Po svadbe neurobili to, čo sa od nich očakávalo. Namiesto riešenia hypotéky, stavby domu či stabilnej kariéry dali výpovede v práci, predali väčšinu svojich vecí a vyrazili na cestu okolo sveta. Domi a Thomas, ktorých dnes na sociálnych sieťach poznajú státisíce ľudí pod menom 2troubletravelers, sa rozhodli vymeniť istotu za dobrodružstvo. To, čo malo byť pôvodne niekoľkomesačné cestovanie, sa postupne zmenilo na životný štýl aj prácu na plný úväzok.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako sa z učiteľky a IT špecialistu stali profesionálni cestovatelia
- prečo sa Slováci boja opustiť istotu viac ako inde vo svete
- na čom sa dá podľa Domi a Thomasa na cestách najviac ušetriť
- prečo odporúčajú ako destináciu na tento rok Filipíny
- čo by odkázali ľuďom, ktorí sa boja urobiť prvý krok za podobným snom
Pamätáte si moment, keď ste si povedali: „Odídeme z práce, predáme auto a kúpime si jednosmernú letenku“? Čo vás k tomu viedlo?
Odkedy ma Thomas požiadal o ruku a začali sme plánovať svadbu, vedeli sme, že si chceme splniť tento náš veľký sen. Nemali sme presne určené, ktoré krajiny navštívime ani na ako dlho vyrazíme, no robili sme všetko pre to, aby sme si našetrili čo najviac peňazí a aby nám tento náš bláznivý plán vyšiel. Povedali sme si: „Kedy, ak nie teraz?“ A myslíme si, že to bolo správne rozhodnutie. Hoci to nebolo vždy jednoduché.
Keď ste povedali o svojich plánoch, ktorá veta od okolia vás vtedy najviac prekvapila alebo zasiahla?
Všetci boli v šoku, pretože to nie je niečo, čo bežne robí každý druhý Slovák, a navyše sme vo svojom okolí nepoznali nikoho s podobným zámerom. Nikto však nereagoval negatívne – skôr naopak. Dostávali sme obrovskú podporu od rodiny aj kamarátov.
Ja však nikdy nezabudnem na jednu vetu, ktorú mi povedala kamoška pri našej poslednej káve: „Uvidíš, že sa vrátite so 100-tisíc sledovateľmi.“ A ja som sa vtedy len zasmiala. V tom čase sme mali naozaj len málo followerov a nikto netušil, kto sú 2troubletravelers. Dodnes mi to pripomína, že už vtedy v nás verila. Mne by niečo také naozaj ani vo sne nenapadlo.
Mali ste pocit, že na Slovensku sa ľudia boja opustiť istotu viac ako inde vo svete?
Určite áno a čím viac cestujeme, tým viac sme o tom presvedčení. U nás je zaužívaný určitý vzorec – po maturite idem na vysokú školu, potom si nájdem prácu a usadím sa. V zahraničí je to často iné. Stretávame množstvo mladých ľudí okolo dvadsiatky, ktorí si po strednej škole dajú tzv. gap year a ešte pred nástupom na vysokú školu chcú cestovať po svete, naučiť sa jazyk a spoznať nových ľudí.
To je niečo, čo na Slovensku vidíme len veľmi zriedka. Aj preto počas našich ciest stretávame Slovákov pomerne málo.
Dnes vám ľudia píšu, že žijete vysnívaný život. Ako vyzerá jeho menej instagramová stránka?
Každý vidí iba to, že cestovanie sa rovná dream life. Má to však aj svoju druhú stránku. Často sme na cestách práve vtedy, keď sa doma konajú svadby, oslavy alebo iné dôležité rodinné udalosti. Na rodinu a na ten bežný život doma, ktorý nám niekedy veľmi chýba, máme len málo času.
A potom je tu aj tá praktická stránka – časté presuny, skoré budíky kvôli východom slnka či tvorba obsahu dlho do noci. Nie je to také jednoduché, ako si mnohí predstavujú. Vždy hovoríme, že keby si to ľudia vyskúšali na vlastnej koži, možno by sa po dvoch týždňoch radi vrátili do svojej bežnej rutiny (smiech). Samozrejme, nesťažujeme si, pretože je to niečo, čo máme naozaj radi a čo nás napĺňa.
Koľko financií ste mali pripravených, keď ste vyrážali na svoju prvú veľkú cestu?
Zhruba 20-tisíc eur. Pôvodne sme chceli cestovať pol roka, no nakoniec sa nám podarilo natiahnuť to na sedem mesiacov, keďže väčšinu času sme strávili v ázijských krajinách, kde sú životné náklady výrazne nižšie ako v Európe.
Na čom sa podľa vás dá počas cestovania šetriť a na čom sa šetriť neoplatí? Aká bola najväčšia finančná chyba, ktorú ste na cestách urobili?
