Až dva z troch okresov Gemera sa pravidelne objavujú na vrcholci pyramídy nezamestnanosti - Rimavská Sobota a Revúca. Dnes si len ťažko predstavíme, že kedysi polovicu uhorskej produkcie v železiarstve zabezpečovali práve podniky na Gemeri.
Výrazne sa o to pričinil rod Andrássyovcov, o ktorých sa dnes hovorí ako o schopných podnikateľoch i nositeľoch pokroku na Gemeri. Napriek tomu, že súdruhovia chceli, aby sa na nich naveky zabudlo, zanechali v tomto regióne za sebou dodnes viditeľné stopy.
Gemer je dnes na okraji záujmu našich politikov. Keď sa niečo opraví, tak je za tým Európska únia, či nórske fondy ako pri oprave františkánskeho kláštora na Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor v Rožňave. Keď sme už pri opravách, už je to pár rokov, čo hrad Krásna Hôrka vzbĺkol a my sme sa pozerali, ako ho pohlcujú ničivé plamene. Opravu hradu a podhradia ohrozovali nevysporiadané pozemky. Už je to vraj na dobrej ceste.
Hlavná dominanta Gemera, hrad Krásna Hôrka, nie je jediným pokladom regiónu. Za zmienku určite stojí kaštieľ Betliar a množstvo jaskýň, vrátane Dobšinskej ľadovej jaskyne či Domice. My sa ale pozrieme na jeho zabudnuté poklady.
Drnava
Dnes je to zabudnutá dedina a málokto tuší o jej zašlej sláve. Obec leží neďaleko Rožňavy. Hlavnú cestu, ktorá cez ňu vedie a ktorá končí pri Zádielskej chate, lemujú obyčajné domy. Možno niekomu udrie do očí obrovský dub letný týčiaci sa pri vozovke, ktorý pred pár rokmi získal titul strom roka. No táto nenápadná dedinka má viacero ďalších klenotov.
Chýry o sláve drnavskej vysokej pece a výrobe surového železa a odliatkov sa šírili po celej Európe. Drnavská železiareň bola vzorom pre celé Uhorsko. O jej kvalite svedčí, že tu vytvorili niektoré dielce Szécsényiho reťazového mostu („Lánchíd” ) v Budapešti. Nový most sa stal symbolom Budapešti a traduje sa, že keď po ňom prvýkrát prešiel cisár František Jozef I., označil Drnavu za „Malú Pešť“ (Kispest).
Dnes zo železiarní veľa neostalo. Pri futbalovom štadióne stojí schátraná budova. Treba povedať, že nie len Betliar, ale aj Drnava má svoj kaštieľ, ktorý patril Andrássyovcom, no nie je tak vábivý. Pripomína skôr komunistický panelák, aj keď pozornému oku neujde jeho manzardová strecha.
Z obce po žltej turistickej trati sa môžete dostať po niekdajšej dnes už neexistujúcej úzkokoľajovej železnici k štôlni Dionýz. Tá spojila štôlňu s ložiskom na Malom vrchu, odkiaľ sa na dopravu rudy do úpravní v Rožňavskej bani vybudovala 7,5 km dlhá lanovková dráha.
Leváre
V minulosti sa ľudia na Gemeri mohli liečiť a rekreovať vo viacerých kúpeľoch a zariadeniach. Dnes fungujú iba kúpele Číž. Severnejšie od nich v obci Leváre v okrese Revúca sa ukrýva zabudnutý areál malých kúpeľov. Tie sa dostali do zabudnutia začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia.
Kúpele boli v minulosti prezývané „uhorský Gastein“. Ich história siaha do 18. storočia, kedy ich začali využívať miestni pastieri. Skutočné kúpele boli na mieste postavené v prvej tretine 19. storočia a mali šesť drevených vaní. Dnešnú podobu získali v roku 1877, keď došlo k ich väčšej prestavbe.
