, no nikto nepočúva.
Čo novele zákona podľa vás najviac chýbalo?
Iniciatíva Inakosť vo svojom stanovisku uviedla, že navrhovaná právna úprava v podobe, ako ju predložila SaS, je nedostatočná a komplexne nerieši súčasné nerovnoprávne postavenie párov rovnakého pohlavia a ich rodín. Chýbalo tam viacero vecí. Napríklad zadefinovanie spôsobu, ako by sa uzavretie tohto zväzku v praxi preukazovalo, vzájomné povinnosti partnerov, akou je vyživovacia povinnosť, umožnenie osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom. V súčasnosti na Slovensku žijú páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu vychovávajú deti, štát však za rodiča uznáva len jedného z nich. Ja doplním, že aj spôsob uzatvárania spolužitia u notára tak, ako to navrhla SaS, by bolo absolútne nedôstojné. V čom sú gejské a lesbické páry, ich deti a rodiny horšie ako ostatné rodiny?
Novela sa prezentovala zjednodušene ako niečo, čo „pomôže partnerskému spolužitiu“ či už queer ľudí, alebo oficiálne nezosobášených. Čo podľa vás by takýmto párom najviac pomohlo?
Vadí mi spôsob, akým bola novela prezentovaná. Asi nie som správna adresátka otázky, pretože verím, že na to by najlepšie vedeli odpovedať gejské a lesbické páry, ale myslím si, že by pomohlo, ak by štát vytvoril pre všetky rodiny rovnaké možnosti, vytvoril priestor pre dôstojný a plnohodnotný život aj pre gejské a lesbické páry, zaručil práva ich detí na ochranu a nastavil všetky verejné politiky tak, aby štát rozoznával a uznával tieto rodiny.
Podobné hlasovanie sme tu už raz mali. Tomáš Valášek do parlamentu prišiel so zákonom o životnom partnerstve. Podporilo ho vtedy 31 poslancov. Tie počty sú žalostne malé. Je podľa vás reálne, že toto vládne obdobie prejde akýkoľvek zákon týkajúci sa tejto témy?
Nie som veľmi dobrá v menežovaní svojich očakávaní, pretože stále chcem veriť, ale v súčasnom zložení NR SR nemám ani najmenšie ilúzie, že sa niečo podarí. Koalícia naznačila, že chce pripraviť niečo sama. Obávam sa však, že ak neprešla novela z dielne SaS, ktorá bola nedostatočná, koalícia v terajšom zložení prinesie ešte vypelíchanejší návrh, a to už ani neviem a nechcem komentovať.
Nezisková platforma Duhy.sk zdieľala odkaz na petíciu, ktorá vyzývala poslancov, aby za tento zákon hlasovali – informovali o tejto iniciatíve aj iné queer organizácie?
Nás o tejto petícii nik neinformoval, nebol nám predstavený zámer, ani dôvody vzniku petície za zber podpisov pod návrh SaS, ktorý bol LGBTI+ organizáciami označený ako nedostatočný.
Vo svojom príspevku na Facebooku vyzývate po kritike aktivít webu Duhy.sk a Mladí, o. z., ktorí prevádzkujú známy web Mladí proti fašizmu. Narúšajú ich aktivity ciele queer aktivistických hnutí?
Dovoľte mi vysvetliť môj status, pretože nebol venovaný ľuďom, ktorí spravujú portál Duhy.sk. Chcela som v ňom skôr apelovať na ľudí, aby boli dôslednejší v tom, čo zdieľajú na sociálnych sieťach, čo podpisujú a premýšľali nad tým. Chápem, že nie všetky a všetci majú hlboký vhľad do tém, to je absolútne v poriadku. No ak ľudia chcú vyjadriť podporu, alebo sa chcú viac orientovať v téme môžu nájsť organizácie, ktoré na Slovensku dlhoročne, systematicky a konzistentne pracujú na zlepšovaní stavu.
Politici a političky sa k teroristickému útoku stavali rôzne: od úplnej ignorancie a vlažných vyjadrení po ospravedlnenie a súcitné slová pani prezidentky. Vy ste ako vnímali ich reakcie?
Vysoko si cením práve slová pani prezidentky Zuzany Čaputovej a som jej za ne nesmierne vďačná, pretože presne to sme potrebovali počuť. Našlo sa ešte pár politikov a političiek, ktorí a ktoré útok rázne a zásadne odsúdili, k tým ostatným nemám čo povedať. Osobne ma veľmi sklamalo, že na lokálnej úrovni, napríklad v mojom meste (Spišská Nová Ves), ale aj v mnohých ďalších ostali politici ohlušujúco ticho. Nepovedali zhola nič. Nereagovali, ani keď som ich vyzvala na reakciu na sociálnej sieti. Toto považujem za absolútne zlyhanie ľudí vo volených verejných funkciách.
Ako máme podľa vás apelovať na politikov, aby sa zaoberali právami queer ľudí?
Ak si musíme klásť túto otázku, potom sme na tom na Slovensku veľmi, veľmi zle. Je povinnosťou politikov a političiek prinášať legislatívu, ktorá pomáha ľuďom. To je predsa ich úlohou. My ako verejnosť môžeme využívať všetky dostupné nástroje občianskej angažovanosti a aj tak dlhé roky robíme. Otázkou ostáva, kedy nás začnú ľudia dočasne spravujúci veci verejné počúvať.
Myslíte, že vražda Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha Slovensku otvorila oči? Zmení sa niečo?
Na odpoveď je ešte veľmi veľmi skoro.
Čo by ste radi odkázali queer ľuďom?
Chcem vyjadriť všetkým LGBTI+ ľuďom svoju účasť a odkázať, že aj keď sa teraz veci zdajú nezdolateľné, zraňujúce, bolesť neznesiteľná a cesta dlhá, nie ste v tom samé a sami. Doprajte si čas na ošetrovanie sa, na smútok a hľadajte toľko podpory, koľko potrebujete. Ak sa cítite osamelo a chcete svoje pocity, či bolesť zdieľať ozvite sa poradniam. V Bratislave môžete kontaktovať inPoradňu a v Košiciach Prizmu.