Škiperia, ako Albánsko nazývajú miestni, ponúka nespočet historických pamiatok, unikáty zapísané v zozname UNESCO a nádhernú prírodu, ktorú je najlepšie spoznať na roadtripe. To všetko navyše za veľmi prívetivé ceny. Píše portál Idnes.cz
Cesta po Albánsku začína pre väčšinu cestovateľov na letisku v Tirane. Už tam je cítiť pravú atmosféru balkánskej krajiny. Prejsť približne kilometrový výjazd z medzinárodného letiska Matky Terezy trvá pol hodiny a každý miestny vodič si myslí, že cestu urýchli trúbením, divokými gestami alebo dokonca narážaním do stojacich áut.
Podobný chaos sa opakuje v každom väčšom meste. Kolóny áut pred kruhovými objazdmi – ktoré Albánci nevedia správne používať – prechádzajú matky s deťmi v náručí a žiadajú od vodičov peniaze. Niekedy sa medzi autami objaví aj vozíčkar alebo človek bez nôh (aj bez vozíka).
Na diaľniciach panuje tiež chaos, čo je o to prekvapivejšie, že sú vo výbornom stave. Po zaplatení jednorazového mýta môžeš stretnúť elektrokolobežku idúcu v protismere alebo predajcu, ktorý má svoj „obchod“ s mandarínkami vytiahnutý až do polovice jazdného pruhu.
Nie náhodou sa však hovorí, že Albánsko je krajinou kontrastov. Chaotickú dopravu a ruch veľkomesta dokáže vyvážiť príroda a historické pamiatky, ktoré sú dodnes miestom pokoja a oddychu. Práve pri jazerách, mori alebo v horách, kde sa ukrývajú majestátne hrady a pevnosti, nastáva pravá dovolenková idyla, ktorú ešte spríjemňuje pohostinnosť miestnych ľudí.
Najväčšie jazero Balkánu a monumentálna pevnosť
Na hraniciach severného Albánska a Čiernej Hory sa rozprestiera Skadarské jazero (albánsky Liqeni i Shkodrës), ktoré je najväčším jazerom Balkánu. Leží pri meste Skadar (Shkodër), ktoré je ideálnym východiskovým bodom na spoznávanie tejto oblasti. Jazero je rajom pre milovníkov prírody – žije tu viac než 270 druhov vtákov, vrátane pelikánov, kormoránov a volaviek. Celý región je chránený ako prírodný park.
Na brehoch nájdeš rybárske dedinky, kláštory, vinice aj zabudnuté kaplnky. Prechádzať budeš okolo starších žien v šatkách, ktoré pred sebou s prútikom v ruke hnajú stádo kôz alebo oviec. Jedným z najkrajších spôsobov, ako si krajinu vychutnať, je plavba po jazere na tradičnej drevenej loďke. Voda je priezračná a v letných mesiacoch vhodná na kúpanie. Pobyt pri jazere môže narušiť len svorka hladných psov, ktorá je zvyknutá žobrať od turistov zvyšky jedla.
Len niekoľko kilometrov od brehov Skadarského jazera sa na kopci nad sútokom riek Buna a Drin týči monumentálna pevnosť Rozafa (Kalaja e Shkodrës), jedna z najvýznamnejších historických pamiatok severného Albánska. Jej história siaha až do ilýrskych čias, neskôr ju využívali Rimania, Benátčania aj Osmanská ríša.
Pevnosť je opradená legendou o žene menom Rozafa, manželke jedného z staviteľov hradu. Podľa povesti sa hrad nedarilo dokončiť, pretože všetko, čo bolo postavené cez deň, sa v noci zrútilo. Veštec poradil, že stavba vydrží iba vtedy, ak do nej bude zazdená ľudská obeť. Traja bratia sa dohodli, že obetujú tú manželku, ktorá im prinesie obed – a tou bola práve Rozafa.
So slzami súhlasila, no prosila, aby jej nechali vonku hlavu, prsia a jednu ruku – aby mohla spievať synovi ukolievavky, kŕmiť ho a hladkať. Dodnes sa vraj na jednej zo stien pevnosti objavujú vlhké škvrny symbolizujúce jej slzy.
