Kuvajt, kedysi pokojné prímorské mesto na pobreží Perzského zálivu s rybárskou tradíciou, sa zmenilo na miesto, kde sa vzdáva už aj samotná príroda, informuje portál joe.co.uk.
Podľa miestnych správ vtáky padajú mŕtve z prázdnej modrej oblohy a morské koníky sa doslova varia v mori pozdĺž pláží. Horúčavy tu už dávno nie sú len nepríjemné – sú nebezpečné pre život.
V roku 2016 namerali meteorológovia v Kuvajte 54 °C, čo je tretia najvyššia teplota v histórii ľudstva. A na rozdiel od legendárneho Údolia smrti v USA, kde žije len pár odvážlivcov, tu sa s týmto peklom musí denno-denne vysporiadať vyše 3,3 milióna ľudí.
Ochladzovanie sa stáva závislosťou
Moderné betónové mesto sa v lete mení na obrovskú pec. Klimatizácia tu nie je luxus, ale otázka samotného prežitia. Ako píše obyvateľ Joshua Wood, Kuvajt je síce „moderný a luxusný“, ale v júni, júli a auguste sa mení na miesto, kde sa nedá dýchať.
Tí, ktorí si môžu dovoliť sedieť v klimatizovaných kanceláriách, majú šťastie. No migrantov, ktorí tvoria až 70 % populácie, čaká úplne iná realita. Pracujú vonku, často v 50-stupňovom teple bez dostatočnej ochrany, a ich životy doslova závisia od milosti zamestnávateľov v rámci prísneho kafala systému.
Výskumy varujú, že úmrtnosť spôsobená horúčavami sa v Kuvajte môže strojnásobiť. A medzi prisťahovalcami môže stúpnuť až o 15 %.
Krajina, ktorá sa varí sama
Aj vedci sú znepokojení: podľa klimatických modelov sa Kuvajt do konca storočia zohreje o ďalších 5,5 °C. To znamená, že už aj tak neúnosné leto sa stane obdobím, keď vonku neprežiješ bez klimatizácie.
Problém je, že práve klimatizácia situáciu ešte zhoršuje.
V snahe ochladiť sa Kuvajt spotrebúva čoraz viac energie, a tým pádom produkuje viac emisií. Je to začarovaný kruh – čím viac sa ochladzuje, tým viac sa ohrieva.
Na klimatickej konferencii COP26 sa Kuvajt zaviazal znížiť emisie o 7,4 % do roku 2035. To je zlomok oproti tomu, čo by bolo potrebné, aby sa trend zvrátil.
Peklo, ktoré sa nedá vypnúť
Rok 2021 bol pre Kuvajt varovaním: 19 dní po sebe teplota presiahla 50 °C.
Pre vtáky s vnútornou teplotou 40 °C či ľudí s 37 °C je to teplotný rozsudok smrti.
A kým klimatológovia hovoria o „biblických rozmeroch“ tejto krízy, miestni sa snažia žiť ďalej – v krajine, kde sa teplo stalo každodenným nepriateľom, ryby sa varia v mori, vtáky padajú z neba a ľudia sa skrývajú do klimatizovaných miestností. Najhorúcejšie mesto sveta pomaly zisťuje, že pred vlastným teplom niet úniku.