Napríklad Američanka Emma MacTaggartová sa so svojimi spolubývajúcimi po rokoch vrátila k vyšívaniu, informuje portál iDnes. „Bol to naozaj terapeutický spôsob, ako sa odpútať od práce alebo stresu, ale aj jednoducho niečo robiť rukami namiesto bezmyšlienkovitého skrolovania v telefóne,“ povedala. „Stali sme sa tým úplne posadnuté.“
MacTaggartová patrí k rastúcej skupine mladých ľudí, ktorí sa vracajú k offline koníčkom a činnostiam. Pomáhajú im uniknúť technológiám a zároveň znovu objaviť detskú tvorivosť a radosť z tvorby. Trochu ironicky to však boli práve sociálne siete, ktoré sa postarali o to, že tento návrat k analógovému svetu sa stal módnym trendom.
Niektoré z týchto koníčkov – napríklad pletenie, záhradkárčenie alebo vyšívanie – dostali v internetovom prostredí nálepku „babičkovské aktivity“. Označenie odkazuje na staršie generácie žien, s ktorými si ľudia tieto činnosti tradične spájajú. Popri nich však získavajú popularitu aj ďalšie hmatové a remeselné aktivity, napríklad keramika, origami alebo dokonca kováčstvo.
Mladšia generácia sa k týmto aktivitám vo väčšej miere vrátila počas pandémie covidu-19, keď mali ľudia viac voľného času. Podľa agentúry AP však záujem o takzvané babičkovské koníčky neustal ani po skončení pandémie a niektoré z nich sú čoraz populárnejšie.
MacTaggartová, ktorá má dnes 26 rokov, hovorí, že sa nepovažuje za typicky remeselne založeného človeka. Napriek tomu založila podnik zameraný na vyšívanie What’s the Stitch a vedie rovnomenné účty na sociálnych sieťach.
Rastúci záujem o jej obsah ju prinútil rozvíjať vlastné podnikanie. Dnes predáva vyšívacie plátna, doplnky aj návrhy v elektronickej podobe. Jej tvorba často spája tradičnú techniku s nadsádzkou, drzým humorom a niekedy aj vulgárnymi nápismi.„Je to historicky veľmi formálne remeslo, takže je zábavné dať mu mladistvý nádych,“ povedala.
Podľa psychologičky Jaime Kurtzovej z Univerzity Jamesa Madisona môžu podobné činnosti pomáhať znižovať stres a úzkosť. Vyžadujú sústredenie, niekedy predstavujú výzvu a zároveň prinášajú pocit uspokojenia z dokončenej práce alebo zvládnutia novej zručnosti.
„Koníčky sú naozaj dôležité a mnohí z nás o ne prišli alebo ich nepovažujeme za prioritu, pretože máme pocit, že sme príliš zaneprázdnení,“ povedala agentúre AP Kurtzová. „Nájsť si na ne aspoň trochu času je však veľmi zmysluplné.“
Clara Shermanová, ktorá spoluzaložila spoločnosť So Bam Fun s cieľom priblížiť hru mahjong mladšej generácii, uviedla, že pri hraní s priateľmi často zažíva stav hlbokého sústredenia a pokoja. „Mám pocit, akoby som bola v malej bubline, kde existujem len ja, moji priatelia a táto hra, ktorú si všetci spolu užívame,“ povedala. „Naozaj ti to umožní vypnúť a zabudnúť na zvyšok sveta.“
Tí, čo sú stále online, objavili čaro offline
Niektorí mladí ľudia sa pritom nesnažia technológie úplne vytlačiť, skôr hľadajú spôsoby, ako ich s koníčkami prepojiť. Isaiah Scott, pozorovateľ vtákov, výtvarník a autor internetových príspevkov, uviedol, že dôležitú rolu v jeho záujme hrá aplikácia eBird. Tá umožňuje zapisovať pozorovania vtákov, sledovať vlastné štatistiky a zároveň prispievať k vedeckému výskumu aj ochrane prírody.
Podľa Scotta je jednoduché povedať, že jeho generácia je „prilepená k telefónom“. Zároveň však práve technológie podľa neho otvárajú cestu k množstvu koníčkov, ktoré by inak boli ťažko dostupné alebo by na ne ľudia zabudli.
Scott prirovnáva pozorovanie vtákov k videohre Pokémon, ktorú mal rád v detstve. V týchto hrách hráči cestujú po rôznych miestach, objavujú nové oblasti a „zbierajú“ rôzne druhy fiktívnych tvorov. „Pripadá mi to ako videohra, len v skutočnom živote,“ povedal. Cestovanie do rôznych oblastí mu pripomína odomykanie nových máp a počet pozorovaných druhov funguje ako skóre v hre. Sám už zaznamenal približne 800 rôznych druhov vtákov.
