Jedno stredne veľké avokádo obsahuje okolo 58 g magnézia, navyše v kombinácii s nenasýtenými tukmi, vlákninou, draslíkom a ďalším komplexom potrebných živín.Pixabay
StoryEditor

Každé jedlo, ktoré vložíš do úst, má uhlíkovú stopu. Môžeš sa jej sčasti vyhnúť vďaka klimateriánstvu

Marta Fandlová13.03.2022., 13:00h
Niekto si pred jedením umýva ruky, niekto sa modlí a klimaterián počíta uhlíkovú stopu. Až štvrtina emisií, ktoré ako ľudstvo vytvárame, pochádza z potravinového priemyslu.
Lajkuj Brainee.sk na

Predstavujeme fenomén v ekologickom gastre – klimateriánstvo.

Ide o formu stravovania, pri ktorej stravníci sledujú, akú uhlíkovú stopu majú potraviny, ktoré zjedia. Primárnym cieľom je zlepšiť stav klimatickej krízy. Veľa z nás už vie, že je pre prírodu dobré nejesť toľko mäsa, či mliečnych výrobkov. Vedel si však o tom, že taká superpotravina ako avokádo môže mať naozaj veľkú uhlíkovú stopu? Ako ukazuje nová štúdia, má dokonca väčšiu uhlíkovú stopu ako taký banán. Pestovanie avokáda sa úzko spája s nelegálnym výrubom borovicových lesov v Mexiku, ale aj nadmernou spotrebou vody.

Ako upozorňuje štúdia University of Oxford, výroba potravín zodpovedá za štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku zmene klímy. Každá potravina má však inú emisnú stopu. Mäso a iné živočíšne výrobky sú zodpovedné za viac ako polovicu emisií skleníkových plynov súvisiacich s potravinami, práve hovädzie mäso našu planétu zaťažuje zo všetkého najviac.

​Mnohé potraviny precestujú celý svet, kým sa dostanú do regálov nášho obchodu. Sú prepravované autami, nákladnými loďami, či lietadlami. Tieto dlhé cesty prekonajú často len vďaka umelým sladidlám, obalom, či rôznym chemickým prípravkom. Niektoré potraviny precestujú v rámci Európy neuveriteľných 1200 kilometrov. Okrem toho, že sa klimateriáni snažia jesť lokálne, ich ďalším cieľom je aj neplytvať toľko potravinami. Ročne vyhodíme 1,3 miliardy ton jedla a potravinový odpad sa môže stať najväčším zdrojom globálnych emisií.

Chceš vedieť ako sa môžeš aj ty stať klimateriánom? Prinášame ti zopár krokov, ktoré môžeš aj ty skúsiť na tvojej ceste ku klimateriánstvu.

Nejedz toľko hovädzieho mäsa

V roku 1961 priemerný človek spotreboval 23 kg mäsa za rok, v roku 2014 to bolo neuveriteľných 43 kg mäsa za rok a táto spotreba stále narastá. Spotreba mäsa tak rapídne narástla len za posledných 50 rokov. Ako je to na Slovensku? Bežný Slovák zje za rok 70 kg mäsa, čo je dvojnásobne viac ako je celosvetový priemer a táto spotreba stále rastie. Zarážajúce je naozaj to, že na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa sa minie neuveriteľných 15 tisíc litrov vody. Hovädzie mäso má rovnako tak omnoho väčšiu emisnú stopu ako napríklad to kuracie, či morčacie mäso. Klimateriáni preto na začiatok odporúčajú vyhýbať sa práve hovädziemu mäsu.

Ak máš chuť na rybu, kúp si tú zo slovenského rybníka

Ako ukazujú štúdie, až 90 percent rýb je buď úplne alebo nadmerne lovených. Preprava morských rýb, živých krabov, homárov, mušlí či ustríc môže naozaj emisne náročná, často sa prepravujú vo veľkých nákladných lodiach.

​Našťastie, na Slovensku máme sladkovodné ryby, ktoré sú chované v prirodzenom prostredí. Práve preto ak budeš mať chuť na rybu, tak skús tú lokálnu, pomôžeš tak prírode a aj klíme.

Vyhýbaj sa problematickému avokádu

Avokádo je čoraz viac v kurze a stále viac ľudí objavuje čaro tejto superpotraviny. Tlak na pestovanie avokáda neustále narastá, mexickí farmári tak ilegálne klčujú borovicové lesy, aby mali kde toto avokádo pestovať. V borovicových lesoch žijú zvieratá, ktoré tak strácajú svoj domov. Ďalšia negatívna vec je, že sa na jedno jediné avokádo spotrebuje až 320 litrov vody.

Skús jesť častejšie lokálne a sezónne

Naši starí rodičia často jedli len to ovocie a zeleninu, ktorú si sami na záhrade dopestovali. Naša generácia si aj vo februári môže v obchode kúpiť jahody, či čučoriedky. Toto ovocie však za nami precestuje polku sveta, tou cestou vytvorí veľmi veľa emisií a vôbec nechutí ako to, čo v lete dopestujú slovenskí farmári. Často má toto ovocie alebo zelenina takú mdlú, až žiadnu chuť.

Ak chceš pomôcť klíme a planéte, skús častejšie jesť lokálne a sezónne potraviny. Medzi sezónne potraviny tohto obdobia patrí: ružičkový kel, kapusta, mrkva, kaleráb, kel, hrášok, špenát, či pór. Vieš, čo je ešte super? Odborníci hovoria, že sme geneticky uspôsobení jesť potraviny, ktoré sa dopestovali v našom okolí.

Nakupuj v zero waste obchode

Klimateriáni stále častejšie nakupujú v zero waste obchodoch, vďaka tomu sa vyhýbajú nadmernému používaniu plastov. Rovnako tak ak chceš predísť nadmernému plytvaniu potravín, ktoré vytvára veľmi veľa emisií, častejšie nakupuj v zero waste obchode. Práve v zero waste obchode môžeš nakúpiť skutočne iba to, čo potrebuješ. Je to vďaka tomu, že si do vlastnej nádoby „načapuješ“ len toľko, koľko naozaj v skutočnosti využiješ.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/gastro/nove-trendy, menuAlias = nove-trendy, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
27. jún 2022 08:54