Zlatá éra pirátstva
Celé to začalo, keď španielsky kolonizátori opustili chudobné severné časti ostrova Haiti v roku 1605. Takže všetci, čo mali dôvod skrývať sa a utekať pred vládnou garnitúrou, sa zhromaždili na tomto mieste a hľadali tam nové útočisko. Spočiatku sa živili lovom divokej zvery a dobytka - mäso údili na drevenom grile zvanom bukan – z toho sa neskôr odvodil ich názov bukanýri.
Španieli v reakcii na to začali poľovať na zver, ktorú bukanýri lovili a predávali a ktorá bola ich hlavným zdrojom obživy. Kolonizátorským vojskám sa podarilo bukanýrov vyhnať z ostrova Haiti a tí svoj domov našli v priľahlom ostrove Tortuga. Krajina však obsahovala ešte menej prírodných zdrojov a tak sa títo ľudia uchýlili k tomu, čo poznáme z filmov – pirátstvu. Najprajnejšie časy zažívali v rokoch 1650 – 1730, z tohto obdobia pochádza aj najviac s nimi spätých mýtov. Bola to zároveň doba, ktorá sa stala inšpiráciou pre filmový projekt Pirátov z Karibiku.
Sloboda, svadby a poistenie
Lesbické pirátky a gejskí piráti žili v 17. storočí spôsobom, ktorý nie je ešte ani v našich časoch takým samozrejmým. Spoločnosť, ktorú utvárali, bola rovnostárska, existovalo v nej zdravotné poistenie a dokonca medzi sebou uzatvárali aj partnerstvá rovnakého pohlavia. Šlo o rituál, ktorý sa nazýval „matelotage“.
„Šlo o inštitucionalizované spojenie bukanýra a iného muža – najčastejšie mladíka,“ uvádza historik B. R. Burg vo svojej knihe Sodomy and the Pirate, píše portál Melmagazine. Bol to teda absolútne iný svet, v ktorom byť queer bolo skôr normou než výnimkou.
Bukanýr Alexander Exquemelin napísal: „Pre nás je to bežná a slávnostná tradícia nájsť si spomedzi nás súdruha a spoločníka, ktorého by sme mohli nazývať partnerom a s ktorým by sme zdieľali všetko, čo vlastníme.“ Kapitán Henry Morgan (doteraz zvečnený na fľaškách rumu) bol pirátom v službách štátu a zároveň niečím ako poisťovací agent. Keď mal podniknúť útok na Panamu, vypracoval jedinečnú zmluvu pre svoju posádku. Bolo v nej presne určené, aké finančné kompenzácie dostane posádka za rôzne typy zranení – šlo napríklad o stratu nohy, ruky alebo oka. Výška kompenzácia závisela aj od rozsahu zranenia alebo počtu stratených končatín.
Radšej pirátom než obesencom
Či už išlo o obchodné alebo námorné lode, kapitáni jednoducho museli akceptovať gejský sex. Bolo to pre nich dokonca užitočné, pretože to znižovalo napätie posádky a väčšmi utužovalo puto medzi mužmi. Oficiálne to však v tých časoch stále spadalo pod trestný čin „sodómie“. „Sex medzi mužmi bol jedinou formou sexuálneho prejavu členov bukanýrskej komunity (označenie pre pirátov z oblasti Karibiku na konci 17. storočia),“ napísal Burg a ďalej v knihe píše: „Komunity pirátov z Karibiku sa tak mohli vyvíjať a dospievať s malým alebo žiadnym zásahom z dominantnejšej, obmedzujúcej a nepriateľskej heterosexuálnej časti spoločnosti.“
Britské kráľovské námorníctvo tento čin trestalo bičovaním alebo obesením. A keďže bol tento zákon taký krutý, často sa stávalo, že sa posádka po pirátskom útoku na loď nechávala dobrovoľne verbovať. Pirátstvo tak bolo spôsobom ako uniknúť spod útlaku spoločnosti a jej sexuálnych obmedzení. Niektorí z nich podstupovali napríklad krst v morskej vode a prijali nové mená.
Pirátky v utajení
Na palubách pirátskych lodí sa vyskytovalo len málo žien. Aj napriek všetkým pokrokovo znejúcim veciam ohľadne partnerstiev medzi mužmi-pirátmi, mali voči ženám na palube stále výhrady a vo vzťahu k nim vystupovali sexisticky. Nasvedčuje tomu i pirátsky kódex Bartholomewa Robertsa, v ktorom je trestom za prepašovanie ženy na palubu lode, smrť. Dve pirátky by sa však beztak našli. Najznámejšie sú Mary Read a Anne Bonny. Obe ženy vystupovali veľmi maskulínne a obliekali si veci, ktoré vtedy nosievali najmä muži.
Mary Read sa už ako malá preferovala viac meno Mark, pod ktorým ju aj neskôr všetci poznali. Bonny zase otec ako malú premenoval na Andy a obliekal ju do chlapčenských šiat, maskoval ju, pretože bol na úteku od rodiny. Mary sa k pirátom dostala tak, že keď prepadli loď, na ktorej pracovala, naverbovali ju k sebe. Nespoznali, že je ženou. Bonny sa medzičasom nachádzala na Bahamách, kde nadväzovala kontakt s pirátmi. Spoznala tam kapitána Johna Rackhama prezývaného Calico Jack, a stala sa jeho milenkou. Krátko po tom sa k jeho posádke pridala aj Mary Read. Obe o sebe navzájom predpokladali, že sú mužmi. Avšak Anne sa Mary priznala, že je ženou a že ju priťahuje. Pravdepodobne vtedy začali mať medzi sebou sexuálny vzťah. Calico Jack však začal na Reada žiarliť v domnení, že je to muž a chce mu prebrať milenku. Bonny ho však upokojila a prezradila ich tajomstvo. To kapitánovi vôbec neprekážalo. Všetci traja totiž z lode utiekli, ukradli si novú, najali posádku a zajímali a okrádali lode v okolí Jamajky.