Štatistiky odhalili, že 77 percent obyvateľov Tromsø si myslí, že turistov je už priveľa a že by mali ísť inam, píše portál iDnes.
Na cestnej križovatke neďaleko Tromsø stojí veľká tabuľa s nápisom: „Nemáme radi turistov.“ Je v angličtine aj v nórčine. O kúsok ďalej je ďalší podobný nápis a potom ešte tretí. Mesto, ktoré je takmer rovnako veľké ako fínske Rovaniemi, navštívi viac než dvakrát toľko turistov ako fínske mesto ležiace na polárnom kruhu, píše fínsky portál Yle.
Väčšina obyvateľov Tromsø je rozladená každodennými problémami spôsobenými veľkým počtom prichádzajúcich turistov. Či už ide o rastúce ceny bývania, nebezpečné dopravné situácie, zníženú kvalitu života alebo ľudí, ktorí odhadzujú odpadky a nerozumejú nórskej kultúre. Problém zle správajúcich sa turistov je obzvlášť citeľný v malých dedinách v okolí Tromsø.
Nápisy „Nemáme radi turistov“ možno nájsť kúsok od Tromsø v rybárskej dedine Kvaløyvågen. Tam sú negatívne emócie voči turistom azda najsilnejšie, aspoň navonok. Samotní obyvatelia dediny sa však k tejto veci nechcú verejne vyjadrovať.
„Turisti prišli a vypustili odpad zo svojich obytných áut do fjordu vedľa môjho domu,“ vysvetľuje muž, ktorý býva hneď za tabuľou. Na druhej strane, niektorí obyvatelia dediny sa turizmom živia. Len asi sto metrov od tabule pri ceste inzeruje dom služby bed and breakfast.
Turisti vytláčajú miestnych z domovov
Podľa projektovej manažérky pre riadenie cestovného ruchu v Tromsø Helgy Bårsdatter Kristiansenovej nejde o to, že by mesto alebo okolité dediny neboli schopné prijať viac turistov. „Máme miesta, kde je kapacita pre turistov už takmer plne využitá a ďalších nezvládne. Na druhej strane existujú aj také, ktoré by mohli prijať viac návštevníkov. Problém je, že infraštruktúra pre turizmus nestíha držať krok s jeho rastom,“ hovorí.
V oblasti Tromsø je napríklad nedostatok turistických toaliet. „Máme pomerne ťažkopádnu byrokraciu, a to aj pri výstavbe toaliet. Postavenie niečoho takého môže ľahko trvať niekoľko rokov,“ dodáva Kristiansenová.
Rast cestovného ruchu taktiež zvýšil ceny nájmov a bytov v Tromsø. Jedným z dôvodov je nadšenie obyvateľov prenajímať svoje byty na stránkach krátkodobých prenájmov, ako je Airbnb. Tých je v meste momentálne viac než 3 000. Na Airbnb je v súčasnosti k dispozícii viac lôžok než v oficiálnych turistických ubytovacích zariadeniach.
Nedostatok bytov zasiahol najmä študentov. Len týždeň pred začiatkom semestra čakalo asi tisíc vysokoškolských študentov vo fronte na núdzové ubytovanie poskytované univerzitami. „Mesačný nájom 600 eur (15 000 Kč) za izbu v študentskom zdieľanom byte je lacný!“ hovorí študentka medicíny Sophie Surzhyková, ktorá sa práve presťahovala do Tromsø. Sama dodáva, že mala šťastie, že ho vôbec našla.
Rovnaký problém sa týka aj sezónnych pracovníkov, ale aj stálych obyvateľov, ktorí snívajú o kúpe bytu v meste – bez ohľadu na to, aký vysoký majú plat.
Na cestách vládne chaos: hory plné áut aj nehôd
Rozladenie miestnych spôsobuje aj dopravný chaos, ktorý do mesta priniesli turisti. Takmer sedemdesiat percent obyvateľov mesta má pocit, že turisti vytvárajú nebezpečné situácie v doprave. „Štatisticky je len otázkou času, kedy niekto zomrie,“ hovorí Henrik Romsaas, správca parku pre voľnočasové služby v Tromsø.
Najnebezpečnejšie dopravné situácie vznikajú na úzkych, kľukatých horských cestách, na ktoré sa turisti vydávajú bez predchádzajúcich skúseností s jazdou v zimných podmienkach. Vodiči sa často pokúšajú jazdiť autami aj na lyžiarskych tratiach alebo dokonca zjazdovkách. „Každý deň musí cestná alebo záchranná služba zasahovať aspoň pri jednom turistovi, ktorý zišiel do priekopy, niekedy je to päť či šesť ľudí,“ hovorí Romsaas.
„Ak napríklad sto expedícií rozloží sto ohnísk v teréne každú noc počas troch mesiacov, má to viditeľné dôsledky na citlivé horské prostredie,“ hovorí Bårsdatter Kristiansenová.
Jedným z najväčších environmentálnych problémov v Tromsø je však turizmus so spoločným menovateľom – polárna žiara. V súčasnosti existuje viac než stovka spoločností rôznej veľkosti, ktoré v Tromsø ponúkajú zájazdy za polárnou žiarou. „Nie každý má však jasno v tom, ako fungovať ekologicky udržateľným spôsobom. No pracuje sa na tom,“ dodáva.
Jednou z najznámejších atrakcií Tromsø je vyhliadková lanovka Fjellheisen na neďaleký vrch Storsteinen. Podľa štatistík ju vlani navštívilo spolu 350 000 návštevníkov.
Podľa Niiny Pietikäinenovej, obchodnej riaditeľky a vedúcej oddelenia udržateľnosti spoločnosti Norwegian Travel, ktorá je vlastníkom lanovky, je zrejmé, že príroda nemôže zostať nedotknutá, keď sa tam každoročne zídu státisíce turistov. „V teréne je vidieť, že tam ľudia chodia už roky. Na druhej strane je dobré, že máme jednu masovú turistickú destináciu, aby turisti nechodili na každý náš vrch,“ hovorí Pietikäinenová.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.