Na začiatku mája 1919 sa v Paríži začalo rokovať o osude bývalých nemeckých kolónií. Nemecko ich malo pred 1. svetovou vojnou hneď niekoľko, veľkú časť v Afrike, niektoré v Ázii alebo v Oceánii, píše portál iDnes.
Mnohé z nich obsadili štáty Dohody už počas konfliktu: napríklad Kamerun, Samou, Novou Guineu alebo Togo. A práve o Togu sa istý čas špekulovalo ako o možnej budúcej kolónii novo vznikajúceho Československa.
Túžba kolonizovať
„Už na prelome 19. storočia existovali úvahy o tom, že by sme mali niečo kolonizovať,“ povedal pre iDnes český diplomat, orientalista a spisovateľ Jaroslav Olša jr. A nešlo iba o Togo, uvažovalo sa, že by práve zrodená republika dostala do správy dnešnú Novú Guineu, ostrovy v Mikronézii alebo Etiópii. Jednalo sa tiež o územia Habeša (Etiópie), uvažovalo sa aj o Madagaskare alebo ostrove Jána Mayena.
„V Československu sa o myšlienku kolonializmu zasadil predovšetkým spisovateľ Ján Havlasa. Značnú popularitu medzi čitateľmi získala predovšetkým jeho kniha České kolonie zámořské. Keď premýšľal konkrétne, ktoré územie by sa Čechoslovákom najlepšie hodilo, vybavilo sa mu práve africké Togo,“ napísal v knihe České snění Pavel Kosatík.
Togo ležiace v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu totiž svojou rozlohou zaberalo približne tretinu územia novo vzniknutého Československa a vtedajší počet obyvateľov sa v Togu pohyboval okolo troch miliónov. To boli čísla, ktoré by sa dali efektívne spravovať aj novo vzniknutým štátom.
Chýba prvotný zdroj
„Ja si naozaj neviem predstaviť, že by sme efektívne dokázali spravovať napríklad veľkú Mikronéziu, ale Togo asi áno, to je malé, kompaktné,“ hodnotí orientalista Olša. Na druhej strane pripomína, že je otázka, či by to vtedajší štát vôbec dokázal. Československá republika v čase svojho vzniku zase až taká bohatá a rozvinutá krajina nebola.
„Žijeme v tom, že táto situácia bola, avšak chýba nám ten prvotný zdroj,“ tvrdí Olša o prvorepublikových „legendách o Togu“. „Povedal by som, že to nikdy nebola reálna ponuka, skôr by som povedal úvaha, preto to tiež nie je nikde v oficiálnych záznamoch, skôr len návrh,“ dodáva.
„Eufória z vlastnenia novej kolónie v novej republike určite panovala, avšak nebola väčšia ako nadšenie z novo získanej nezávislosti,“ uzatvára historik. Že sa africké Togo stane československou kolóniou, bolo teda skôr zbožným prianím niektorých obyvateľov novo vzniknutej republiky ako historickou otázkou.
Afriku si rozdelili Francúzsko a Británia
Na parížskej mierovej konferencii v roku 1919, kde išlo o povojnové vyrovnanie, nepadla o možnosti Toga ako československej kolónie ani slovo. Rovnako tak túto možnosť nezmieňuje ani žiadny oficiálny dokument. Nakoniec bolo rozhodnuté o rozdelení Toga medzi Francúzsko a Britániu.
Sen o nových územiach, či už v Európe alebo v zámorských kolóniách, predstavoval jeden zo smerov úvah o tom, ako zvýšiť výkonnosť ekonomiky, počet obyvateľov štátu a tým aj jeho medzinárodné postavenie. Jediné, čo sa nakoniec z československého pohľadu realizovalo, bolo premiestnenie niekoľkých desiatok rodín do Francúzskej Polynézie. Tam vznikla akási malá československá dedinka.
A ak by aj celý plán nakoniec vyšiel, bolo by otázne, komu by Togo po rozdelení Československa nakoniec pripadlo - a bolo by vysoko pravdepodobné, že Slováci by ťahali za kratší koniec. Otázna by samozrejme bola aj samotná spokojnosť obyvateľov v Togu, ktorá by vo výsledku beztak mohla vyústiť do snáh na osamostatnenie.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
