Vtedy asi netušil, že jeho román Hobit alebo Cesta tam a zase späť a nadväzná trilógia Pán prsteňov, ktorej prvý diel, Spoločenstvo Prsteňa, vyšiel pred 70 rokmi, 29. júla 1954, sa neskôr zaradí k najslávnejším knihám uplynulého storočia.
Tolkienove fascinujúce príbehy o boji dobra so zlom dávajú čitateľom už niekoľko generácií nebývalý priestor pre fantáziu. Autor pre nich stvoril úplne nový svet - s vlastnou históriou, jazykom, písmom a legendami.
Jeho tajuplná Stredozem sa hemží malými, ale o to statočnejšími hobitmi, vznešenými elfmi, čarodejníkmi alebo trpaslíkmi na strane dobra, ale aj odpornými škretmi a hrôzostrašnými čiernymi jazdcami na strane zla a temnoty. K popularizácii diel prispelo aj ich sfilmovanie.
Slávne príbehy zo Stedozeme
Tolkien napísal aj rad ďalších kníh, sláve Hobita a Pána prsteňov sa ale žiadna z nich nepriblížila. Obe hlavné diela sú prepojené. Hobit je vlastne úvod k rozsiahlej a jazykovo i myšlienkovo prepracovanejšej trilógii, bez vedomostí niektorých detailov z Hobita čitateľ neskôr ťažko preniká do Pána prsteňov.
V otázke, ktorá kniha je zásadnejšia, je obec "tolkienovcov" rozpoltená na dva nezmieriteľné tábory. Hlavným hrdinom Hobita je usadený a pohodlný Bilbo, ktorého najväčšou vášňou je sedenie pred svojou norou a bafnutie z fajky. „Sú to (alebo bývali) malí ľudíčkovia, dosahujúci asi tak polovičky nášho vzrastu a menší ako bradatí trpaslíci... Majú sklon k tlstejším bruškám; nenosia žiadnu obuv, pretože im na chodidlách od prírody rastie hustá a hrejivá hnedá srsť...,” opísal ich sám autor.
Trilógia Pán prsteňov rozpráva o nebezpečnej ceste Bilbovho synovca Froda, ktorý musí rovnako ako jeho strýko opustiť dedinku v Kraji a vydať sa so svojimi druhmi na nebezpečnú cestu do Mordoru a k Hore osudu, aby zničil prsteň, ktorý „vládne všetkým”, a zmaril tak temné plány kráľa zla Saurona.
Boj dobra so zlom
Rozprávanie sa postupne rozrastá v ohromujúci boj dobra so zlom. Pri strhujúcom čítaní nad hlavnými hrdinami stále visí predtucha možnej pohromy a rovnako strhujúcim spôsobom príbeh aj končí. Putovanie síl dobra je plné nástrah a bitiek, no Frodovi sa napokon neľahká úloha podarí splniť.
Tolkienovo rozprávanie však končí nečakaným a smutným odchodom mnohých hrdinov do krajiny nesmrteľných, čím sa končí aj jedna éra v dejinách Stredozeme.
Tolkien sa narodil 3. januára 1892 v juhoafrickom Bloemfonteine, detstvo ale prežil v Sareholu blízko Birminghamu, odkiaľ pochádzali jeho rodičia. „Môj svet stojí na základoch, ktoré boli postavené počas pobytu v Sarehole. Všetko sa začalo pri pohľade na waleské nápisy na nákladných vagónoch. Divné mená, ktoré som nevedel vysloviť, ma vábili,” opísal zdroj svojej inšpirácie.
Hobita vydať nechcel
Na univerzite v Oxforde vyštudoval staroanglickú literatúru a jazyk, potom sa v tom istom odbore stal profesorom. Publikovať začal v 20. rokoch minulého storočia, najprv vydal Slovník strednej angličtiny (1922) a kritické vydanie stredovekej romance zo 14. storočia Sir Gawain a Zelený rytier (1925).
Potom nasledovalo ešte niekoľko odborných textov. Tolkien do svojich príbehov zasadzoval postavy zo stredovekých bájí a nordických ság a najčastejšie sú v tejto súvislosti spomínané staroanglická báseň Béowulf, staroislandská Edda alebo starogermánska Pieseň o Nibelunzoch.
Knižku o Bilbovi a jeho výprave za pokladom začal Tolkien písať pôvodne pre svoje deti niekedy v 30. rokoch, príbehy im rozprával pred spaním. S knižným vydaním pôvodne nepočítal, Hobit vyšiel až vďaka rodinnej priateľke Elaine Griffithsovej, ktorá texty ukázala vo vydavateľstve George Allen & Unwin, kde práve pracovala.
Reakcia bola nadšená a v septembri 1937 knižka vyšla. A hneď sa stala detským bestsellerom. Tolkien mal vtedy už päťdesiatštyri rokov. Príbehy o prsteni vyšli v rokoch 1954 -1955 a trilógiu tvoria knihy Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa.
Posledný príbeh
Na celom svete sa predalo viac ako 150 miliónov výtlačkov a Pán prsteňov je jednou z najpredávanejších kníh všetkých čias. Dávne osudy obyvateľov Stredozeme Tolkien vylíčil v knihe Silmarillion, ktorej vydania sa ale nedožil.
Po odchode na dôchodok žil s manželkou Edith, s ktorou mali štyri deti, na oxfordskom predmestí Headingtonu a potom sa presťahovali do Bournemouthu. Keď však v roku 1971 Edith zomrela, vrátil sa do Oxfordu. Zomrel v septembri 1973 na krvácajúci vred a zanechal za sebou ešte rad ďalších kníh a poviedok, ktoré vyšli po jeho smrti.
V roku 2007 sa objavilo ďalšie dielo späté s Tolkienom - Húrinove deti. Pochmúrny príbeh o ľuďoch, elfech i škretoch v starých časoch Stredozeme dokončil dlho po Tolkienovej smrti jeho syn Christopher.
Filmový odkaz
Pán prsteňov slávil úspechy aj na filmovom plátne v podobe oscarmi ovenčenej a komerčne úspešnej trilógie Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa (2001-2003). V rokoch 2012 až 2014 sa v kinách objavil trojdielny Hobit. Oboch sérií sa chopil novozélandský režisér Peter Jackson.
Od roku 2022 sa vysiela aj seriál Pán prsteňov: Prstene moci, ktorý sa odohráva dávno pred Hobitom. Tolkien pritom filmárov nemiloval a tvrdil, že jeho knižky sú nesfilmovateľné. K zmene názoru ho prinútila až finančná tieseň, kvôli ktorej nakoniec filmové práva predal. Už na prelome 70. a 80. rokov sa objavili neúspešné kreslené filmy Hobit a Pán prsteňov a televízny Návrat kráľa.
