Youtuber, tlmočník a sinológ Pavel Dvořák ml. žije v Číne 10 rokov. Spolu so svojou manželkou Číňankou bývajú v najbohatšom meste krajiny – v Šanghaji. V rozhovore pre Brainee Pavel porozprával ako sa randí v Číne a či sa treba obávať potenciálnej čínskej svokry.
Kedy začínajú Číňania s randením? Je bežné na ulici vidieť 13-14 - ročné páriky?
Nie, s randením začínajú dosť neskoro, až na vysokej škole. Školy sú tu oveľa časovo náročnejšie a namáhavejšie a deti v nich trávia viac času. Navyše rodičia aj učiteľa sú proti vzťahom v mladom veku. Manželka mi vravela historku o tom, ako keď mala na strednej frajera, rodičia si ju postavili na koberček a povedali jej, že „tak to teda nie, na toto si ešte mladá. Až na vysokej škole môžeš mať frajera.“ Samozrejme, Číňania majú partnerské vzťahy aj skôr, ale povedal by som, že je to výrazne neskôr ako u nás.
Ako sa dávajú ľudia dokopy? Kedy je ten čas, že už spolu chodia?
Proces dvorenia je tu v podstatne dlhší. Muž ženu dlho naháňa, nosí jej darčeky, pozýva ju von, stretáva sa s ňou. Trvá to aj mesiac – dva, kým ho žena akceptuje. Dnes sa to mení najmä v mestách, ide skôr o tradičné hodnoty tradičných ľudí. Niektoré oblasti sú známe tým, že sú veľmi uzatvorené. Tamojší ľudia so vzťahmi neexperimentujú, ale sú aj oblasti, kde sú tie vzťahy a randenie oveľa nezávislejšie a otvorenejšie. Zaujímavé je, že v južných a stredných oblastiach, kde sa kedysi pestovala ryža a muži so ženami spolu trávili veľa času, je spoločnosť vo vzťahoch otvorenejšia ako na severe Číny, kde sa pestovali obilniny a je tam zima. Ľudia nemohli byť neustále vonku a muži a ženy netrávili spolu toľko času. Tamojšia spoločnosť je vo vzťahoch rezervovanejšia.
Kam chodia ľudia v Číne na rande?
Väčšinou chodia do reštaurácie, ale dávajú si pozor, aby nešli na niečo, čo má výraznú chuť alebo zápach. Cukrárne tu nie sú, maximálne kaviarne. Sú tu bary a diskotéky, ale tam skôr chodia západne orientovaní Číňania, ktorí napríklad študovali na západe. Radšej majú karaoke, ale nie je to miesto, kde by sa dali spoznať ľudia, lebo každý má svoju miestnosť so svojou partiou. Rozmohli sa tu aj zoznamovacie aplikácie. Je citeľné experimentovanie a vzťahy sa postupne stávajú voľnejšími.
Vo všeobecnosti panuje stereotyp, že aziatky sú k západniarom povolenejšie? Čo si o tom myslíte?
Je to trochu aj pravda, západní ľudia majú v Ázii povesť, že sú v sexe viac otvorení, viac experimentujú. Niekedy to prerastá až do negatívnych konotácií, aby si aziatky dávali pozor na západných mužov, lebo sú veľmi zhýralí. Na druhej strane v čínskej spoločnosť je sexuálny a citový vzťah stavaný na vedľajšiu koľaj. Vo veľa vzťahoch ide najmä o ekonomické zväzky. Dbá sa viac na to, či si sedia ekonomicky, než či im to klape v posteli. Tým pádom je veľa Číňaniek zvedavých. A zo zvedavosti sú ochotné povoliť sa západným mužom ľahšie, než čínskym. Čo sa však týka dlhodobých vzťahov preferujú Číňanov.
Ako dlho zvyčajne spolu ľudia randia, kým sa zoberú?
Niečo také, že ľudia chodia spolu 10 rokov a nie sú zobratí je zriedkavé. Väčšinou býva svadba do troch rokov. Nepoznám nikoho, kto by tu chodil spolu dlhšie. My sme sa vzali po dva a pol roku. Do tých dvoch rokov väčšinou príde rozhodnutie, či sa chcú brať alebo nie. Ak nie, rozídu sa. Vzťahy sa tu zbytočne nenaťahujú. Manželstvo je vnímané ako niečo, čo musí byť. Žiť nezosobášení a mať deti, to Číňania nevedia úplne pochopiť. Nebyť zosobášený je problematické aj legislatívne, nie je to zakázané, ale odporúča sa deti vychovávať v manželstve. Pokiaľ človek nie je vo zväzku, môže mať napríklad problém vybaviť niektoré doklady pre deti.
Je sex pred svadbou tabu?
Je to bežná vec. Nie je tu kresťanská spoločnosť, neriešia to. Čína bola tradične sexuálne veľmi otvorená, ale trošku sa to zmenilo za poslednej Mandžuskej dynastie. Manžouvia boli skôr rigidná spoločnosť. Podobne to bolo za Mao Ce-Tunga. Mao zakazoval manželom tráviť väčšinu roka spolu, mali sa stretávať raz-dvakrát do roka, splodiť potomstvo a potom byť zvlášť. Aj keď on sám nebol príkladom toho, čo hlásal. Dnes sú Číňania skôr otvorenejší. Majú málo sexuálnych partnerov za život, ale nejdú do takých extrémov, že majú sex až po svadbe.
A čo prejavovanie si náklonnosti na verejnosti?
Nie je to bežné. Na to, keď niekto ide za ruky, nenazerajú negatívne, ale väčšina ľudí v Číne nemá takú tendenciu. Vášnivé bozkávanie na verejnosti tu človek nevidí. Je to vulgárne, taký pár by niekto upozornil.
Aké majú vo vzťahu dvoch ľudí postavenie ich rodičia?
V Číne je stále tradícia dohadzovania. Ľudia sú často pracovne vyťažení. Rodičia im dohodnú prvé rande, ale potom sa ďalej nestarajú. Samozrejme, pokiaľ tí ľudia nie sú vyslovene mladí alebo je medzi veľký ekonomický nepomer, to už môže byť problém.
Čo hľadajú Číňanky v mužoch a naopak?
Rodina je v Číne stále veľmi dôležitá a schopnosť budovania zázemia je primárna. Často si hľadajú niekoho, s kým budú môcť vybudovať život. Nejde tak o to, či ste zamilovaní, ale o to, či ste spolu schopní vychovať deti, kúpiť byt, zaplatiť školu a podobne. Ženy stále hľadajú v mužovi živiteľa.
Čo je príťažlivé na vonkajšej fyzickej úrovni, aký ideál krásy?
Nemyslím si, že sa až tak veľmi dbá na krásu, ako u nás. V Číne sú často ochotní upustiť od požiadaviek na výzor, pokiaľ spolu vedia budovať rodinu. Naopak, špeciálne pri ženách mužom hovoria, že nájsť si príliš krásnu môže byť riskantné. Keď je veľmi sexi a vyslovene vyzývavá, vníma sa až negatívne, taká žena nie je ideálna partnerka. Páčia sa im skôr milé rozkošné ženy, ideálne s peknou pokožkou, dlhými hustými čiernymi vlasmi. Na vlasy sa dbá aj mužov, ale je to veľmi individuálne. Číňania majú radi štandardizovanejšiu krásu, nemajú radi výraznejšie črty tváre.
Čo Vás najviac osobne prekvapilo na randení v Číne?
Dĺžka dvorenia. Nebol som na to úplne zvyknutý (smiech). V Európe si dá človek pusu aj na prvom druhom rande, tu na dvadsiatom.
