Kaviareň Epika patrí medzi miesta, ktoré v posledných rokoch výrazne ovplyvnili atmosféru žilinského mestského života. Za jej konceptom stojí Zuzana Chudíková, ktorá spolu s tímom pretvorila priestor v parku na živé a vyhľadávané miesto pre stretnutia, oddych aj komunitné aktivity.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- prečo sa Zuzana rozhodla priniesť kaviareň práve do mestského parku
- aké výhody a nevýhody prináša prevádzka v takomto prostredí
- či je jednoduchšie zožať úspech v menšom meste, ako v Bratislave
- prečo podľa Zuzany nie je možné mať kvalitnú kaviareň a držať nízke ceny
- či má pocit, že sa správanie zákazníkov za posledné roky zmenilo
Na úvod veľmi priama otázka – majú Žilinčania radi kvalitnú kávu?
Áno – a čoraz viac. Vidno to nielen na kaviarňach, ale aj na tom, že priamo v Žiline fungujú kvalitné pražiarne. Ľudia už neriešia len či si dajú kávu, ale akú. A to je podľa mňa jasný znak, že sa tu formuje silná kávová kultúra.
Čo sa skrýva za priam literárnym názvom kaviarne?
Názov EPIKA vychádza z literárneho smeru, pre ktorý je typický dej. A presne to vystihuje aj nás – je to miesto, kde sa stále niečo deje. Nechceli sme len názov, ale význam. Každá návšteva, každé stretnutie či zážitok je súčasťou príbehu, ktorý sa tu píše – a práve preto Epika.
Kaviareň v mestskom parku nie je úplne bežný koncept – prečo ste si vybrali práve toto miesto? S odstupom času považujete toto rozhodnutie za správne?
Na začiatku bolo miesto. V mestskom parku vznikol nový projekt a môj manžel ako investor v oblasti realít a obchodných priestorov v ňom vycítil potenciál krásneho prostredia a silnej lokality.
Pôvodne sme hľadali niekoho, kto by v priestore prevádzkoval gastro koncept. Keďže nám však veľmi záležalo na tom, aby bol v súlade s parkom a jeho atmosférou, a venovali sme jeho nastavovaniu veľa energie, rozhodli sme sa ísť do toho sami.
A tak vznikla Epika – najskôr ako miesto, potom ako meno a napokon ako príbeh, ktorý sa tu začal písať. Dnes to rozhodnutie vnímame ako jedno z najlepších. Park, ktorý mal kedysi inú povesť, sa stal jedným z najobľúbenejších miest Žilinčanov – a veríme, že sme k tejto premene svojou troškou prispeli aj my.
Čo vnímate ako taký nosný dôvod toho, že ľudia vašej kaviarni dajú prednosť pred tými v meste alebo v nákupnom centre?
Myslím, že rozhoduje kombinácia viacerých vecí. Jednak samotný priestor v parku – je prirodzený, otvorený a úplne iný než kaviareň v meste alebo v nákupnom centre. Ľudia tam neprídu len na kávu, ale na chvíľu vypnúť.
Zároveň sme od začiatku kládli veľký dôraz na to, aby bol interiér aj celý koncept premyslený a príjemný, teda aby si ľudia vedeli oddýchnuť a cítili sa tam dobre.
A potom je tu aj komunikácia značky, ktorá je zámerne hravá a pracuje so slovnými hračkami a nadhľadom – aby Epika nebola len kaviareň, ale miesto, ktoré má vlastný tón, humor a príbeh. A práve tá kombinácia priestoru, zážitku a trochu odľahčenej komunikácie je to, čo podľa mňa ľudí prirodzene ťahá späť.
Je prevádzka v takomto priestore – teda mimo klasického centra a zároveň v blízkosti verejného parku – náročnejšia z hľadiska produkcie alebo financií?
Každý priestor mimo klasického centra má svoje špecifiká, a u nás je to najmä logistika – parkovanie a prístup pre dodávateľov je občas náročnejší než v bežnej mestskej prevádzke. Na druhej strane to však nevnímame ako prekážku, skôr ako súčasť identity miesta. Práve poloha v parku nám dáva jedinečnú atmosféru a možnosti, ktoré by sme v centre nemali.
Vďaka tomu tu môžeme robiť veci, ktoré presahujú bežnú kaviareň – od piknikov, cez podujatia so živou hudbou až po rôzne komunitné akcie. A to je presne ten potenciál, ktorý sa snažíme naplno využívať.
