David Mistrík našiel veľkú vášeň v lezení po via ferratách – pre niekoho adrenalínový šport, preňho skôr zábavka. Za sebou má jednoduché ferraty hneď za rohom u českých susedov, dobrodružstvá nad morom či dokonca trasu so zipline lanovkou, až po takú, ktorá ho priviedla do výšky takmer 700 metrov nad zemou.
A to nie je všetko – David má na konte aj iné bláznovstvá ako spanie na portaledge, teda na plachte doslova zavesenej vysoko na skalnej stene. Keďže zaspal takmer hneď, zdá sa, že len tak niečoho sa nezľakne.
V našom rozhovore sa ďalej dozvieš:
- čím sa Davidova láska k ferratám začala
- ako sa cítil, keď liezol po stupienkoch v skale vo výške cez 700 metrov
- ktoré ferraty boli zatiaľ najväčším zážitkom
- akú výbavu človek potrebuje a čím by mal začať
- čo robí človek zavesený na portaledge, keď naňho príde potreba
Pamätáš si moment, keď si zistil, že ferraty pre teba nebudú len víkendová zábava, ale niečo, čo ťa začne posúvať za hranice?
Pamätám si to veľmi dobre. Bol som na kurze vysokohorskej turistiky v talianskych Dolomitoch so svojou vysokou školou, kde sme každý deň absolvovali aspoň jednu ferratu. Práve tam sa začala táto láska.
Nie každý pozná ferraty. Ako by si človeku, ktorý o nich v živote nepočul, vysvetlil, čo vlastne ferrata je — a prečo by tam mal niekedy vyliezť?
Ak by sme si určili tri úrovne – prvá by bola prechádzka a tretia lezenie – práve tá stredná úroveň by bola ferrata. Zábava je v tom, že je to adrenalínovejšie ako obyčajná prechádzka v lese. Ferraty nájdete po celom svete, často v nádhernej prírode a veľmi sa líšia svojou náročnosťou. To znamená, že si tam každý – či už úplný amatér alebo skúsený lezec – nájde to svoje.
Na ferrate vo Švajčiarsku si liezol po stupienkoch v skale vo výške cez 700 metrov. Čo sa ti vtedy honí hlavou — sú tam ešte myšlienky alebo len pud prežitia?
Keď je človek v takej výške, je prirodzené, že sa asi bojí. Ľudia mi však často hovoria, že ma za to rešpektujú, ale ja si myslím, že si to až tak nezaslúžim. Mám totiž pocit, že je to čiastočne vrodené a nikdy som so strachom z výšok nemusel bojovať. Naopak, výšky ma bavia. Možno je to tým, že som odmalička býval na šiestom poschodí a pozeral sa na svet tak trochu z výšky. Skôr si teda myslím, že skutočný rešpekt patrí tým, ktorí so strachom bojujú a dokážu posúvať svoje limity.
Stalo sa ti už na ferrate niečo, čo ťa naozaj vyviedlo z rovnováhy – fyzicky alebo psychicky?
Fyzicky to bolo tento rok, keď som sa vydal na svoju prvú ferratu po zimnej pauze a precenil som svoje sily. Keď ide človek po zimnom spánku liezť, je zvyčajne v horšej kondícii (smiech). Prekvapilo ma najmä to, aká dlhá tá ferrata bola.
Psychicky ma najviac rozhodí, keď si to zle naplánujem a je tam priveľa ľudí. Našťastie sa mi to nestáva často, lebo si zámerne vyberám chvíle, keď bývajú ferraty prázdnejšie.
Pre niekoho, kto by chcel začať s ferratami, je dôležité trénovať alebo sa nejako špeciálne pripraviť?
Myslím si, že začať vôbec nie je také ťažké. Napríklad béčková ferrata je pre človeka, ktorý má aspoň základné športové návyky, úplne zvládnuteľná. Asi to nie je úplne ideálna rada (smiech), ale podľa mňa stačí pozrieť si pár videí na YouTube a dá sa pokojne začať aj takto. Človek k tomu nutne nepotrebuje guida.
Je potrebná nejaká špeciálna výstroj? Ak áno, dá sa požičať na mieste alebo človek musí mať vlastnú?
