💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Pôvod koreneného vína siaha až do antiky a Biblie.
- Rímski legionári ho priviezli aj do Británie.
- Stredoveká verzia „ypocrasu“ bola skôr liek než nápoj.
- S Vianocami ho spojil až Charles Dickens.
Keď príde sezóna omrznutých prstov a dychu, ktorý vidno vo vzduchu, automaticky siahame po tekutom „objatí“ - varenom víne. Sladké, teplé, aromatické. Ideálny spôsob, ako prežiť december. Ale jeho príbeh siaha oveľa hlbšie než len k najbližšiemu stánku s klobásou, píše portál The Conversation.
Už samotná definícia je jednoduchá: červené víno, cukor alebo med, a k tomu škorica, klinčeky, zázvor, muškátový oriešok či badián. Ale to je dnešná verzia. Kedysi to bolo úplne inak - ostrejšie, drahšie a často vnímané skôr ako liečivý elixír.
Recepty zo 14. storočia sú poriadne divoké
V Anglicku sa našli recepty na korenené víno už v 14. storočí, v zbierke textov neskôr nazývanej The Forme of Cury. Nápoj bol taký korenený, že by dnešnému konzumentovi možno vypálil chuťové poháriky. Okrem zázvoru obsahoval aj galangal, aromatický koreň používaný v ázijskej kuchyni.
A ešte skôr, než ľudia používali slovo „varené“, existovali záznamy o korenenom víne ako takom. V biblickej Piesni Šalamúnovej sa píše: „Dal by som ti vypiť víno ochutené koreninami.“
Rimania, Briti a zrod nápoja, ktorý mal liečiť
Predpokladá sa, že korenené víno priniesli do Británie Rimania. Starší názov preň bol „hippocras“, nápoj z červeného alebo bieleho vína s koreninami, podávaný studený alebo teplý. A hlavne, považoval sa za liek.
V Kauciánskych poviedkach z roku 1392 píše Geoffrey Chaucer o rytierovi Januarym, ktorý si dáva tri druhy koreneného vína, aby zvládol svadobnú noc: „Ypocras, clarre a vernage zo silných korenín, aby mu dodali odvahu.“
A nielen rytieri. Samuel Pepys, anglický štátny úradník a jeden z najznámejších diaristov, si v marci 1668 zapisuje, že si dal „pol pinty vareného sacku“, teda sladkého španielskeho vína, aby sa „upokojil“ počas ťažkého pracovného dňa.
Med, nie cukor a názov, ktorý prezrádza pôvod
Názov „mulled wine“ sa vyvinul zo staroanglického „mulse“, čo bolo akékoľvek víno či nápoj zmiešaný s medom. Slovo pochádza z latinského „mel“ (med) a rovnaký koreň má aj dnešné waleské mêl.
V čase, keď ešte neexistoval globálny obchod s cukrom, práve med slúžil na sladenie jedál a nápojov. Preto aj francúzske „vin chaud“ sa tradične sladilo medom. Angličania dokonca od 13. storočia vo veľkom dovážali korenené vína z Montpellieru, ale dostupné boli len pre vyššiu vrstvu.
18. storočie: varenému vínu pribudla pena, vajcia a luxus
Varené víno sa zmenilo v 18. storočí a získalo aj podobu, ktorú by si dnes označil skôr ako dezert do šálky. Elizabeth Raffald vo svojej knihe The Experienced English House-keeper (1769) opisuje recept, ktorý pripomína tekutý vaječný krém:
- strúhaný muškátový oriešok,
- víno s cukrom,
- štyri vaječné žĺtky,
- pomalé zahrievanie a neustále prelievanie dozadu a dopredu,
- servírovanie v čokoládových šálkach.
Výsledok? Krémové, penové, voňavé. A áno, na namáčanie toastov.
Ako sa z vareného vína stal symbol Vianoc
Tu prichádza Charles Dickens a jeho novela z roku 1843 Vianočná koleda. Dickens bol v tomto expert a dokázal z bežných zvykov spraviť tradície, ktoré prežili celé storočia.
Na konci príbehu, keď sa Scrooge mení na dobráka, povie Bobovi Cratchitovi: „O tvojich záležitostiach sa porozprávame ešte dnes popoludní, pri vianočnej miske Smoking Bishopa, Bob!“
Smoking Bishop bol variant vareného vína z portského a sušených pomarančov. Názov „smoking“ odkazuje na paru, ktorá z nápoja stúpala. A práve Dickensovo dielo prepojilo korenené víno s Vianocami tak pevne, že dodnes si bez neho advent sotva vieme predstaviť.
Tradícia, ktorá prežila všetko
Varené víno dnes nepijeme kvôli medicíne. Je to rituál. Malý zimný únik. Hrejivý nápoj, ktorý prešiel od Biblie cez Rimanov, cez stredovekých pisárov až po vianočné trhy v 21. storočí.
A keď si túto zimu priložíš šálku k perám a nadýchneš sa tej typickej vône, si súčasťou tradície starej viac než tisíc rokov.