Pôvodní majitelia viedli kúpele do roku 1953, no boli presídlení a nútení sa ich vzdať. Kúpele následne viedol štát cez rôzne organizácie. Pôvodní majitelia sa k ním začiatkom 80. rokov opäť dostali, no neskôr ich vyvlastnili v prospech Odevných závodov Trenčín. V súčasnosti sa majitelia opäť snažia objekt zachrániť a organizujúcich brigády na ich zveľadenie.
Nachádzajú sa tu dva pramene. Jeden sa volá prameň sv. Antona a slúžil na liečbu reumy. Ten druhý bol v celom okolí známy na liečbu očí.
Gemerské spojky – Slavošovský tunel
Ambiciózna myšlienka tzv. Gemerskej spojky prišla za Slovenského štátu po Viedenskej arbitráži, kedy ešte vtedajšie Česko-Slovensko stratilo južné územia Slovenska v prospech Maďarska. Väčšina železničnej trate z Rožňavy do Zvolena sa zo dňa na deň ocitla v Maďarsku. Trate, ktoré na ňu nadväzovali, ostali doslova odrezané.
Gemerské spojky mali tieto odrezané trate spojiť so zvyškom slovenskej železničnej infraštruktúry. Nikdy však neboli dokončené, pretože južné územie podstúpené Maďarsku sa po Druhej svetovej vojne prinavrátilo Česko-Slovensku a spojky stratili svoj význam. Napriek tomu niektoré stavebné diela tejto trate môžeš obdivovať dodnes.
Ich najznámejším monumentom je Slavošovský tunel, ktorý leží na trati zo Slavošoviec do Lubeníka, ktorá sa spolu s traťou z Revúcej do Tisovca začali stavať ako prvé z piatich plánovaných úsekov. Prioritu pravdepodobne dostali kvôli Slavošovským papierňam, ktoré boli úplne závislé na železnici.
Keďže ide o hornatý región, ako prvé sa začali stavať tie najnáročnejšie stavby, najmä tunely a mosty, a tak svetlo sveta stihol uzrieť aj Slavošovský tunel dlhý 2,4 km, ktorý je voľné prístupný. Keďže cezeň prechádza aj cyklotrasa, ide o najdlhší cyklistický tunel Európy a tretí najdlhší na svete. Tento tunel je aj napriek neexistujúcej údržbe ako nový a je veľkým lákadlom pre turistov a železničných nadšencov.
Koprášsky tunel a viadukt
Nie je však jediný. Neďaleko sa nachádza aj 245 metrov dlhý Koprášský tunel a za ním 120 metrov dlhý a 36 metrov vysoký Koprášsky viadukt. Nečakaj však romantické výjav ako pri Chmarošskom viadukte. Železobetónový Koprášský viadukt tam stojí akoby zabudnutý v čase, prakticky v strede hôr a lesa ako z hororového filmu.
Trať možno sledovať aj z Tisovca v smere k Muráňu. Na tomto úseku stojí hotový 2 km dlhý tunel Dielik, ktorý je však pre návštevníkov neprístupný a je významným zimoviskom netopierov.
Muránsky hrad
Nad obcou Muráň sa nachádza tretí najvyššie položený slovenský hrad. Je postavený na vrchole Cigánka (935 m.n.m), čo z neho robí skvelý výhľadový bod na horské lúky vtisnuté medzi strechovité kopce, porastené zmiešanými lesmi, a pretkané výraznými skalami. Jeho dávnu slávu nám dnes pripomínajú pozostatky hradieb a budov, ktoré sa každý rok postupne reštaurujú a čiastočne obnovujú.
O samotnom význame hradu svedčí aj to, že práve o ňom sa spieva v najstaršej zaznamenanej svetskej piesní z územia Slovenska a to „Píseň o zámku Muránském“. Pieseň opisuje obliehanie hradu v roku 1559. Z jej slov vyplýva veľkosť a mohutnosť kedysi nedobytného hradu. Hradné múry odolali aj nájazdom Osmanov a Kuruckým vojnám. Skazu hradu spôsobili dva požiare v 18. storočí, po ktorých postupne chátral.