V Ázii sa dá najviac ušetriť na ubytovaní a strave. Ak bývate v lokálnych homestayoch a stravujete sa v miestnych reštauráciách, denné náklady pre dvoch môžu byť pokojne aj menej ako 50 eur. A to hovoríme naozaj o všetkom – vrátane dopravy, aktivít, jedla či kávy.
Na čom sa však nikdy nesnažíme šetriť, sú zážitky. Tie si doprajeme aj za cenu toho, že si odpustíme drahú večeru vo fancy reštaurácii alebo oblečenie za stovky eur.
Dá sa podľa vás cestovať dlhodobo lacnejšie než žiť bežný život na Slovensku?
Záleží určite od toho, do akých krajín sa vyberiete. Ak je to juhovýchodná Ázia, tak rozhodne áno. Náklady na bežný život sú tam naozaj nízke, a to sa nebavíme o tom, že by ste mali bývať v starých chatrčiach a jesť len na ulici. Napríklad na Bali bežne zaplatíte za ubytovanie pre dvoch 20 až 30 eur aj s raňajkami a bývate v súkromnej vile s bazénom uprostred ryžových polí. To u nás na Slovensku naozaj nehrozí.
Mnohí ľudia hovoria, že spoločná dovolenka preverí vzťah. Vy ste spolu na cestách prakticky neustále. Ako to zvládate?
Je to určite pravda. Ste ďaleko od domova, odkázaní sami na seba, a aj keď by ste si niekedy radi vybehli na pivo s kamarátmi alebo na kávu s babami, ostávajú vám len WhatsApp nahrávky alebo správy na Messengeri.
My však vždy hovoríme, že na cestách nám to funguje úplne najlepšie. Sme ďaleko od všetkého a od všetkých, spoliehame sa len jeden na druhého a žijeme si vlastným tempom, na ktoré sme už za tie roky zvyknutí. A potom je tu ešte fráza, ktorú môj manžel rád používa: „Vždy je lepšie pohádať sa niekde na pláži v Thajsku ako doma pri umývaní riadu.“ (smiech)
Naučilo vás cestovanie niečo o partnerovi, čo by ste doma nikdy nezistili?
Určite to, ako zvláda krízové situácie, ktoré človek doma bežne nemusí riešiť. Vieme presne, v čom sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť, a funguje to aj v bežnom živote doma.
Napríklad Thomas je ten, ktorý rieši všetky problémy, ktoré nastanú pri presunoch z bodu A do bodu B, a ja som zase tá, ktorá má pri sebe lieky na všetky choroby, ktoré nás môžu postihnúť.
Nazývate sa 2troubletrevelers – kedy ste sa na cestách cítili najviac mimo svojej komfortnej zóny?
Vždy sa na tom smejeme, že tým názvom sme si asi pred niekoľkými rokmi predurčili svoj osud. Stávajú sa nám naozaj všelijaké bizarné situácie, no väčšina z nich sa nakoniec skončí s happy endom a časom sa na nich už len zasmejeme.
Človek by si povedal, že pri cestovaní sa môže dostať do množstva nekomfortných situácií, my však až tak veľa negatívnych skúseností nemáme. Či už v Ázii alebo v Austrálii, vždy sme sa cítili dobre, pretože ľudia sú tam veľmi milí a nápomocní. Asi najviac nebezpečne sa cítime skôr v európskych veľkomestách, ako sú Paríž, Barcelona či Rím, kde na vás zlodeji číhajú na každom kroku. Toto v Ázii nezažijete.
Kde ste doposiaľ zažili najväčší kultúrny šok?
V negatívnom zmysle asi v Maroku. Kultúra aj mentalita ľudí sú tam totiž úplne iné, než na aké sme zvyknutí z Ázie. Trvalo nám preto chvíľu, kým sme sa aklimatizovali.
Ktorá krajina vás prekvapila najviac v pozitívnom zmysle a odporučili by ste ju každému, hoci ste od nej pôvodne nemali veľké očakávania?
Nedá sa úplne povedať, že by sme od nej nemali veľké očakávania, pretože sme tak trochu tušili, že sa do nej zamilujeme. Určite je to však Austrália.
Keď vám niekto povie, že je to úplne iný svet, verte mu – je to tak. Ťažko sa to opisuje, ale tá čistota, atmosféra, pohodový životný štýl a priateľskosť ľudí sú niečo, čo sme dovtedy nikde nezažili. Zároveň je to destinácia, kam človek nevycestuje len tak – je ďaleko a treba si na ňu vyčleniť pomerne veľký rozpočet. My však na ňu dodnes spomíname s iskričkami v očiach a veľmi dúfame, že sa tam raz vrátime.
A ak by ste mali človeku odporučiť jednu destináciu na rok 2026, ktorá by to bola a prečo?
