Kino ponúka štyri kinosály a môže sa pýšiť viacerými medzinárodnými cenami. Čerešničkou na torte je tohtoročná návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej na Filmovom festivale inakosti, ktorý sa sústredí na filmy s LGBTI tematikou. V septembri kino oslávilo svoje 10. výročie, na počesť ktorého bol pripravený špeciálny program.
O kine, jeho fungovaní a podujatiach sme sa rozprávali s tlačovou tajomníčkou SFÚ a členkou programovej rady Kina Lumière, Simonou Nôtovou.
Kto zostavuje program?
Kino Lumière je repertoárové kino, čo znamená, že ponúkame rôznorodý program z viacerých filmových zdrojov, nielen z ponuky distribučných spoločností. Prevažnú časť tvoria európske a slovenské filmy, uvádzame klasické filmy zo zlatého fondu kinematografie a snažíme sa o pestrú ponuku pre rôzne skupiny divákov s rôznymi záujmami.
Za dramaturgiou kina stojí programová rada, ktorej členovia prehodnocujú výber filmov na základe aktuálnosti, témy a predovšetkým s dôrazom na kvalitu filmov. Filmový program dopĺňame o rôzne prednášky, lektorské úvody, výstavy a ďalšie aktivity.
Ktoré z týchto filmov majú u divákov najväčší úspech?
V septembri sme oslávili desať rokov existencie Kina Lumière a keď sme pri tejto príležitosti vyhodnocovali návštevnosť, ukázalo sa, že najväčší úspech majú prevažne európske filmy, čo je v súlade s našou dramaturgiou. Ide zväčša o oceňované filmy z festivalov alebo nové filmy režisérov, ktorých naši diváci už poznajú. Dokumentuje to aj trojica najnavštevovanejších snímok za ostatných desať rokov, ktorú tvoria európske tituly Mladosť (2015) Paola Sorrentina, Divoké historky (2014) Damiána Szifrona a oscarový Parazit (2019), ktorý nakrútil kórejský režisér Joon Ho Bong. Teší nás, že dobrú odozvu medzi divákmi majú aj slovenské filmy. Súvisí to aj s tým, že našou prioritou je uvádzať všetky domáce filmy prichádzajúce do kín. Za desať rokov na naše projekcie prišlo až 712 000 divákov a v rebríčku TOP 10 figurovali aj slovenské filmy Sviňa (2020) Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna a Čiara (2017) Petra Bebjaka.
Navštevujú vás aj ľudia zo zahraničia?
Áno, neraz k nám prídu aj zahraniční diváci, ktorí pri návšteve našej krajiny majú záujem spoznať slovenskú kinematografiu. Pre nich uvádzame slovenské filmy s anglickými titulkami. Diváci ich ľahko nájdu označené piktogramom v programe.
Máte už vybudovanú svoju stálu klientelu alebo registruje stále nových zákazníkov?
Za obdobie našej existencie sme si vybudovali komunitu divákov, ktorí sa k nám pravidelne vracajú. Poznajú našu dramaturgiu arthousového kina a vedia, aké typy filmov u nás nájdu, alebo si obľúbili a navštevujú pravidelné cykly. Podporu divákov, ktorí sa do nášho kina radi vracajú, sme pocítili najmä počas pandémie, keď bolo kino zatvorené. Spustili sme online projekt Kino doma a diváci prejavili spolupatričnosť a záujem zostať s kinom v kontakte.
Momentálne kino prevádzkuje Slovenský filmový ústav (SFÚ). Máte zo strany štátu a Audiovizuálneho fondu dostatočnú finančnú podporu?
SFÚ sa stal priamym prevádzkovateľom kina v roku 2011, priestory bývalého Filmového klubu a Charlie centra premenoval na Kino Lumière. SFÚ je štátna príspevková organizácia v zriaďovacej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Časť rozpočtu napĺňa vlastnými tržbami a aktivitami, časť je daná štátnym rozpočtom. Minulý rok SFÚ využil možnosť získať špeciálny COVID príspevok pre kiná z Audiovizuálneho fondu, kino tiež získalo COVID podporu z medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. Zriaďovateľ poskytol príspevok na sanáciu výdavkov priamo implikovaných vznikom pandémie covid-19.
Ako vás ovplyvnila pandémia koronavírusu? Nemali ste strach, že to vaše kino neprežije?
