Na Instagrame má okolo 150-tisíc followerov, no nikdy sa nepovažovala za známu osobnosť či celebritu. Už v desiatich rokoch sa dostala na televízne obrazovky a začala si plniť herecké sny. Okrem toho mala dobre našliapnuté na športovú kariéru, no pri kombinácii škola, herectvo a plávanie mala toho veľa, a preto sa počas minulého roka rozhodla skončiť s plávaním. Karina Qayumová zaujme mnohých aj svojím vzhľadom, keďže jej otec pochádza z Afganistanu. Keď bola menšia, niektorí žiaci v škole sa jej pýtali, či je Rómka. Rasizmus je však podľa nej zakorenený v histórii ľudstva, no nehovorí sa o ňom dostatočne.
V rozhovore s Karinou Qayumovou sa dozvieš:
- Či konzultuje ponuky na spolupráce s rodičmi,
- či niekedy pociťovala zo strany spolužiakov závisť,
- prečo sa rozhodla skončiť s plávaním a koľko má na konte medailí.
Mnohých ľudí zaujmeš svojím vzhľadom, keďže tvoj otec pochádza z Afganistanu. Stretávala si sa najmä v mladšom veku či už s otvoreným, alebo skrytým rasizmom?
Našťastie som nezažila rasistické útoky ani narážky, no keď som bola menšia, niektorí žiaci v škole sa ma pýtali, či nie som Rómka. Mne to však nevadilo a vysvetľovala som im, že otca mám z Afganistanu a mamu Slovenku.
Čo vnímaš ako najväčší problém na Slovensku, čo sa týka predsudkov spoločnosti a rasizmu?
Táto problematika je už dávno zakorenená v histórii ľudstva. Hovorí sa o nej viac ako kedysi, ale stále to nie je dostatočné. Podľa mňa by pomohlo, ak by sa v školách hovorilo viac o tom, že rasizmus nie je dobrý a nikomu neprospieva. Mohlo by to zmeniť postoj ľudí k iným rasám.
Ľudia často vyjadria názory aj na sociálnych sieťach, pričom na Instagrame ťa sleduje okolo 150-tisíc fanúšikov. Pociťuješ už v tomto mladom veku zodpovednosť za to, čo publikuješ?
Dávam si pozor na to, aby som neprezrádzala veľa z môjho súkromia. Trvá mi totiž dlho, kým sa dokážem ľuďom otvoriť, no určite sa neobmedzujem pri publikovaní niektorých fotiek len preto, že by som sa bála reakcií okolia. Ľudia v skutočnosti nevedia, aká som a názory vytvorené na základe jednej fotky ma netrápia. Vždy si hovorím, že nikdy ma nebudú mať všetci radi.
Ako často dostávaš návrhy na spolupráce?
Dostávam ich pomerne často, ale beriem ich veľmi málo. Snažím sa propagovať to, čo mám vyskúšané a s čím som stotožnená.
Konzultuješ ponuky s rodičmi?
Keď som bola menšia, všetko riešil otec, pretože prvé honoráre prišli v čase, keď som mala jedenásť rokov, ale dnes je to už viac-menej v mojej réžii.
Odkladajú ti rodičia honorár alebo už s ním narábaš sama?
Dnes už viem narábať s peniazmi, snažím sa šetriť si, pretože mám veľké plány, ale rada si aj doprajem.
Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či nerobím herectvo len pre peniaze. V prvom rade, nezarábam milióny a keďže túto prácu milujem, honorár nie je pre mňa prvoradý.
Aké máš plány?
V prvom rade ukončiť základnú školu a pokračovať v štúdiu na strednej škole. Chcela by som študovať na Vysokej škole múzických umení a popri tom čo najviac cestovať a spoznávať nových ľudí.
Tvoj otec v jednom z rozhovorov povedal, že spolu s mamou chcú, aby si sa držala nohami na zemi. Sú chvíle, keď si uvedomíš, že ťa popularita formuje inak?
