Veronu Tóthovú si mnohí pamätajú z reality šou Ruža pre nevestu 2, kde zaujala najmä svojou temperamentnou povahou a výraznou energiou, ktorú si diváci zapamätali už v prvých epizódach.
Po skončení šou sa jej život nezastavil – naopak, kroky ju zaviedli až do Mexika, kde strávila dva roky ako plus-size modelka a spoznala úplne iný svet, než na aký bola zvyknutá doma na Slovensku.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo by sa podľa Verony mohli Mexičania od nás Slovákov naučiť
- prečo sa plus-size modeling berie v zahraničí inak
- ako spätne hodnotí účasť v Ruži pre nevestu
- ktorej účastníčke by v tejto sérii povedala svoje a čo hovorí na víťazný pár
- aká je v Mexiku cena a kvalita potravín
Mexiko je od Slovenska poriadne ďaleko. Čo bol ten hlavný spúšťač, že si si zbalila kufre a odišla kariéru modelky budovať práve tam?
Milujem, keď má život iskru, a možnosť odísť do Mexika bola priam ohňostrojom. Keď sme sa vrátili z natáčania Ruže pre nevestu a zažila som nádherné chvíle na Srí Lanke, povedala som si: Chcem viac, chcem spoznávať svet.
V tom čase som sa rozhodovala medzi Mexikom, Indiou a Čínou, no najviac ma intuícia aj srdce ťahali práve do Mexika.
Ako vyzeral tvoj bežný deň v Mexiku? Skús nám opísať kontrast medzi modelingovým fotením na pláži a realitou bežného dňa v cudzej krajine.
Začínala som raňajkami, ktoré si najradšej robím sama. Je to trochu paradox, pretože v Mexiku väčšina ľudí raňajkuje vonku, no tomuto zvyku som nepodľahla. Rána mám rada pokojné a doprajem si svoj čas.
Potom nasledovala kávička v kaviarni pod bytom, uprostred ruchu veľkomesta a odtiaľ na casting alebo fotenie. Modeling je práca ako každá iná. Keď som práve nepracovala, objavovala som zákutia mesta, ktoré veru nie je vôbec malé.
Čo ťa na mexickej kultúre a ľuďoch najviac prekvapilo? V čom by sme si z nich my Slováci mali vziať príklad?
Ich priateľská povaha. Sú to veľmi láskaví ľudia. Napríklad sedíte v reštaurácii, príde bezdomovec, poprosí o jedlo a Mexičania sa s ním bez váhania podelia o to, čo majú na tanieri. Keď som vyšla na ulicu, kde som bývala, všetci sa zdravili už z diaľky. Napriek chudobe majú úsmev na tvári a vedia sa tešiť zo života prakticky neustále. Myslím si, že práve toto nám Slovákom často chýba.
A skúsme to aj naopak – keď si v Mexiku, v čom vidíš najväčšiu výhodu a dobrú vlastnosť nás Slovákov?
Poriadok, systém a rešpekt. To sú veci, ktoré sú u nás prirodzené, no v Mexiku ich často nenájdete. Až pobyt tam mi ukázal, že sa na Slovensku v skutočnosti nemáme vôbec zle – sme len rozmaznaní. Na Slovensku nevidíte na každom druhom rohu deti, ktoré nežobrú o peniaze, ale o kúsok chleba či vodu.
Pôsobíš v plus-size modelingu. Vnímaš, že v Mexiku alebo celkovo v zahraničí berú tento segment inak než u nás doma?
Na Slovensku je modeling slabý v porovnaní so zahraničím. Často sa stáva, že slovenskí módni návrhári obsadzujú do prehliadok hercov či influencerov, aby o značke a samotnej šou bolo viac počuť. Je to skôr marketingový ťah než dôraz na profesionálnych modelov. Menšie značky si navyše často nemôžu dovoliť zaplatiť modelov, a tak radšej oslovia známe tváre, ktorým ako odmenu venujú oblečenie.
Ako si sa vlastne k modelingu dostala? Bol to tvoj odmalička vysnívaný cieľ alebo to bola skôr náhoda, že ťa niekto objavil?
Od mala sa ma mamka snažila dostať k modelingu, no skôr sme mali smolu na podvodné agentúry. Keď mi pred štyrmi rokmi poslala agentúru FAME Management, brala som to ako poslednú šancu. Vyšlo to a ako jediní na Slovensku brali aj plus-size modelky.
Modelingový svet vie byť krutý. Stretávaš sa ešte stále s predsudkami alebo máš pocit, že sa vnímanie ženskej krásy už definitívne mení?
Samozrejme, stále sú ľudia, ktorí povedia, že som tučná, škaredá a podobne. Ale je mi to jedno. Som odolná a mám hrošiu kožu voči nešťastným ľuďom. Oni míňajú energiu na mňa, nie ja na nich. A to mi po pravde lichotí, že im stojím za kus reči (smiech).
Čo by si poradila dievčatám na Slovensku, ktoré majú kilá navyše a kvôli tomu si neveria?
Aj ja som s tým bojovala, keď som bola mladšia. Podarilo sa mi však ponoriť sa sama do seba a uvedomiť si svoju hodnotu ako človeka. Prichytila som sa pri tom, ako sa neustále podceňujem, a to bol pre mňa veľký red flag.
Áno, občas prídu pochybnosti, ale to je ľudské. Záleží však na tom, či chce človek žiť v neustálych pochybnostiach o sebe, čo je podľa mňa peklo, alebo sa zobudí a začne bojovať sám za seba.
