Premnožené tanierovky svietivé, ktoré sa minulý týždeň objavili pri chorvátskom pobreží nie sú jediným druhom, ktorý bol v týchto končinách doposiaľ nevídaný. Turisti hlásili popálenie medúzou, píše portál Lidovky a riziká sa bú zvyšovať.
Obľúbené prímorské destinácie Čechov aj Slovákov od začiatku dovolenkovej sezóny musia čeliť mnohým problémom. Najskôr turisti spozorovali žraloky, aktuálne hlásili prípady popálenia medúzou a z Grécka sa dostávajú správy o výskyte jedovatých rýb perutýna, kosatky na Gibraltári ničia jachty a iné menšie plavidlá.
Odborníci však upokojujú turistov aby dopredu nepanikárili. Po bodnutí jedovatou rybou, popálení medúzou, či útoku iných takýchto morských živočíchov sa budeš zvíjať v silných bolestiach, ale neumrieš na to. Ich jed pre človeka nie je smrteľný.
Pre portál Lidovky sa vyjadril aj Zdeněk Ďuriš z Katedry biológie a ekológie Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity, ktorý objasňuje výskyt živočíchov "Stredozemné more má čisté vody a je relatívne chudobné na živiny, napríklad planktón, ktorým sa medúzy živia. Ak sa ich však do vody dostane viac, ich populácia sa môže prirodzene zvýšiť."
Čím teplejšie, tým priaznivejšie pre potvory
Žiariace raje milujú teplé more. Tento rok sa objavili napríklad v častiach južného Chorvátska, minulý rok hlásili ich výskyt na francúzskom Azúrovom pobreží či Korzike. Zdeběk Ďuriš predpovedá, že "takmer pre všetky organizmy je bežné, že raz za čas dôjde k výraznému nárastu ich počtu a potom opäť zmiznú. Najmä v prípade tanierovníka lesklého bývalo toto obdobie približne šesť rokov. Teraz je to však takmer každý rok."
Príčiny presunu živočíchov nie sú jednoznačné, no najväčší vplyv majú práve klimatické zmeny. Zvyšujúca sa teplota mora a množstvo oxidu uhličitého v atmosfére (ktoré zvyšuje kyslosť vody) je pre medúzy veľmi prospešné. Jednou z píčin je aj rybolov, ktorý znížil populácie tuniakov, morských korytnačiek, mečúňov a makrel. Práve pre tieto živočíchy sú medúzy potravou.
Ďalším z dôvodov je slanosť vody. Ak by bola štandardne nízka, premnožené medúzy by sa nedostali na pobrežie. Ďuriš objasňuje "Organizmy často čakajú na zlepšenie jedného jediného faktora. Teraz sa však všetky spojili a populácia platýzov explodovala do obrovských rozmerov," a dodáva, že "Medúzy majú na našej planéte miesto od praveku, sú dokonale prispôsobené a dokážu reagovať na všetky zmeny."
Prvá pomoc pri bodnutí medúzou
Ak budeš jeden z nešťastníkov, najlepšie bude ak si ranu zasypeš niečím veľmi jemným a suchým. Napríklad veľmi jemným pieskom alebo možno múkou, aby sa zvyšky popálených buniek ľahšie odstránili z kože. Hrubý piesok by vraj na bolestivú pokožku pôsobil ako brúsny papier a ešte viac by ju podráždil.
Ryba z čeľade ropušnicovitých
Enormné potenie, zvracanie a ťažkosti s dýchaním. To ťa čaká po útoku tejto ryby. Prvýkrát sa objavila pred jedenástimi rokmi neďaleko Cypru. Jej populácia sa však výrazne rozrástla a dnes sa vyskituje v celom východnom Stredomorí najmä v blízkosti Grécka, Egypta, Turecka, ale aj v blízkosti južného Talianska alebo Albánska. Ak sa s ňou náhodou stretneš, môže to byť vskutku bolestivé. Ropušnica neútočí bez príčiny, no v prípade, že na ňu stúpiš jed z jej chrbtových alebo brušných žliaz namieri priamo do rany. Najbližších dvanásť hodín sa priprav na ostrú bolesť. Prvých 60 až 90 minút je to najhoršie a postupne bolesť ustupuje, no úplne odíde približne až po mesiaci.
Ako si pomôcť? Prvé čo môžeš urobiť je vytiahnúť zvyšky jedovatých tŕňov a následne podať analgetiká.