V roku 1992 vydala prvú knihu s názvom Troubling Love (Znepokojujúca láska). Preslávila sa však najznámejšou Neapolskou ságou, ktorá hovorí o priateľstve dvoch dievčat, ktorú vydala v roku 2011.
Sága, ktorá ju preslávila
Preslávila sa ságou, kde sa objavujú narážky na taliansku históriu, geograficky je ukotvená v malom kúte Neapola. Ale popularita knihy Geniálna priateľka je sama o sebe výnimočná, keďže samotná autorka sa propagácii svojej knihy nijak špeciálne nevenovala. Kniha dosiahla skutočný úspech a predalo sa vyše 5 miliónov kópií v 42 krajinách. Elena Ferrante je žena bez identity, ktorej pravé meno pozná len jej taliansky vydavateľ E/O.
Jej meno je len umelecký pseudonym, zvukovo vzdáva poctu veľkej talianskej spisovateľke Else Morante, ktorá je autorkou knihy Arturov ostrov, ktorej prácu Ferrante vždy oceňovala.
Špekulácie o jej pravom mene
Je pochopiteľné, že určitým ľuďom to nedalo a museli sa začať vŕtať v tom, ako sa môže v skutočnosti volať. V novinách sa spomenulo už mnoho mien. Na portáli Los Angeles Times sa uvádza, že pred pár rokmi taliansky novinár Claudio Gatti zverejnil teóriu, že Anita Raja je Elenou Ferrante, pretože po prehľadaní jej daňového priznania si jednoducho pomyslel, že jej majetok má presahovať priemerný príjem.
Všetky špekulácie medzi čitateľmi vyvolali vlnu pobúrenia, pretože podľa nich musí byť spisovateľke dovolené zostať v anonymite, ak si to sama želá.
Samotná spisovateľka neposkytla veľa rozhovorov, ich počet sa dá spočítať na jednej ruke. Realizované boli väčšinou len cez email alebo prostredníctvom jej talianskeho vydavateľa. V rozhovore priznala, že knihu Geniálna priateľka napísala tajne.
Rok písala knihu
V rozhovore opisuje, že nevie konkrétne povedať, ako jej najslávnejšia kniha vznikla. Hovorí v hádankách a vznik spája so smrťou jej priateľa alebo s preplnenou svadobnou oslavou. „Človek nikdy nevie, odkiaľ príbeh pochádza. Je to produkt rôznych návrhov, ktoré spolu s ďalšími, ktoré si neuvedomujete, vzrušujú vašu myseľ,“ rozpráva v rozhovore na portáli Los Angeles Times.
Takisto prezradila, že na začiatku vôbec netušila, že sa kniha rozrastie a bude mať štyri časti. „Príbeh Lily a Eleny zapasoval najskôr len do jedného celku. Až potom, keď som začala pracovať na prvej knihe som pochopila, že to budú dve, tri, štyri časti.“
Rozprávanie príbehov
Ako dieťa rada rozprávala príbehy a rada hľadala efektívne slová pre malé publikum detí v jej veku, ktoré sa okolo nej zhromažďovalo. „Bolo úžasné cítiť ich povzbudenie, cítiť, že moji poslucháči chcú, aby som pokračovala. Myslím, že niečo podobné som cítila medzi rokmi 2011 a 2014. Akonáhle som bola odrezaná od mediálneho hluku, vrátilo sa potešenie z detstva,“ opsiuje.
S prvou knihou prišiel aj úspech, vďaka ktorému získala väčšie publikum, avšak podarilo sa jej udržať si sústredenie. „Kým čitatelia čítali prvý diel, ja som dolaďovala a dokončovala druhý, neskôr tretí a tak ďalej.“
Písanie sa stretlo s problémami
V rozhovore na otázku, ako si spomína na proces písania hovorí, že mala veľa problémov pri písaní. Písala už dokonca od jej dospievania, avšak podľa jej slov to bol boj a vo všeobecnosti nebola s výsledkom takmer nikdy spokojná. S niečím podobným sa vo svojej spisovateľskej kariére stretlo určite viacero spisovateľov.
Príbeh priateľstva so všetkým
Niet sa čomu čudovať, že spisovateľka zožala najväčší úspech práve Neapolskou ságou. Zobrazuje totiž dôležitú súčasť života každého z nás – priateľstvo. Podľa jej slov ich trápenie nie je príliš odlišné od toho, akým trápením prechádzajú ženy z každého kúta sveta. „Lila a Lenù sa zamilujú, vydajú sa, sú zradené, zradia, ale hľadajú svoju rolu vo svete, čelia diskrimininácii, porodia a vychovávajú deti, sú niekedy šťastné, nešťastné, zažijú stratu a smrť,“ opisuje svoju najpopulárnejšiu ságu.
Elena Ferrante je talianska spisovateľka, ktorá svojím písaním dokázala zaujať mnoho ľudí po celom svete. Jej príbehy odzrkadľujú pravú podstatu Neapolu, toho, ako svet funguje a vzťahy, ktoré nie sú len o šťastí.