Bežne to funguje tak, že ako návštevníci ferraty ideme niekam do prírody, kde je natiahnuté oceľové lano – a na to musíme byť pripravení. Len vo veľmi výnimočných prípadoch je pri ferrate obchod alebo požičovňa, takže v 99,9 % prípadov je najlepšie mať vlastnú výbavu. Tá je úplne jasná: helma, ferratová brzda, sedák (niekedy aj prsák), ferratové rukavice, potom samozrejme vhodná obuv, oblečenie … a dobrá nálada (smiech).
A koľko asi stojí základná ferratová výbava?
Myslím si, že práve toto je na tom športe krásne — že človek dokáže s úplne jednoduchou a pomerne lacnou výbavou zažiť úžasnú zábavu. Tie najlacnejšie sety stoja približne od 130 eur, a aj tie úplne postačujú na zdolávanie ferrát.
Vravíš, že si liezol aj po obrovskom múre priehrady. Aj toto je nejaký typ ferraty? Nie je tam ten kontakt s prírodou – čo ti to napriek tomu dalo?
To som bol na priehrade Schlegeis 131, ktorá má — ako už názov napovedá — 131 metrov. Nachádza sa v Rakúsku a je pravda, že tam nie je až taký kontakt s prírodou. Aj tak to však vôbec nie je škaredé miesto. Je to obrovská stavba postavená človekom, ale z jednej strany vidno nádhernú tyrkysovú vodu, z druhej strany sa dvíhajú vrcholky hôr, takže mi to stále príde oveľa krajšie ako priemerné miesto v Česku (smiech).
Je úplne bežné, že na takýchto priehradách vybudujú ferratu alebo lezeckú cestu a určite to odporúčam. Je to trochu iný zážitok — fyzicky nie až tak náročný, skôr psychicky, pretože pod vami je naozaj veľká priepasť. Ale určite to stojí za to. A práve z tohto miesta, dokonca z toho istého parkoviska, sa dajú navštíviť aj ďalšie krásne lokality.
Z viac než tridsiatich ferrát, či už nad morom, vodopádom alebo v 700 metrovej výške – ktorá ti zostala najhlbšie v hlave?
Mám rád práve tú najobyčajnejšiu, moju domácu ferratu v meste Slaný, kde bývam. Je na Slánskej hore a je to moja srdcovka.
Ak by som však mal vybrať jednu z celého sveta, je to hrozne ťažké. Hneď mi napadli dve. Prvou je Via Ferrata Kandersteg–Allmenalp – nádherná ferrata v švajčiarskej prírode. Absolútny highlight je zipline lanovka, na ktorú sa dá pripnúť ferratovým setom a spustiť sa krásnym údolím. Nikde inde som to nezažil.
Druhá ferrata, ktorá mi hneď napadla, je Cala del Molí v Španielsku. Vedie priamo ponad morom a ponúka úplne jedinečné výhľady – niečo úplne iné než klasické lezenie v horách
Ferraty v Česku máš dobre prechodené. Ktoré tri by si označil za také ‘must-try’ — či už kvôli náročnosti, prostrediu alebo jednoducho preto, že ťa chytili za srdce?
Paradoxne, v Česku nemám až tak veľa pochodených ferrát, a preto keď sa už na nejakú vyberiem, dáva mi väčší zmysel a hodnotu ísť rovno do Rakúska. Ak by som však mal nejakú odporučiť v Česku, určite ferratu v Děčíne – je veľmi pekná a ponúka pestrý výber ciest. Ďalšia je moja obľúbená ferrata v Slanském, ktorá je zároveň najbližšie k Prahe. A tretia je teraz najnovšia ferrata v meste Mladá Vožice – je síce krátka, ale úplne nová, a práve to ju robí zaujímavou.
Predpokladám, že si vyskúšal aj nejaké naše slovenské ferraty. Ktoré ti tu najviac sadli a Slováci by im mali podľa teba venovať pozornosť?
Bohužiaľ sa musím priznať, že som na Slovensku na ferratách ešte nebol (smiech). Mám to však v pláne budúci rok. Už mám pár vyhliadnutých a veľmi sa na to teším.