Pozná ma viac ľudí, ale určite nie som celebrita, od toho mám ďaleko. Som na seba veľmi sebakritická a myslím si, že keď má niekto zdravé sebavedomie, nikdy neprekročí hranicu a nebude namyslený. Vekom sa určite formujem a mením, ale nie nesprávnym smerom.
S herectvom si začínala už v desiatich rokoch. Ako zareagovali tvoji učitelia a spolužiaci, keď sa dozvedeli, že budeš hrať v obľúbenom seriáli?
O tom, že idem na casting, vedela len triedna učiteľka. Tá ma na konci školského roka postavila pred tabuľu a povedala spolužiakom, že im chcem oznámiť novinku. Vtedy som sa už tomu nemohla vyhnúť. Keď som im oznámila, že budem hrať v seriáli, boli prekvapení.
Pociťovala si niekedy z ich strany závisť?
Paradoxom bolo, že najviac som ju pociťovala od niektorých spolužiačok, s ktorými som predtým vychádzala najlepšie. Neboli z toho nadšené a neskôr som mala pocit, že ma vyraďujú z partie a držia si odo mňa odstup. Možno to bolo spôsobené závisťou, možno si mysleli, že sa zmením. Nebolo to ľahké, ale akceptovala som ich rozhodnutie a išla som si ďalej za svojím snom.
Ako ťa vnímali učitelia? Uprednostňovali ťa niekedy pred ostatnými?
Nerobili rozdiely medzi mnou a ostatnými. Keď som v škole chýbala, všetko som si musela dopísať, doučiť sa a napísať písomky ako ostatní spolužiaci.
Do akej miery sa stotožňuješ so seriálovou Ninou?
Nina je výbušná a emocionálna. Ja si vždy premyslím to, čo robím. Na druhej strane, obe sme dobrosrdečné, zaujímame sa o ekológiu a životné prostredie.
Sleduješ každý diel seriálu v televízii?
Kedysi som sledovala, ale od minulého roka som obmedzila nielen sledovanie televízie, ale aj sociálne siete, keďže som mala už viac aktivít a veľa času som trávila čítaním dobrých kníh. Samozrejme, keď mám čas, aj teraz si rada pozriem seriál Oteckovia a sledujem herecké výkony.
Dlhé roky si sa venovala plávaniu. Neuvažovala si niekedy nad tým, že by si sa venovala vrcholovému športu?
Od detstva som bola vedená k športu. Keď som začala pretekať v plávaní a získala som prvé medaily, neskôr aj titul majstra Slovenska, začala som uvažovať, že by som sa mohla venovať vrcholovému športu. Teraz už viem, že moja životná dráha sa zmenila na herectvo.
Koľko máš na konte medailí?
Mám ich okolo 100. Naposledy som ich získala v roku 2019, bola to krásna životná kapitola.
Momentálne si v deviatom ročníku na základnej škole. Kam budú smerovať tvoje ďalšie kroky?
Budem študovať na strednej pedagogickej škole. Mám rada deti a viem si predstaviť, že budem jedného dňa učiť v škôlke, no herectvo je stále mojou vysnenou prácou, a preto je mojím cieľom vyštudovať VŠMÚ a stať sa herečkou.
Plánuješ ostať na Slovensku?
Slovensko je moja rodná krajina, mám tu svoju milovanú rodinu a priateľov, ale rada by som vyskúšala aj zahraničie, napríklad Prahu, Austráliu, Ameriku, no uvidím, čo život dá.
Prečo zahraničie? Nie sú podľa teba u nás ideálne podmienky pre hercov?
Našu krajinu milujem, rada účinkujem v seriáli, ale chcela by som vyskúšať, ako to je s herectvom v zahraničí, a neskôr by som chcela žiť tam, kde by som bola užitočná, šťastná a spokojná.