Obdobie pandémie, predovšetkým tvrdých lockdownov, keď bolo kino úplne zatvorené, nebolo jednoduché pre nikoho. Nevedeli sme, čo bude. V tomto období sme spustili projekt Kino doma – virtuálnu kinosálu Slovenského filmového ústavu, aby sme zostali v kontakte s divákmi. V našom záujme zároveň bolo podporiť vtedy „vypnutý“ reťazec distribútor – kino. Táto platforma sa osvedčila predovšetkým ako prostriedok komunikácie s divákmi, no dosah pandémie nijako nemohla zmierniť. V súčasnosti v porovnaní s rokom 2019 máme pokles návštevnosti na úrovni 42 percent a predpokladáme, že tento rok, ktorý je stále pod vplyvom pandémie, budú výsledky podobné. Vzhľadom na prebiehajúcu tretiu vlnu totiž registrujeme, že diváci sa do kina vracajú len pomaly.
Prepustili ste nejakých zamestnancov?
Stálych zamestnancov sme neprepúšťali, ale v kine pracujú aj brigádnici, zväčša z radov študentov, ktorí sa v čase zatvorenia kina ocitli zo dňa na deň bez svojho príjmu.
Počas lockdownu ste zaviedli projekt Kino Lumière doma. Aké ohlasy ste od ľudí dostávali? Podporovali vás v týchto ťažkých časoch?
Áno, cítili sme podporu od ľudí, za čo sme im veľmi vďační. Veríme, že sa nám podarilo vytvoriť pre divákov doma atmosféru podobnú kinoprojekcii. Filmy sme uvádzali v presne stanovenom čase, nemohli si ich spustiť kedykoľvek ako na streamovacích platformách. Pred filmom sme uvádzali znelky ako v kine, vybrané tituly mali lektorské úvody a po skončení filmu sa diváci mohli zapojiť do četu. Myslíme si, že online projekcie boli navštevované vďaka výberovej dramaturgii a vzájomnej komunikácii s divákmi.
Budete s projektom Kino Lumière doma pokračovať aj naďalej?
Projekt Kino doma vznikol ako alternatíva v čase zatvorenia kín a takto splnil aj účel. Ak by prišla ďalšia pandemická vlna a kiná by opäť bolo potrebné zavrieť, projekt Kino doma obnovíme. Na druhej strane si myslím, že premietanie filmov je kolektívny zážitok a kultúrno-spoločenská udalosť, ktorú online premietanie filmov nemôže nahradiť a za bežných okolností s projektom Kino doma neplánujeme pokračovať. Ale ktovie, čo táto nevyspytateľná doba a rýchly technologický vývoj prinesie, a aký dopad to bude mať na kamenné kiná.
V ktorom ročnom období registrujete menší záujem ľudí o návštevu kina?
Počet divákov klesá s prichádzajúcou jarou. Asi to nikoho neprekvapí, pretože vtedy sa predlžujú dni, zlepšuje počasie a domnievame sa, že ľudia svoj voľný čas trávia radšej vonku ako v kinosále. Na druhej strane, tí, ktorí majú radšej komornejšiu atmosféru v kine, si prídu na svoje.
Ktorý rok bol pre vás doposiaľ najsilnejším čo sa návštevnosti týka?
Návštevnosť v našom kine najvýraznejšie stúpala od roku 2017, keď sa dokončila kompletná digitalizácia všetkých štyroch kinosál, čo významne zvýšilo kvalitu projekcií. Počnúc týmto rokom sme dosiahli každoročne návštevnosť nad 100 000 divákov, najvyššiu návštevnosť sme zaznamenali v poslednom „nepandemickom“ roku 2019. Toto úspešné obdobie narušila pandémia, ktorá návštevnosťou doslova otriasla. Pritom prvé dva mesiace roka 2020 naznačovali, že návštevnosť bude mimoriadna a pôjde opäť hore.
5. septembra oslávilo kino Lumière svoje 10. narodeniny. Organizovalo sa na jeho počesť niečo špeciálne?
