„Ostrov Svätý Martin je rozdelený na dve polovice. Jedna je síce francúzska, ale druhá je holandská a tam sa rozpráva prevažne po anglicky, takže pre mňa bola dostupnejšia, pretože francúzštinu som neovládal ani vtedy, ani dnes,“ hovorí Šapovalov.
Po sérii krátkych brigád začal robiť dj-a na miestnej diskotéke, potom už prišla na rad jeho vášeň pre varenie. „Získal som prácu ako kuchár v reštaurácii, a tam sa vlastne odrazila moja ďalšia kariéra ajťáka v kuchyni,“ smeje sa.
Neznesiteľná ľahkosť bytia
Na ostrove strávil celkom dva roky. Zo všetkého naskôr si musel zvyknúť na rytmus tamojšieho života, na míle vzdialeného tomu, ktorý poznáme my. „Je tam teplo, je tam pohoda, nikto vlastne nič moc nerieši. Pre teba ako Európana to môže byť zo začiatku pomerne stresujúce. Tam je na všetko veľa času, a pokiaľ sa do toho režimu neprepneš, tak sa musíš za pár týždňov zaručene zblázniť. Pretože taký rytmus života nie je úplne pre každého,“ myslíš si Šapovalov.
Svätý Martin slúži hlavne ako dovolenková destinácia pre Američanov. „Ako my jazdíme na chatu na Sázavu, tak oni lietajú na ostrov, pretože to majú blízko,“ hovorí. Na ostrove, samozrejme, žijú ľudia z celého sveta, a preto aj ponuka pre turistov a miestnych obyvateľov je veľmi namiešaná. „Nájdeš tam reštaurácie z celého sveta, akúkoľvek kuchyňu, ktorá ti napadne, od indickej cez mexickú až po sushi,“ hovorí Šapovalov.
K dobrému jedlu patrí tiež aj kvalitné pitie. A toho je v domovina známeho karibského rumu toľko, až sa z toho točí hlava. „Sú tam ľudia, ktorí tam žijú napríklad desať rokov, a ich denný režim je každý deň úplne rovnaký. Popoludní zapadnú do svojho obľúbeného baru, počas happy hour vypijú päť až šesť drinkov, potom si niekde dajú večeru a vracajú sa domov. Žijú tak niekoľko rokov, množstvo ľudí si tam dokonca vybudovala problém s alkoholom, pretože ten je skutočne lacný, najmä rum,“ hovorí. „Situácii nepomáha ani relatívne malá rozloha ostrova, čoskoro totiž zistíš, že nejaké formy vyžitia, napríklad kultúra, sa tam moc nekonajú.“
Predtým bola hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov výroba soli z morskej vody. Dnes žijú najmä z turistického ruchu. „Na ostrove sú, dajme tomu, tri základné destinácie, kde sa vyberú turisti z veľkých výletných lodí. To sú lode, do ktorých sa zmestí až šesťtisíc turistov. A títo ľudia zostanú vo Phillipsburgu, čo je hlavné mesto holandskej časti, kde tie lode kotvia. Časť turistov sa vydá na Orient Bay, tretím obľúbeným miestom je, samozrejme, pláž Maho. Je to pláž, cez ktorú pristávajú lietadlá len niekoľko metrov nad hlavou. Ten pocit, keď sa postavíš na pláž a len pár metrov nad tebou pristávajú lietadlá, je skutočne ojedinelý. Na svete nie je toľko miest, kde by si niečo podobné mohol zažiť,“ myslí si Šapovalov.
Aj v raji majú stereotyp
Karibský raj a vyhľadávaná turistická destinácia sa môže pýšiť niekoľkými desiatkami nádherných pláží. A nájdeš tu a pláže, ktoré sú dostupné len pešo a sú teda aj opustené. Akonáhle ťa ale na ostrove pohltí každodenné pracovné tempo, ani krásy Karibiku ti nepomôžu.
„V priebehu druhého roka som zistil, že som vbehol do obrovskej rutiny. Vyzeralo to tak, že som o jedenástej hodine vstával, na pol dvanástu som šiel do práce, tam som bol do polnoci, potom išiel domov, vyspal som sa, a tak to išlo stále dokola, šesť dní v týždni. Siedmy deň bola nedeľa, to som chodil pracovať do plážového baru, kde som popoludní robil dj-a. Človek sa potom dopracuje k tomu, že na pláž, ktorú som mal tri minúty pešo, som chodil napríklad raz za dva týždne,“ spomína Šapovalov.
V tej chvíli pochopil, že je najvyšší čas ostrov opustiť. Cez Nový Zéland sa nakoniec predsa len vrátil domov. „Viem, že sú ľudia, ktorým stereotyp vyhovuje. Ja by som všetkým odporučil, aby si vyskúšali z tejto zóny vystúpiť. Pretože aj keď máš pocit, že ti stereotyp vyhovuje, tak možno zistíš, že existuje aj niečo lepšie. A pokiaľ to pre teba nebude fungovať, tak sa vždy môžeš vrátiť do toho kola, ktoré je nastavené viac menej pre všetkých rovnako,“ uzatvára.
