Volajú sa hidžry, a v indickej spoločnosti majú pevné, hoci nejednoznačné miesto už tisíce rokov.
V Indii sú známi ako ako tretie pohlavie – ako ľudia, ktorí sa neidentifikujú ani ako muži, ani ako ženy. Táto komunita zahŕňa transrodové osoby, eunuchov aj ľudí narodených s intersex variáciami. Skrátka to, čo by sa v západných kategóriách rozdelilo do viacerých označení, sa tu prelína do jedného kultúrneho a duchovného celku.
Hidžry fungujú ako samostatná „spoločnosť v spoločnosti“: Majú svoju vlastnú hierarchiu, vlastné rituály, vlastných „guru“, ktorí nahrádzajú tradičné rodinné vzťahy. A hoci stoja na okraji systému, sú neprehliadnuteľnou súčasťou jeho každodennosti (od mestských ulíc až po najintímnejšie rodinné oslavy).
Tisícročný príbeh
Korene hidžier siahajú až do staroindických eposov. V Rámájane, keď lord Ráma odchádzal na 14 rokov do exilu, vyzval svojich nasledovníkov: „Muži a ženy, choďte domov.“ Hidžry však zostali. Nevedeli sa zaradiť ani k jednej z týchto skupín, a tak čakali, kým sa Ráma vráti. Legenda hovorí, že ich vernosť ho dojala natoľko, že im daroval schopnosť udeľovať požehnania... aj kliatby.
Vývoj tejto komunity je výsledkom prelínania dvoch tradícií. Hinduistické zákonníky považovali kastrátov za spoločensky okrajových. Moslimská dvorná kultúra ich naopak stavala do dôležitých úloh. Z týchto protikladov vznikol priestor, v ktorom sa mohli hidžry formovať ako samostatná sociálna skupina.
Niektorí členovia komunity sa dodnes podrobujú tradičnej a často bolestivej kastrácii. Moderné operácie sú drahé a legislatívne komplikované. No mnohí hidžrovia kastráciu nepodstupujú vôbec; identitu nachádzajú v ženskom mene, odeve a prijatí v komunite, ktorá ich uznáva presne takých, akí sú.
Komunita ako náhradná rodina
Hidžry často fungujú ako bezpečný prístav pre tých, ktorí by inak zostali na okraji. Rodiny niekedy odovzdávajú intersex deti či chlapcov s výraznou ženskou identitou guruovi hidžier. Robia to zo strachu pred hanbou, alebo preto, že nevedia, ako ich podporiť. Mnohí mladí však prichádzajú dobrovoľne, utekajú tak pred nepochopením.
Hidžry sa dnes živia najmä tradíciou. Sú neoddeliteľnou súčasťou indických svadieb, narodení či iných spoločenských udalostí. Rodiny ich volajú, aby požehnali novorodencovi (verí sa, že ich prítomnosť prináša plodnosť a šťastie).
Ich tradičné požehnanie môže znieť aj takto: „Nech máte veľa, veľa synov.“
Ich moc má však aj odvrátenú stránku. Rovnako ako požehnať, dokážu podľa tradície aj prekliať.
Tanečnice, speváčky, nositeľky rituálov
Hidžry sú výrazné, hlasné a jednoducho neprehliadnuteľné. Na festivaloch, uliciach a oslavách tancujú, spievajú a prinášajú so sebou výraznú energiu. Ich piesne bývajú zväčša improvizované a plné symboliky (radosti, smútku, materstve..).
Napriek všetkým prekážkam ide o komunitu, ktorá prežila storočia, zmeny režimov aj kultúrne posuny. A zostáva jedným z najzaujímavejších a najživších symbolov indickej kultúrnej rozmanitosti.