Ľútosť nad sebou, zhadzovanie sa, stavanie sa do roly obete a ustavičné sťažovanie sú vlastnosti, ktoré by podľa mňa mali byť nelegálne. Akcia sa rovná reakcia. Pokiaľ nezačneš, nemôžeš čakať výsledky.
V minulosti si účinkovala v druhej sérii Ruže pre nevestu. Keď sa na to pozrieš spätne, zmenila ti táto šou nejako zásadne život alebo pohľad na vzťahy?
Pre mňa bola Ruža jeden hurikán zážitkov a určite mi to zmenilo pohľad na vzťahy medzi ženami, nie na tie partnerské.
Prednedávnom skončila najnovšia séria, ktorú sledovalo celé Slovensko. Ako sa ti páčila v porovnaní s tou vašou „dvojkou“?
Každým rokom je laťka stále vyššie a vyššie a úprimne netuším, ako to chcú ešte prekonať ďalší rok. Za mňa bol toto doteraz najlepší ročník.
Čo hovoríš na víťazný pár? Myslíš si, že im to spolu vydrží aj v reálnom živote mimo kamier, alebo je to podľa tvojich skúseností zo šou skôr náročné udržať?
Tento rok im dávam nádej. Po minulé ročníky som vedela, že to nebude nadlho. Človek to vie vycítiť, ak vie aspoň trochu čítať ľudí.
Keď si sledovala najnovšiu sériu, s ktorým z dievčat by si si ty osobne ľudsky najviac rozumela a naopak, ktorá z účastníčok ti podľa jej prejavu na obrazovke nebola dvakrát sympatická?
Ja som ani v našom ročníku všeobecne s babami problém nemala, okrem Júlie. Jedna vec je, čo vidí divák v zostrihanej verzii a druhá, čo sme tam reálne spolu zažili. Na obrazovkách vždy bude dráma, inak by si to nikto nezapol.
Vyslovene zlá energia však tento rok išla z Laury. Škoda, že jej tam nemal kto naložiť. Ja by som jej v našom ročníku povedala svoje.
Je Mexiko stále tvojím prechodným domovom?
Po dvoch rokoch v Mexiku som sa vrátila domov. Teraz spokojne premýšľam, čo bude moja ďalšia destinácia. Zasa to chce zmenu, ale zatiaľ si užívam sladký domov.
Čo sú tie miesta, ktoré ťa absolútne očarili a mal by ich pri návšteve Mexika každý vidieť?
Mexiko City je obrovské a ani za dva roky sa mi ho nepodarilo spoznať celé. Určite treba vidieť historické centrum, múzeá, ktoré sú v nedeľu zadarmo, aj zoologickú záhradu, ktorá je tiež zadarmo. Mám rada aj štvrť Condesa so zelenými ulicami a útulnými kaviarňami. Ale najlepší zážitok je podľa mňa čakať o tretej ráno v rade na tacos zadarmo a k tomu si dať micheladu.
Každý z nás má o Mexiku nejakú predstavu. Čo bol pre teba ten najväčší mýtus, ktorému si pred presťahovaním verila, no hneď po príchode si zistila, že realita je úplne iná?
Prvá facka bola, že buď neradi, alebo vôbec nerozprávajú po anglicky, pritom do USA je to, ako sa hovorí, „na skok“. Veľký mýtus pre mňa bolo aj burrito – pôvodne ho nevymysleli Američania, ale pochádza z Mexika.
Keď sa pozrieme na praktický život – aká je v Mexiku kvalita a cena potravín a služieb v porovnaní so Slovenskom?
Potraviny sú lacnejšie, o dosť, ale ak by ste videli, ako sa tam spracováva mäso, asi by ste sa stali vegetariánmi. Chuť mlieka je úplne odlišná od toho nášho. Sladkú ani kyslú smotanu tam nekúpite, len „cremu“, ktorá je niečo medzi nimi. Topo Chico je top minerálka a myslím, že je to aj najperlivejšia minerálka na svete. A ešte zaujímavosť – ak ste chorí, tabletky nájdete v supermarkete v regáli, rovnako ako potraviny.
V Bratislave a celkovo na Slovensku momentálne brutálne fičíme na výberovej káve, gastre a štýlovom streetfoode. Na čom najviac fičia domáci v Mexiku?
Podľa mňa pojem street food vznikol v Mexiku. Na každom kroku je stánok, kde sa dá najesť – a platí, že čím chudobnejšie to vyzerá, tým lepšie varia. Na miestach, kde by som si možno ani balenú vodu nekúpila, som sa najedla ako kráľovná za smiešne 2 eurá.
Nedá mi neopýtať sa na mexických mužov. Ako reagujú na sebavedomú Európanku, prípadne aké je to s nimi randiť?
Latino ženy sú ohnivé, vášnivé a hlučné, takže môj temperament tam zapadol, ba miestami sa aj strácal. A s mužmi je to ako na hojdačke – keď vás chcú, hrajú vám mariachi a romantika by sa dala krájať, a keď vás majú, nájdu si nový cieľ. Jednoducho telenovela.
Mexiko vie človeka pohltiť. Vieš si predstaviť, že by si tam ostala žiť natrvalo?
Mexiko treba zažiť, ale neviem si tam predstaviť žiť. Bývanie v normálnych štvrtiach je veľmi drahé, skôr cenovo pre Američanov než pre nás. Úradné veci sú úplný mordor – kto nadáva na Slovensko, nech si skúsi vybaviť papiere v Mexiku.
Bezpečnosť je slabá a polícia skorumpovaná, často tak, že keď sa niečo stane, lepšou možnosťou je zavolať priateľom. Neexistuje tam ani klasický dôchodkový systém – to, čo si zarobíš a nasporíš za celý život, je to, z čoho potom žiješ.
