Nedávno sme ti predstavili Satanovu komunitu založenú Jakubom Jahlom, bývalým Mormonom a študentom teológie. Minulý rok sa vydal so svojimi prívržencami na misiu do Tanzánie a založil tam sirotinec. Tanzánska vláda však z ich krokov nebola práve nadšená ...
V roku 2021 sa Jakub Jahl vydal do Tanzánie s cieľom rozšírenia vplyvu Satanovej komunity. Zameral sa na dedinu Madžengo nachádzajúcu sa pod horou Kilimandžáro. Jahl do komunity prichádza s cieľmi humanitárnej pomoci, presmerovania cieľov Satanovej komunity ku globálnejším akciám a odporom k iným náboženstvám, ktoré tam majú svoje misie a šíria medzi obyvateľstvom svoju vieru a myšlienky.
To znie ako mesiášsky komplex
Jahl k svojej misii: „Chcem ľuďom v Satanovej komunite a v satanizme všeobecne vysvetliť, čo je našou skutočnou úlohou. To nie je iba o tom mať nejaké názory a robiť tu a tam niečo. Znamená to skutočne chápať svoje globálne občianstvo, prepojiť sa s celým svetom.“ Jahl si takto odobruje to, prečo ísť práve do Afriky. On sám najlepšie vie, čo africké komunity najviac potrebujú, čím si kontinent prechádza a kde sa nachádza. Vo svojom videodenníku nás oboznamuje aj s ďalším dôvodom: „Oni ešte nie sú v tej fáze civilizácie, kde by potrebovali post-náboženské myslenie. Oni sú vo fáze, kedy sú ešte v tvrdom stredoveku, v zajatí náboženských povier. A oni potrebujú to, čím satanizmus začal v Európe, a to je osvietenstvo a racionalizmus ... Najväčšou satanskou misiou, ktorú tam ja môžem vykonávať, je vysvetliť im, že Zem nie je plochá, že je guľatá, že sa otáča okolo Slnka, že existuje niečo ako chemické prvky ....“
Jakub Jahl si pri prípravách na expedíciu pravdepodobne zabudol naštudovať, že Afrika je krajinou, ktorá je už dlhšiu dobu elektrifikovaná, má prístup k internetu a dokonca aj vlastnú úniu (podobne ako EÚ), v ktorej si štáty medzi sebou navzájom pomáhajú a konflikty sa snažia riešiť aj diplomatickými spôsobmi.
Čím sa Satanova komunita odlišuje od kresťanských misionárov? Jakub Jahl má totiž na aktivity iných cirkví v Afrike nekompromisný názor: „Všimnite si, že keď tam prídu kresťanskí misionári, hneď si tam dajú krížik, vnucujú ľuďom modlitby a vlastne tým ľuďom pomáhajú, ale na úkor toho, že im tlačia doslova svoju vieru, presvedčenie a morálku.“. Na obrázku nižšie môžeš vidieť triedu vo vnútri sirotinca, ktorý založili. Na stene sa nachádza pentagram, náboženský symbol Satanovej komunity.
Nevyžiadaná pomoc nie je pomoc
Zo všetkých kontinentov to bola Afrika. Zo všetkých krajín Tanzánia. Dôvod? No predsa pomoc. Afričania ju potrebujú, nie je tak? A keď niekto potrebuje pomoc, musí ju dostať - aj keď si ju nepýta. Prečo ale letieť poskytovať pomoc tak ďaleko a po ceste utratiť toľko peňazí (ktoré by ako dar pre tamojšie neziskovky zaiste poslúžili)? Má Jakub Jahl hlbší a konkrétnejší dôvod ako túžba pomáhať? Bol odmietnutý vo svojom okolí alebo s ním nechce spolupracovať žiadna z českých komunít či organizácií? Nepravdepodobné. Jakub Jahl taktiež nikde neuvádza, že by bol nejakým spôsobom hlbšie prepojený s týmto kontinentom a komunitami, ktoré tam sú. Teda, okrem jeho stredného mena Mbuyu, ktoré má na Facebooku. O čo tu teda ide?
Angličtina má na to slovo: white savior, teda biely spasiteľ.
Môžeš, samozrejme, Jakuba obhájiť tým, že jeho zámery sú určite dobré a že predsa len - pomoc je pomoc. Postavil sirotinec, nakŕmil deti, ošatil ich, učil Angličtinu. Je však táto pomoc nezištná (i keď Jahl na sociálnych sieťach vraví, že áno)? Instagramové posty, zbierky na rôznych portáloch, predaj akýchsi vstupeniek s možnosťou vykonávať činnosť v sirotinci... Vážne? Ako na nejakej výstave v múzeu. Toto všetko sú dôkazy, že o nezištnú pomoc nejde. Ako veľmi je tvoja neziskovka seriózna, keď predávaš vstupenky komukoľvek, kto za ne zaplatí?
A teraz vymyslená situácia, aby sa to dalo lepšie precítiť. Parta Američanov v strednom veku s dobrým sociálnym zázemím chce ísť na Slovensko pomáhať slovenským komunitám. Sú zároveň členmi náboženského spoločenstva. Priletia sem, založia školu a nezištne vyučujú tunajšie decká Angličtinu. Na svojich sociálnych sieťach útočia a ohovárajú slovenské, cirkevné humanitárne organizácie a nevyvíjajú žiadnu snahu o kontakt s inými tuzemskými neziskovkami. Popri tom decká začleňujú aj do filozofie svojej komunity, ich fotky a príbehy zverejňujú na Instagrame, YouTube a TikToku. Na webe predávajú lístky s možnosťou prísť za nimi a zúčastniť sa misie; špeciálne vzdelanie ani zručnosti nevyžadujú. Ich argumenty sú, že na Slovensku žije množstvo deciek bez adekvátneho vzdelania a finančnej podpory, štát na ne kašle a aspoň niekto sa o ne stará.
Ako by to dopadlo? Samozrejme, činnosť by im bola úradmi okamžite zrušená a čelili by možno aj trestnému stíhaniu. Nie jednému.
Hľadanie zmyslu života
Afrika nie je záložný generátor pre udržiavanie zmyslu života nikoho z nás. Je to kontinent, ktorý bol v histórií našou spoločnosťou vykorisťovaný (a v rámci neokolonializmu stále je) a jeho ľudí sme storočia zotročovali. Neexistuje žiaden spôsob, ako túto traumu zmiernime a vinu zmažeme. Afrika má právo riešiť svoje problémy sama rovnako ako každá iná krajina. Nie je ihriskom pre ľudí hrajúcich sa na záchranárov a spasiteľov. Dajme Afrike pokoj, priestor a čas na to, aby sa zahojila zo všetkých dobrých úmyslov, ktoré sme s ňou a jej ľuďmi doposiaľ mali.