Mnohí ľudia vidia vlastniť kaviareň ako „romantický sen“ – aká je realita? Čo vás na tomto podnikaní najviac prekvapilo?
Gastro je často vnímané ako romantický sen, ale realita je úplne iná. Ak tam majiteľ nemá skutočný zápal, ten sen sa veľmi rýchlo rozplynie. Je to mimoriadne náročné prostredie – živý organizmus, ktorý funguje nepretržite sedem dní v týždni.
Čo nás možno najviac prekvapilo, je práve tá intenzita každodennej prevádzky, kde sa rieši absolútne všetko do detailu a zároveň musí všetko fungovať konzistentne. Keďže je Epika vo verejnom priestore, je to ešte špecifickejšie. Každý má pocit, že presne vie, ako by sa to malo robiť lepšie. Ľudia radi sledujú, hodnotia a ešte radšej radia. Berieme to však s nadhľadom, patrí to k tomu.
Zároveň sme si ale potvrdili, že Epika je viac než len kaviareň – je to miesto s príbehom, atmosférou a komunitou. Snažíme sa, aby sa tu ľudia cítili dobre nielen kvôli káve, ale kvôli celému zážitku – od priestoru, cez servis až po to, že sa tu stále niečo deje.
Ako sa podľa vás líši gastro scéna v Žiline od väčších miest ako Bratislava? A je podľa vás dnes jednoduchšie uspieť s kaviarňou v menšom meste ako v hlavnom?
Je cítiť, že Žilina je menšie mesto – keď sa tu chystá niečo nové otvoriť, komunita to veľmi rýchlo vie. Tá informovanosť aj blízkosť ľudí je tu oveľa priamejšia než vo väčších mestách.
Na druhej strane si nemyslím, že by bolo jednoduchšie uspieť v menšom meste. Dobrý nápad a silný koncept vedia fungovať rovnako v Žiline aj v Bratislave. A rovnako platí aj opak – ak niekto nevycíti potenciál miesta alebo to neuchopí správne, prevádzka môže zlyhať kdekoľvek.
Kľúčové je podľa mňa citlivo si navnímať miesto, pochopiť jeho kontext a potreby ľudí, teda to, čo v danej lokalite chýba, zvoliť správny typ prevádzky a potom to celé dobre manažovať. Lebo úspech nie je len o lokalite, ale o tom, ako do nej ten koncept zapadne a ako sa dlhodobo vedie. Zároveň si uvedomujeme, že nepodceňujeme marketing – a možno práve to je jedna z vecí, ktorá nám pomáha odlíšiť sa od konkurencie v Žiline. V bratislavských podnikoch je marketing pri dobrých podnikoch samozrejmosť. U nás nie.
V posledných rokoch výrazne rastú ceny – dnes už nie je výnimočné zaplatiť za kávu aj okolo 4–6 eur. Aj mimo Bratislavy. Ako túto situáciu vnímate vy?
Rast cien v gastronómii vnímame ako prirodzený odraz aktuálnej ekonomickej situácie. Nie je to o jednom faktore, ale o kombinácii viacerých tlakov – od vyšších nákladov na potraviny a energie až po celkové prevádzkové vstupy. Výraznú rolu hrá aj káva samotná, kde cena zŕn od pražiarní v poslednom období stúpla, čo sa prirodzene premieta aj do finálnej ceny pre zákazníka.
Ako podnikatelia sa tomu musíme prispôsobiť tak, aby bola prevádzka dlhodobo udržateľná. Vnímame to teda nie ako neprimerané zdražovanie, ale ako adekvátnu reakciu na vývoj ekonomiky, ktorý sa dotýka celého odvetvia.
Je dnes možné mať kvalitnú kaviareň bez toho, aby boli ceny pre ľudí vysoké?
Úplne úprimne, dnes je veľmi ťažké mať kvalitnú kaviareň a zároveň držať ceny nízko. Kvalita sama o sebe niečo stojí, či už ide o výberovú kávu, suroviny, vybavenie alebo ľudí, ktorých chcete mať v tíme.
Dá sa samozrejme hľadať rovnováha a robiť veci efektívne, aby ceny neboli neprimerané. Ale ak chce niekto dlhodobo udržať vysoký štandard, tak sa to v dnešných ekonomických podmienkach prirodzene premietne aj do ceny pre zákazníka.
Zároveň si však myslím, že ľudia dnes už oveľa viac vnímajú hodnotu – nielen samotnú cenu kávy, ale aj priestor, servis a celkový zážitok, ktorý za ňu dostanú.
