💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Rock pod Kameňom najskôr oznámil presun, potom návrat v pôvodnom termíne.
- Trojdňový lístok stál 139 eur, no program sa na poslednú chvíľu výrazne zmenil.
- Festival dostal 80-tisíc eur z verejných peňazí.
- Celé to nepríjemne pripomína slovenskú festivalovú verziu dôvery na splátky.
Disclaimer pre organizátora: Tento text nie je súčasťou „ohromne negatívnej kampane médií”, len smutným zhrnutím toho, ako sa Belá nad Cirochou navždy zapíše do histórie ako miesto, kde presne vedia, ako sa festival organizovať nemá.
Občas sa stane, že festival nepadne na hlavu návštevníkom len kvôli zlému počasiu. Stačí, aby začal komunikovať. Rock pod Kameňom mal od 25. do 27. júna premeniť Belú nad Cirochou na „epicentrum dobrej hudby“. Krásna veta, lenže pár dní pred štartom začala znieť skôr ako automatická odpoveď zákazníckej podpory, ktorá vie, že už nikto nedvíha telefón.
Ešte 20. júna organizátori oznámili presun pre ekonomickú realitu veľkých podujatí, rastúce náklady, techniku, energie, dopravu, bezpečnosť a honoráre. O pár hodín neskôr prišiel obrat - festival sa predsa len bude konať. Vo vyhlásení padlo, že sa stal zázrak, našli sa ľudia a partneri, ktorí podali pomocnú ruku. A začal sa totálny chaos.
Lístok za 139 eur a program ako adventný kalendár
Najväčší problém nie je len chaos, ale pomer očakávania a reality. Trojdňová vstupenka mala stáť 139 eur, jednodňové lístky 84 a 94 eur. Za to sa pôvodne predával sen s menami ako Europe, Helloween či Black Eyed Peas. V podstate takmer všetky kapely a bez výnimky veľké mená svoju účasť odriekli alebo rovno zrušili.
Štvrtkový line-up, zverejnený deň pred štartom, priniesol šesť kapiel - Mobile Rock, Alter Ego, Modus, Drowning Pool, Piňazi De?! a K&K Band. Aby bolo jasné, nejde o to, že tieto kapely nemôžu odohrať poctivý koncert. Ide o to, že keď niekomu predáš balík s veľkými svetovými menami a deň pred bránami mu ukážeš program, kde headlinera Europe nahradí Drowning Pool, nie je to drobná dramaturgická korekcia. To je ako kúpiť si letenku do Tokia a pri nástupe počuť, že lietadlo ide do Trebišova, ale pilot má rád anime.
Zmena programu vyhradená, nervy tiež
Na webe festivalu svieti formulka, že usporiadateľ si vyhradzuje právo na zmenu programu a miesta konania. Presne tá veta dnes pôsobí ako najdôležitejší interpret celého ročníka. Nie je fér tvrdiť, že festival sa robí iba preto, aby sa nemuseli vracať peniaze - na to treba dôkazy.
Je však fér položiť otázku, či sa v takejto situácii festival za každú cenu netlačí do režimu „niečo sa odohralo“, aby sa zrušenie nezmenilo na čistý refundový problém.
Pre návštevníka je to jednoduchšie než právnické tanečky - zaplatil za festival, nie za napínavý seriál s názvom Kto dnes ešte príde?. Organizátori pritom priznali, že prešli na jednoduchší model, jedno pódium a menšie technické aj produkčné možnosti. Fanúšik tak nedostal len zmenený plagát, ale zmenený celý produkt.
Keď si štát kúpi pásku do zákulisia
Do toho prišla informácia, že vláda cez Ministerstvo financií Slovenskej republiky uvoľnila na Rock pod Kameňom 80-tisíc eur. Premiér Robert Fico povedal, že rozhodnutie môže byť kontroverzné, ale podporu považuje za správnu, lebo ide o jedno z najväčších hudobných podujatí v regióne - toto keby vedeli všetky ostatné kultúrne podujatia!
Preložené do jazyka daňovníka - ak si si nekúpil lístok za 139 eur, pokojne sa usaď, symbolický náramok máš aj tak. Na festival sme sa zložili všetci. Niekto dostane Drowning Pool naživo, niekto len pocit, že jeho dane pomohli postaviť pódium, o ktorom ešte deň pred štartom veľa ľudí nevedelo, kto na ňom bude stáť.
Médiá, sabotéri a apolitický šek
Organizátori medzičasom hovorili aj o negatívnej kampani a tvrdili, že niektoré médiá mali volať kapelám a odhovárať ich od účasti. Hlavný organizátor Michal Latta pre TASR reagoval, že je príliš zaneprázdnený záchranou festivalu na každý pokus o sabotáž. Znie to dramaticky, ale keď sú pôvodne ohlásené mená preč a program sa lepí na poslednú chvíľu, obviňovať médiá je trochu ako viniť hasičov, že si všimli dym.
Ešte lepšie pôsobí veta, že Rock pod Kameňom je a vždy bude striktne apolitický. Festival môže byť apolitický, jasné. Lenže keď mu v poslednej chvíli pristane 80-tisíc eur z verejných peňazí, aby sa vôbec mohol konať, prestáva byť politika niečo, čo stojí za plotom. V tej chvíli už nesedí v zóne pre vyvolených, ale drží predlžovačku.
Rubicon volá, či je voľné pokračovanie
Porovnanie s Rubiconom sa ponúka samo, hoci nejde o totožný prípad. Rubicon 2025 lákal na Yeho, ceny vstupeniek sa menili, festival sa napokon nekonal a refundácie sa stali samostatnou kapitolou. Slovenská televízia a rozhlas neskôr informovala, že ľudia stále čakajú na peniaze a firmu poslali do konkurzu.
Rock pod Kameňom má zatiaľ inú pointu - nie zrušenie, ale záchranu za každú cenu. No tá dejová línia je podobná. Veľké mená, posledné dni, zvláštne vyhlásenia, fanúšikovia v komentároch a pocit, že festivalový merch by mohla byť tabuľka s eľkým votáznikom.
Piňazi De?! ako najúprimnejší názov večera
A potom je tu Piňazi De?! Bez urážky kapele, možno odohrajú koncert, ktorý bude mať viac energie než všetky tlačové vyhlásenia organizátora dokopy. Len v kontexte celého fiaska ich názov pôsobí ako nechcený komentár dramaturgie. Piňazi de?! To je otázka, ktorú si teraz môžu klásť fanúšikovia, kapely, obec, štát aj každý, kto si myslel, že „zmena programu vyhradená” je len nudná veta malým písmom.
Rock pod Kameňom možno prežije. Možno sa na mieste naozaj bude hrať, piť, kričať a ľudia si povedia, že aspoň niečo. Lenže najväčšia škoda nevzniká vtedy, keď vypadne kapela. Vzniká vtedy, keď vypadne dôvera. A tú neprebookuješ 37-krát za deň.