Z hradieb Rozafy, ktoré majú dĺžku 880 metrov, je úchvatný výhľad na celé okolie – mesto Skadar, Skadarské jazero aj vzdialené hory. Vstupné je 500 lekov, teda približne 5 eur na osobu (okolo 125 korún). Prehliadka nie je potrebná dohodnúť vopred. Vo vnútri pevnosti nájdete malé múzeum, pozostatky mešity a kostola, ako aj kaviareň s občerstvením.
Amfiteáter a Albánska riviéra
Roadtrip zo severnej časti Albánska pokračuje na juh k mestu Drač (Durrës). Ide o druhé najväčšie mesto a najvýznamnejší prístav krajiny. Leží 30 kilometrov západne od Tirany na pobreží Jadranského mora. V modernej zástavbe sa ukrýva najvýznamnejšia pamiatka – najväčší rímsky amfiteáter svojho druhu na Balkáne. V časoch svojej najväčšej slávy pojmú až 20 000 divákov, ktorí sledovali zápasy gladiátorov. Okrem amfiteátra nájdeš v meste aj pozostatky rímskych hradieb, byzantských veží a benátsku pevnosť s okrúhlou vežou.
Mesto Drač je preslávené svojimi dlhými piesočnatými plážami, ktoré sa rozprestierajú južne od centra. Plytké a pokojné more je ideálne pre rodiny s deťmi, ktoré tu nájdu bezpečné miesto na kúpanie. Promenádu pozdĺž pláže lemujú kaviarne, reštaurácie a bary, kde sa večer zhromažďujú miestni aj turisti, aby si vychutnali príjemnú atmosféru a pohľad na západ slnka.
Na juh od Draču leží Vlora, často označovaná za symbolický vstup na Albánsku riviéru. Je to divoký a malebný úsek južného pobrežia, ktorý si v posledných rokoch získava srdcia cestovateľov z celej Európy. Mesto leží na mieste, kde sa Jadranské more stretáva s Jónskym morom, a pre Albáncov má historický význam: práve tu bola v roku 1912 vyhlásená nezávislosť krajiny od Osmanskej ríše. Aj o sto rokov neskôr to na uliciach Vlory vyzerá, akoby miestni stále oslavovali svoju slobodu.
Celý spoločenský život sa odohráva na mestskej pláži v ruchu kaviarní a barov. Ak ako turisti hľadáš čistejšiu vodu a menej ľudí, ideálnymi miestami sú pláže smerom k polostrovu Karaburun alebo v zátoke Orikum. Najväčšie kúzlo však ponúkajú menšie zátoky na samotnom začiatku Albánskej riviéry – napríklad pláž Radhimë alebo pláž Zvernec pri rovnomenom kláštore na ostrovčeku uprostred lagúny.
Mesto tisícok okien
Bezpochyby najikonickejšou zastávkou, ktorú turisti nesmú vynechať, je Berat. Často ho nazývajú mestom tisícok okien. Vďaka svojej jedinečnej architektúre a mimoriadne dobre zachovanému historickému jadru je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Berat leží v údolí rieky Osum a je obklopený horami. Už pri príchode návštevníkov očarí pohľad na jeho charakteristické biele osmanské domy s typickými veľkými oknami, ktoré sa kaskádovito radia do svahu nad riekou. Najznámejšie sú štvrte Mangalem a Gorica, ktoré ležia oproti sebe na oboch brehoch rieky a spája ich kamenný most z 18. storočia.
Na vrchole nad mestom sa týči rozľahlá Beratká pevnosť (Kalaja e Beratit), vnútri ktorej hradieb stále bývajú ľudia. Prechádzka po hradbách ponúka nádherné výhľady na mesto, okolité kopce a vinice. Berat je zároveň mestom, ktoré symbolizuje náboženskú toleranciu, tak pre Albánsko typickú. V historickom centre stoja vedľa seba mešity, pravoslávne kostoly i pozostatky katolíckych svätýň. A domáci často pripomínajú, že tu stáročia žili moslimovia i kresťania bok po boku v mieri.