Je podľa vás konkurencia v Žiline silná, alebo je tu ešte priestor pre nové koncepty?
V Žiline sú už dnes kvalitné podniky, no pre nové a dobre uchopené koncepty je tu stále priestor – či už ide o nové gastro smery alebo formáty, ktoré tu ešte nie sú. Rozhoduje skôr kvalita, originalita a pridaná hodnota než samotný počet prevádzok.
Máte v ponuke nejakého favorita, ktorého si zákazníci objednávajú najčastejšie?
Nezameriavame sa len na kávu a nápoje, ale rovnako silnú časť ponuky tvoria aj raňajky a snacky, ktoré si ľudia veľmi obľúbili.
Ak by sme mali vypichnúť jeden favorit, je to náš „čávo-kádový chlebík“ – teda avokádový chlebík, len podaný s našou hravou slovnou hračkou. Je to jedna z vecí, po ktorú sa zákazníci vracajú najčastejšie.
Aký typ zákazníkov k vám najčastejšie chodí? Tvoria väčšinu Žilinčania, alebo k vám prichádzajú aj ľudia z iných miest či zo zahraničia?
Pri nastavovaní konceptu sme vedeli, že sa nechceme zamerať len na jednu skupinu, ale vytvoriť miesto pre rôznych ľudí počas celého dňa.
Ráno k nám chodia ľudia na pracovné stretnutia a raňajky, cez deň maminky s deťmi, študenti, a vďaka aktívnej komunikácii na sociálnych sieťach aj ľudia mimo Žiliny. Veľkú rolu však hrá aj samotný park a lokalita – je to jedinečné, vizuálne silné miesto, ktoré prirodzene priťahuje ľudí a stalo sa aj takým „instagramovým spotom“.
Máte pocit, že sa správanie zákazníkov za posledné roky zmenilo? Napríklad, že si viac všímajú, za čo utrácajú?
Určite áno, správanie zákazníkov sa za posledné roky zmenilo. Vidíme, že sú oveľa otvorenejší a odvážnejší, radi skúšajú nové veci a trendy, či už je to napríklad matcha alebo rôzne sezónne špeciály.
Zároveň sa zmenil aj samotný návyk. Kým kedysi boli raňajky skôr niečo, čo si ľudia dávali doma alebo výnimočne na dovolenke, dnes je úplne bežné, že si ich doprajú v podniku aj počas bežného pracovného dňa. Ľudia si viac uvedomujú hodnotu zážitku – nielen čo si kupujú, ale aj kde a prečo to konzumujú. A to je pre gastro veľmi zaujímavý posun.
Fungujete už 5 rokov – s akou najväčšou výzvou ste sa počas tohto obdobia stretli?
Úprimne, niekedy mám pocit, že celé gastro je jedna veľká nepretržitá výzva (smiech). Začínali sme v období covidu, čo samo o sebe nastavilo veľmi špecifické podmienky – neistota, rýchle zmeny a učenie sa za pochodu. Potom prišli klasické výzvy práce s ľuďmi v gastre, ktorá je krásna, ale aj náročná tým, že je to živý organizmus, ktorý funguje sedem dní v týždni.
Zároveň sme si výzvy začali aj vedome hľadať v rámci rastu. Využili sme napríklad slabšie sezóny na rozbeh cateringových aktivít, aby sme vedeli lepšie využiť potenciál značky aj mimo samotnej kaviarne.
A potom je tu taká tá „bonusová disciplína“ – verejný priestor a zákazníci, ktorí majú občas pocit, že by to vedeli robiť lepšie, rýchlejšie a ideálne aj s vlastným návodom. Berieme to s úsmevom, ale zároveň si veľmi stojíme za naším tímom a tým, ako k ľuďom pristupujeme.
Máte ambíciu zostať útulnou kaviarňou v parku alebo vás lákajú aj väčšie plány?
Pred otvorením Epiky som si hovorila, že sa do gastra už nikdy nevrátim – pred materskou som v rámci práce pracovala na jendom gastro projekte a mala som pocit, že túto krásnu, ale zároveň veľmi náročnú kapitolu mám definitívne uzavretú. A potom prišla Epika.
Dnes by som povedala, že mi „stačí“ to, čo máme, ale zároveň som človek, ktorý nevie úplne vypnúť hlavu – stále niečo vymýšľam, kombinujem a premýšľam, čo by sa ešte dalo robiť lepšie alebo inak. Takže som si už osvojila jednoduché pravidlo: nikdy nehovor nikdy!