Desiate výročie sme si pripomenuli počas prvého septembrového víkendu špeciálnym programom. Otvorila ho exkluzívna pracovná predpremiéra slovensko-českého filmu Zdeňka Jiráského Kryštof, ktorý bude mať premiéru v kinách až na budúci rok. Uviedli sme aj víťazný dokumentárny film z festivalu Sundance Summer of Soul (2021) v cykle Music & Film a unikátnu projekciu digitálne reštaurovaného filmu Wima Wendersa Nebo nad Berlínom z roku 1987 v 4K rozlíšení, ktorou sme oslávili zakúpenie nového projektora. Do programu sme zaradili predpremiéry nových filmov a pripravili sme aj špeciálny filmový program či workshop pre deti.
Počas každého mesiaca máte pre divákov pripravených mnoho festivalov, či výstav. Ktoré z vašich podujatí je u ľudí najvyhľadávanejšie?
Každý z festivalov má určité zameranie u svojich divákov a je ťažké porovnávať ich medzi sebou. V našich priestoroch často a radi hostíme rôznorodé podujatia a festivaly, pre rôzne skupiny a komunity divákov. Podporujeme myšlienku diverzity a to sa odzrkadľuje aj na záujme verejnosti. Z vlastného programu kina môžem spomenúť cyklus filmov s výtvarnou tematikou Príbehy umenia a cyklus Music & Film s jedinečnými projekciami hudobných filmov, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube.
Od 6.-11. októbra sa u vás konal už 15. ročník filmového festivalu inakosti. O aký festival ide? Mal festival úspech aj tentokrát, v časoch pandémie?
Medzinárodný filmový festival inakosti tento rok oslávil jubileum 15 rokov. Je to festival filmov s LGBTI tematikou, určený je však pre každého diváka s otvorenou mysľou. Jeho snahou je zvýšiť informovanosť o živote ľudí z tejto komunity a priblížiť to verejnosti. Jeho program tvoria mnohé ocenené filmy z prestížnych festivalov. Aktuálny ročník bol z hľadiska návštevnosti mimoriadne úspešný a vrátil do nášho kina život v atmosfére blízkej predpandemickému obdobiu.
Máte v ponuke aj samostatnú programovú zložku Kina Lumière, takzvanú filmotéku. O čo konkrétne ide?
Filmotéka ako samostatná programová zložka je zameraná na prezentáciu domáceho a európskeho audiovizuálneho dedičstva. Je to „výstavná“ skriňa kinematografie, pretože premieta diela, ktoré majú neochvejné miesto v jej histórii. Pod vedením našich kurátorov a v spolupráci filmových odborníkov a expertov uvádza filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ, o ktorých si dovolím povedať, že ich treba vidieť. Ak by mal niekto záujem rozšíriť svoj obzor v oblasti dejín kinematografie, som presvedčená, že Filmotéka mu ho pri pravidelnej návšteve poskytne. Vďaka projekciám, ale aj fundovaným lektorským úvodom, ktoré filmy zaraďujú do kontextu.
Niekedy máte aj špeciálne návštevy. Minule k vám prišla pani prezidentka Čaputová. Prišla si pozrieť nejaký film?
Pani prezidentka sa zúčastnila predstavenia filmu Supernova (2020) britského režiséra Harryho Macqueena premietaného v rámci Filmového festivalu inakosti, nad ktorým prevzala záštitu. Jej prítomnosť na festivale a sledovanie filmu medzi divákmi bolo vyjadrením podpory LGBTI komunite, ale aj veľkou vzácnosťou pre Kino Lumière, čo jej prijatím vyjadrili aj diváci. V minulosti kino navštívil napríklad aj prezident Andrej Kiska, ktorý si na návštevu nášho kina vybral projekciu vo svojom voľnom čase ako bežný divák. Stretnúť u nás možno mnohé známe tváre, aj z radov filmových tvorcov.
Neoddeliteľnou súčasťou kina je jeho kaviareň Kafehaus Lumière. Kedy vznikla?
Kaviareň ku kinu patrí, o tom sme presvedčení. Vychádzame z predpokladu, že naše kino navštevujú diváci, ktorí radi o filmoch premýšľajú a diskutujú, a preto sa domnievame, že priestor na debatu by mal byť v blízkosti kina.
Keď sme Kino Lumière v roku 2011 otvárali, naším zámerom bolo vytvoriť z neho stánok slovenského filmu a miesto pre filmových fanúšikov, ktorí sa do jeho priestorov budú radi vracať nielen za filmom, ale aj kultivovanou debatou. Kaviareň BARZUZ v Kine Lumière vznikla v roku 2014 a túto myšlienku definitívne premenila na realitu.
