? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Melódia piesne Slovensko moje, otčina moja pochádza z piesne Vårvindar friska.
- Text napísali Ján Rataj a Ján Machajdík v roku 1942-43.
- Pieseň sa označuje ako slovenská ľudová a tradičná, hoci ide o kombináciu slovenskej lyriky a severskej melódie.
- Tento príbeh otvára otázku, čo robí pieseň „našou“ - text, melódia, kultúra alebo len to, že si ju spievame?
Staršia švédska pieseň Vårvindar friska, doslova „svieži jarný vietor“, je súčasťou škandinávskej folklórnej tradície, spievaná pri jarných oslavách, napríklad pri Valpurgina noc (Pálenie čarodejníc). Jej text napísala Julia Nyberg a publikovaný bol už v roku 1828.
Melódia sa neskôr udomácnila aj v iných severských krajinách, zachytená bola v rôznych verziách, no stále s tým istým základom. Drvivá väčšina Slovákov ju však pozná úplne inak.
Ako vznikol slovenský text
Slovenský text piesne Slovensko moje, otčina moja, je dielom Jána Rataja a Jána Machajdíka z roku 1943, publikovaný v spevníku Nová pieseň č. 107. Autori hudbu nenapísali, ale použili práve už existujúcu melódiu Vårvindar friska.
Na Slovensku sa táto pieseň často označuje ako tradičná či ľudová, čo však nie je úplne presné. Ako uvádza portál Noviny, „to, že by išlo o slovenskú ľudovú alebo tradičnú pieseň je nepravda. Zľudovenie sa uvádza vtedy, ak vieme dopátrať pôvodného autora, ale dielo ľud už berie za svoje.“
Harmonikár Filip Stranavcin na svojom Instagrame nedávno upozornil, že počas vystúpenia v Edinburghu za ním prišiel starší švédsky pár z publika, ktorý melódiu rozoznal melódiu. „Hrávam najkrajšie slovenské piesne.. oni mi povedali, že ju poznajú ako tradičnú švédsku pieseň.“
Čo je vlastne naše?
Ukazuje sa, že „národné“ kultúrne diela môžu mať hlbší alebo zmiešaný pôvod, ako napríklad mix slovenského textu a severskej melódie. Otvára sa teda otázka, čo robí pieseň „národnou“? Je to text, melódia, spôsob prijatia spoločnosťou, či niečo iné?
Pre tých, ktorí vnímajú piesne ako symbol identity, je dôležité rozlišovať medzi historickým pôvodom a kultúrnou prítomnosťou. Aj preto je prekvapivé, že pod príspevkom na Instagrame sa aj tak začali objavovať komentáre, že švédsky pôvod nemôže byť pravdivý.
Aby sme však ukázali aj opačný príklad, tu je skladba od Zhou Chuan Xiong s HaSaYaKi, ktorá je prerobenou slovenskou skladbou Tota Heľpa.
Z príbehu piesne Slovensko moje, otčina moja vyplýva jedno jednoduché, ale často opomínané - hudba nepozná hranice. Texty, ktoré spievame ako svoje, môžu mať korene v iných krajinách – no to im neuberá hodnotu, skôr ich obohacuje. A zároveň nám ponúka možnosť zamyslieť sa nad tým, čo vlastne znamená „naše“.