Jej výnimočná cesta sa skončila v meste Najrán na hranici s Jemenom, no trvala viac než ohromné tri mesiace čistého času chôdze. Spolu s dvoma ťavami, Juicy a Lulu, a malým podporným tímom zvládla neuveriteľnú trasu dlhú takmer 2 200 kilometrov, opisuje portál indy100.
Morrison vyrážala na cestu už v skorých ranných hodinách. Dôvodom boli samozrejme horúčavy, ktoré sa pravidelne šplhali až k 40 stupňom. Denne prešla vzdialenosť zodpovedajúcu polmaratónu a postupne prešla šiestimi provinciami, od púštnych oblastí až po horské regióny.
Expedíciu si musela rozdeliť na dve zimné sezóny. Letné teploty a ramadán by totiž tak dlhú a náročnú cestu urobili prakticky nemožnou. Aj tak však išlo o tvrdú skúšku odolnosti... nielen tej fyzickej, ale najmä mentálnej.
Bolesť, pľuzgiere a improvizované riešenia
„Boli dni, kedy som bola naozaj vyčerpaná, bolela ma každá časť tela a mala som chuť s tým prestať,“ priznala Morrison. Pľuzgiere jej neraz krvácali do topánok a problémy neobišli ani jej štvornohých spoločníkov – ťava Lulu dostala pľuzgiere tiež. Spontánnym riešením sa paradoxne stala improvizovaná ochranná „obuv“, vyrobená priamo na trase.
Táto dobrodružná cesta však nebola len o zdolávaní prekážok. Pre Morrison bola aj hlbokým ponorom a skutočným spoznávaním do krajiny, ktorú si mnohí predstavujú úplne inak. Hovorí o divokej prírode, stopách histórie a predovšetkým o ľuďoch.
„Jedným z najväčších prekvapení boli ženy, ktoré som stretla. Potichu, nenápadne, ale odvážne menia spoločnosť,“ hovorí. Práve pohostinnosť miestnych a podpora tímu z rôznych krajín jej pomáhali pokračovať aj v tých najťažších chvíľach.
Chôdza ako meditácia
Pre Alice Morrison bola chôdza viac než len presun z bodu A do bodu B. Bola spôsobom, ako krajinu naozaj precítiť. Každý krok znamenal pozorovanie detailov, ticho, sústredenie, a zároveň vnútorný monológ so sebou samou. Ponor do hĺbky svojej duše, poznávanie svojich limitov a prehodnocovanie svojich hodnôt.
Skúsená cestovateľka, autorka a televízna moderátorka má za sebou už niekoľko expedícií (nielen v arabskom, ale aj africkom regióne) a štyri knihy. Táto cesta však patrí medzi tie, ktoré zanechajú stopu nielen v mapách, ale aj v mysliach ľudí. O expedícii plánuje napísať ďalšiu knihu a natočiť film. Alice tak môže byť pre nás živým príkladom toho, že hranice a obmedzenia často neexistujú tam vonku, ale iba v našich hlavách a mysliach.