Pozorovanie vtákov preňho navyše nie je len koníček. Dvadsaťdvaročný Scott pre AP povedal, že ho priviedlo k poslaniu „chrániť a zachovať náš prírodný svet“. Založil preto neziskovú organizáciu Rookery and Roots Conservancy a nedávno kúpil pozemok s rozlohou asi 6,5 hektára v štáte Georgia, ktorý chce využiť na ochranu prírodných biotopov. Tento krok mohol urobiť aj vďaka publiku, ktoré si vybudoval na internete.
Podľa agentúry AP pomáha oslovenie celosvetového publika prostredníctvom internetu mnohým nadšencom premeniť koníčky na úspešné podnikanie. Popularita na sociálnych sieťach niektorým z nich umožnila vybudovať prosperujúce firmy.
Keď koníček prinesie komunitu aj živobytie
Jedným z príkladov je Anna Weareová, ktorá pracuje ako kováčka na plný úväzok a na internete vystupuje pod prezývkou AnvilAnna. Už predtým mala viacero zákazníkov, väčšiu pozornosť však získala po tom, čo začala zverejňovať videá na TikToku a ďalších sociálnych sieťach. Vďaka nim si vybudovala medzinárodné publikum.
Weareová si myslí, že obnovený záujem o kováčstvo a ďalšie tradičné remeslá súvisí okrem iného s únavou z vysoko digitalizovaného sveta a z nekvalitných masovo vyrábaných produktov. Na jej vyhľadávané jednodielne ostrohy, ktoré ľudia oceňujú pre odolnosť a vzácnosť, sa teraz čaká približne rok.
„Ľudia si dnes viac než kedykoľvek predtým uvedomujú, že veci vyrobené v továrňach alebo sériovo sa veľmi rýchlo opotrebujú,“ povedala. Či už si zákazníci kupujú výrobky, ktoré sama vytvorila, alebo ich jej videá inšpirujú, aby sami vzali do ruky kladivo, podľa Weareovej ich spája jedno: „Ľudia chcú, aby veci vydržali, a toto remeslo existuje tak dlho práve z nejakého dôvodu.“
Mnohí remeselníci a ľudia, ktorí sa týmto koníčkom venujú, zároveň hovoria, že vďaka nim nachádzajú silný pocit spolupatričnosti s ďalšími ľuďmi s rovnakými záujmami.
Nie je to len trend, je to návrat k pomalšiemu životu
Kristie Landingová napríklad založila platformu Verse & Sip, ktorá združuje básnikov a milovníkov poézie. Na internete zverejňuje videá venované písaniu listov, ich skladaniu a zalepovaniu, voskovým pečatiam, origami a ďalším papierovým remeslám.
Landingová uviedla, že jej sledovatelia sa často pýtajú, aký papier používa alebo kde kupuje svoje nástroje. Mnohí z nich však zároveň hľadajú spôsob, ako sa prepojiť aj medzi sebou. Práve preto nedávno spustila službu, ktorá spája ľudí hľadajúcich priateľov na dopisovanie. Reagovala tak na množstvo komentárov od sledovateľov, ktorí by si radi s niekým vymieňali listy, ideálne s človekom, ktorý ocení starostlivosť, ktorú venujú ručne písanej korešpondencii, alebo ich rukopis.
Landingová vytvorila aj poštový klub. Každý mesiac v jeho rámci rozosiela niekoľkým stovkám ľudí po celom svete originálnu báseň doplnenú o čaj. Dúfa, že jej obsah na internete ľuďom prinesie podobný pocit radosti a pokoja, aký môže človek zažiť pri čítaní tlačenej básne pri šálke čaju. „Snažím sa vytvárať pomalšie momenty na platformách, ktoré sú postavené na veľmi rýchlych videách a krátkej pozornosti používateľov,“ povedala. „Tieto veci ťa na chvíľu zastavia uprostred skrolovania príspevkov.“
Mnohí ľudia, ktorí sa týmto aktivitám venujú, zdôrazňujú, že nejde len o krátkodobý trend. Svoje koníčky skôr vnímajú ako súčasť vedomého návratu k analógovému svetu. Pokiaľ ide o označenie „babičkovské koníčky“, MacTaggartová ho prijíma s nadsádzkou. „S priateľmi si robím srandu, že som vlastne celý život babička,“ povedala. „Takže je celkom príznačné, že sa z toho teraz stala moja kariéra.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