Čo vlastne robíš v civilnom živote? Lebo s tým, čo robíš vo voľnom čase tipujem, že musíš mať super zvládnutý stres alebo ho potrebuješ práve takto vybíjať …
Ja sa živím tvorbou obsahu – pomáham firmám, ľuďom aj sebe. Čiastočne sa to prepája aj s mojou tvorbou okolo ferrát. Momentálne je môj najväčší klient Red Bull, kde pôsobím ako Head of Socials a vediem tím, ktorý sa stará o sociálne siete.
Vo Francúzsku ste s bratom spali na portaledge — doslova posteľ zavesená vo vzduchu, ktorú používajú horolezci, keď chcú zakempiť na stene skaly. Ako sa ti zaspávalo?
To bolo fakt veľmi zaujímavé. Určite odporúčam pozrieť si moje video – dá oveľa lepšiu predstavu. Bol to brutálny zážitok, ktorý si určite chcem ešte zopakovať.
Deň predtým sme absolvovali náročnú túru k jazeru a na druhý deň sme celý deň liezli, takže sme boli extrémne unavení. V momente, ako sme sa dostali na portaledge, sme prakticky okamžite zaspali (smiech). Predtým sme si však ešte chvíľu vychutnali nádherné hviezdy, porozprávali sa a užili si ten výhľad… a potom nás vyplo.
Keď spíš na portaledge vysoko nad zemou — môžeš sa tam vôbec otočiť alebo pohnúť bez toho, aby to bola mini adrenalínová akcia? No a čo ak na niekoho príde potreba …
Každý pohyb je tam taká malá misia. Spal som tam s bratom a keď sa človek pohne, musí myslieť na rovnováhu celej tej konštrukcie. V tom je to trochu tricky. Keď na niekoho príde potreba, musí to s tým druhým kalkulovať – nesmiete zostať obaja na tej istej strane, aby bola váha vyrovnaná. No a keď už ideš na vec, tak sa môžeš len modliť, že si pritom nepocikáš posteľ.
Ak ide o väčšiu potrebu, rieši sa to do sáčku, ten sa dá ešte do ďalšieho a jednoducho si to zoberieš so sebou. My sme to našťastie nemuseli riešiť.
Ty sám seba považuješ skôr za adrenaline junkie, alebo ferraty vnímaš ako úplne normálny koníček bez extrémov?
Tak ono sa to dosť prepája aj s tým, čo robím pre Red Bull. Pre niekoho môžu byť ferraty celkom adrenalínová vec. Pre mňa ani nie, ale keď na sociálnych sieťach ukazujem nejakú trasu a poviem o nej, že je strašidelná, tak beriem do úvahy, že to video môže mať veľký dosah — pokojne ho uvidí aj milión ľudí. Nechcem tým verbovať každého, aby sa tam hneď vybral, pretože to naozaj môže byť nebezpečné.
Uvedomujem si teda istú zodpovednosť za to, aby som tam neposielal machrov, ktorí si myslia, že to dajú ako nič. Pre mňa to nie je extrém, ale niektoré ferraty môžu byť považované za niečo náročné.
Keď už máš za sebou portaledge a všetky tieto šialené ferraty– čo je ďalší veľký adrenalínový sen na tvojom to-do liste?
Mojím cieľom je venovať sa ferratám ešte intenzívnejšie a dať im v živote viac času. Vôbec by mi nevadilo, keby som ich raz dokázal prejsť úplne všetky. Myslím si, že to je dokonca reálne. Veľmi ma napríklad láka Sardínia, teda ísť do tepla, kde by som si chcel vyskúšať aj také typy ferrát, aké u nás nemáme. Stále mám pocit, že som na začiatku — chýba mi veľa trás v Dolomitoch, na Slovensku, aj v Slovinsku, je toho proste veľa. Tú vášeň teda ešte len rozvíjam. A čo sa týka iným šialeností, veľmi rád by som prespal v strome. Príde mi to ako zaujímavý nápad a myslím si, že by to bol aj super zážitok pre ľudí, ktorí ma sledujú.