? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Sochy Moai na Veľkonočnom ostrove neboli ťahané ani váľané, ale rozhojdávané z boka na bok.
- Tím z Binghamton University a University of Arizona postavil 3D model aj 4,35-tonovú repliku.
- Skupine 40 ľudí sa podarilo posunúť sochu o 100 metrov za 40 minút.
- Tvar spodnej časti sôch umožňuje, aby sa pohybovali dopredu ako človek pri chôdzi.
Veľkonočný ostrov, vzdialený viac než 3 500 kilometrov od pobrežia Čile, je opradený mýtmi. Na jeho brehoch stojí vyše tisíc kamenných sôch Moai, ktoré sa stali symbolom záhadnej civilizácie Rapa Nui. Vznikli medzi rokmi 1250 a 1500 a pôvodne mali uctievať zosnulých predkov. Hoci ich všetci poznáme ako „hlavy“, v skutočnosti majú celé telá, tie však postupne pohltila krajina a čas, píše portál LadBible.
Tieto sochy majú v priemere okolo štyroch metrov a vážia 10 až 14 ton, niektoré dokonca viac než 80. A práve ich presun z lomov k pobrežiu bol jednou z najväčších archeologických záhad sveta. Ako dokázali starovekí obyvatelia bez moderných strojov premiestniť tak obrovské kusy kameňa?
Rozhýbali ich
Vedci z Binghamton University a University of Arizona sa rozhodli otestovať odvážnu teóriu, podľa ktorej sa Moai nepremiestňovali vlečením, ale kráčali vlastnou váhou. Pomocou lán a tímovej koordinácie sa socha hojdala z jednej strany na druhú, podobne ako keď človek posúva ťažký nábytok kývavým pohybom.
„Keď sa raz rozhýbe, už to nie je ťažké - ľudia ťahajú len jednou rukou,“ vysvetlil Carl Lipo, profesor antropológie na Binghamton University. „Je to energeticky úsporné a pohyb je prekvapivo rýchly. Najťažšia časť je dostať sochu do pohybu.“
Pomocou detailného 3D modelu vedci zistili, že spodná časť Moai má tvar písmena D, čo im umožňuje jemne sa kývať a postupne sa posúvať dopredu. Následne tím vyrobil 4,35-tonovú repliku a podarilo sa im ju premiestniť 100 metrov za 40 minút s pomocou 40 ľudí.
Potvrdila sa aj stará teória
Podobnú techniku už v roku 2012 testoval tím National Geographic, no teraz sa potvrdila aj z fyzikálneho hľadiska. „To, čo sme videli v experimente, skutočne funguje,“ pokračuje Lipo. „A čím sú sochy väčšie, tým viac táto metóda dáva zmysel. Stále vidíme dôkazy o paralelných cestách a trasách, ktoré Rapa Nui čistili a využívali pri transporte.“
Podľa vedcov tak nie je pochýb, že tajomstvo Moai je po stáročiach rozlúštené. Tieto kamenné kolosy sa naozaj „prechádzali“ po ostrove, a robili to s eleganciou, ktorú by im mohol závidieť nejeden stavebný inžinier
Kúsok histórie, ktorý stále žije
Dnes je Veľkonočný ostrov zapísaný na zozname UNESCO a jeho Moai ostávajú symbolom ľudskej vynaliezavosti. Po rokoch špekulácií sa teda potvrdilo, že aj bez moderných žeriavov dokázali domorodci využiť fyziku, trpezlivosť a komunitného ducha na presun tonových sôch - jednoducho tak, že ich roztancovali.