Filipíny! Mnohí ľudia mieria najmä do Thajska alebo Indonézie, no my sme sa tento rok na Filipíny vrátili a len sme si potvrdili, že podľa nás ide o krajinu s najkrajšími plážami v celej juhovýchodnej Ázii. Takže tam choďte skôr, než sa z nich stane druhé Bali alebo Phuket.
Na začiatku ste boli učiteľka a ITčkár, cestovali ste skôr pre seba. Kedy sa to zlomilo a z cestovania sa stala práca?
Asi niekde v polovici našej svadobnej cesty. Na Instagrame sme začali rásť, písalo nám čoraz viac ľudí s otázkami a prosbami o rady pri cestovaní a zároveň nám pomaly dochádzali úspory.
Vtedy sme si uvedomili, že máme ľuďom čo ponúknuť a že chceme pracovať na tom, aby sme si tento životný štýl dokázali udržať. Začali sme sa preto tvorbe venovať nielen pre seba, ale aj pre značky, hotely a ďalších partnerov.
Dnes vás ľudia poznajú ako cestovateľov, ale kde je vlastne váš domov? Máte stále zázemie na Slovensku, alebo už žijete skôr ako nomádi bez stálej adresy?
Ľudia sa nás často pýtajú, či sa raz usadíme niekde v Ázii, no naša odpoveď je v tomto jasná. Cestovanie milujeme a budeme radi, ak budeme môcť cestovať ešte veľmi dlho, no vždy sa radi vraciame práve na Slovensko.
Dokonca sa z toho stala naša tradícia – leto trávime doma, dobiehame zameškaný čas s rodinou a kamarátmi a počas jesene a zimy opäť vyrážame za teplom. Takže áno, naše zázemie je na Slovensku a chceme si ho ponechať. Žiadna vila na Bali sa nekoná (smiech).
Obaja máte po tridsiatke a podľa vašich slov sa vás ľudia čoraz častejšie pýtajú na hypotéku, dom či deti. Máte pocit, že spoločnosť má stále veľmi presnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať život človeka po tridsiatke?
Minimálne na Slovensku určite áno. Je to jednoducho zaužívaný vzorec, ktorý tu funguje desaťročia a podľa nás je čas ho trochu zmeniť.
Človek po tridsiatke má predsa rovnaké právo odísť z práce, ak ho nenapĺňa, odísť zo vzťahu, v ktorom sa necíti dobre, alebo predať všetko, aby si splnil svoj sen. A vôbec nemusí ísť len o cestovanie.
Myslíme si, že v tomto sa máme od zahraničia ešte veľa čo učiť. Zároveň však vnímame pozitívny posun za posledné roky. Tieto zaužívané predstavy sa pomaly menia a čoraz viac ľudí, aj po tridsiatke, sa rozhodne vydať vlastnou cestou – podobne ako my.
Existuje na vašom bucket liste niečo, čo chcete zažiť skôr, než budete riešiť ďalšie veľké životné kroky?
Rozhodne áno. Aj napriek tomu, že už štvrtý rok cestujeme full-time, stále máme veľmi veľa destinácií z nášho bucket listu, ktoré by sme chceli navštíviť. Veľmi vysoko sa na ňom nachádza napríklad Kirgizsko, Južná Amerika či Japonsko.
Či sa nám ich podarí navštíviť ešte ako 2troubletravelers, alebo sa k nám dovtedy pridá zopár nových členov rodiny, to ukáže až čas.
Dnes vás na Instagrame sleduje 235-tisíc ľudí. Čím si vysvetľujete, že si vás ľudia vyberajú práve v čase, keď sú sociálne siete plné cestovateľského obsahu? Robíte niečo inak než väčšina cestovateľských profilov?
Z veľkej časti je to určite tým, že cestujeme najmä po krajinách juhovýchodnej Ázie, ktoré sú v súčasnosti veľmi populárne. Zdieľame množstvo praktických tipov, ako si uľahčiť dovolenku a ľudia si k nám chodia po rady bez ohľadu na to, do akej situácie sa dostanú.
Druhým faktorom môže byť aj to, že sme manželský pár a ukazujeme realitu takú, aká je. Či už ide o náš spoločný život, alebo o samotné destinácie, ktoré navštevujeme. Myslíme si, že práve autenticita je niečo, čo nás odlišuje od niektorých iných tvorcov obsahu.
Ak by ste mali dnes niekomu, kto sedí v kancelárii, sníva o ceste okolo sveta, ale bojí sa urobiť prvý krok povedať jednu vetu, aká by to bola?
Nech už tvoje okolie hovorí čokoľvek a nech sa tvoje rozhodnutie akokoľvek odlišuje od rozhodnutí tvojich blízkych či kamarátov, urob to. Môže ti to zmeniť život.
Najhoršie, čo sa môže stať, je, že sa po pár mesiacoch vrátiš do toho istého stereotypu – ale s pečiatkami v pase a kopou zážitkov z celého sveta.