Na rozdiel od prímorských letovísk je tempo života v Berate pokojné. Úzke dláždené uličky, terasy s vinicami, kaviarne ukryté v historických domoch a priateľskí obyvatelia vytvárajú autentickú atmosféru, ktorú si väčšina návštevníkov okamžite zamiluje. V niektorých podnikoch ťa dokonca dokážu privítať aj po česky a k ochutnávke tradičných jedál ti čašníci zaželajú „dobrú chuť“. Určite by ste mali ochutnať miestne vína – Berat a okolitý región sú vyhlásenou vinárskou oblasťou. Odporučiť možno aj tradičné jedlá, napríklad qifqi – guľky z ryže, vajec a byliniek, alebo fërgesë z paprík, paradajok a syra.
Ochridské jazero
Poslednou zastávkou na roadtripe, ktorú nemožno vynechať, je krištáľovo čisté Ochridské jazero, ktoré sa rozprestiera v horách na hranici so Severným Macedónskom. Najznámejším sídlom na albánskom brehu je Pogradec, malé kúpeľné mestečko s dlhou promenádou, rodinnými reštauráciami a plážami ideálnymi na kúpanie aj rybárčenie.
Okolie jazera je biosférickou rezerváciou UNESCO, a preto tu nájdeš aj vzácne druhy rýb a bohatú vegetáciu. Oblasť je ideálna pre milovníkov prírody, peších túr a cyklovýletov. Najmä trasa popri jazere smerom k dedinke Lin ponúka krásne výhľady a ticho, ktoré často v iných častiach Albánska chýba.
Keď sa povie Albánsko, väčšine ľudí sa vybavia betónové bunkre, ktoré sú rozosiate po krajine ako pripomienka totalitného režimu Envera Hodžu. A áno, bunkrov tu nájdete desaťtisíce. Sú na plážach, v horách, pri cestách aj v mestách. Ale Albánsko ponúka oveľa viac než len pozostatok izolácie.
Je to krajina, ktorá sa rýchlo mení a otvára svetu. Napriek tomu si však zachováva svoju jedinečnosť. Ponúka nádherné pobrežie, dramatické hory, živú kultúru a pohostinnosť, ktorá je v tejto časti Európy výnimočná. Či už sem prídeš kvôli kúpaniu v mori, potulkám po horských kláštoroch alebo v snahe pochopiť balkánsku dušu, Albánsko ťa prekvapí. V tom najlepšom slova zmysle.
Tipy a rady na cestu
Najlepším spôsobom, ako cestovať po Albánsku, je jednoznačne jazda autom. Väčšina požičovní však vyžaduje platbu kreditnou kartou. Ak máš iba debetnú, môžu ti účtovať vysoké poplatky za poistenie. Niektoré požičovne navyše vzhľadom na stav ciest zakazujú používanie určitých úsekov. Polohu vozidla sledujú cez GPS a porušenie podmienok môže nečakane zvýšiť vaše výdavky za dovolenku. Pred cestou si preto dôkladne preštudujte zmluvné podmienky.
Albánsko má sieť diaľnic, ktoré sú vo výbornom stave. Platí sa na nich jednorazový poplatok vo výške od 50 centov do dvoch eur. Platiť môžete v eurách aj v lekoch, k dispozícii je aj platba kartou.
Eurom sa dá platiť nielen na diaľniciach, ale takmer v celom Albánsku – v malých aj veľkých obchodoch, reštauráciách aj hoteloch. Ak teda nechceš riskovať výber lekov z bankomatu, bez problémov si vystačíš aj s eurami. Platba kartou je bežná vo všetkých väčších mestách, v odľahlejších oblastiach je však lepšie mať pri sebe hotovosť.
Ubytovanie vo všetkých častiach krajiny možno nájsť už od 12 eur na osobu za noc. Za túto cenu nájdeš aj štvorhviezdičkové hotely s wellnessom. Ubytovanie si môžeš zabezpečiť cez bežné vyhľadávače alebo priamo na mieste. Väčšina Albáncov sa dohovorí po anglicky.
Lacné je aj stravovanie. V reštauráciách v menej turistických oblastiach Albánska sa dá najesť aj s nápojom za približne 2 eurá, v centrách väčších miest sa ceny pohybujú okolo 4 eur.