Krajiny, ktoré neexistujú. Najrôznejšie utópie a mikroštáty s veľmi kurióznu históriou. Nižšie si môžeš pozrieť niektoré z tých, ktoré sa nachádzajú v Európe.
Ostrov v Írskom mori
Ostrov, z ktorého strategická poloha v Írskom mori urobila ideálne prístavisko pre obchod a pašeráctvo, má dlhú históriu. Po Keltoch sa tu zabývali Vikingovia, vládol tu mocný horalský klan a o toto územie sa dlho preli koruny Škótska a Anglicka až do svojho zjednotenia.
Oficiálne je dnes Man samosprávne závislé územie britskej koruny, ale s nebývalo rozsiahlou autonómiou, pretože nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. Na Karlovi III. je vlastne len medzinárodné zastupovanie a obrana ostrova, uvádza iDnes.cz. Všetko ostatné si miestni riešia sami – ako sú zvyknutí už 1044 posledných rokov – v Tynwalde, teda v jednom z najstarších ľudových zhromaždení a doposiaľ kontinuálne najdlhšie funkčných parlamentov na svete, ktorý pracuje len v júni.
Majú tu vlastný jazyk (mančinu), vlastnú menu (manskú libru) a vlastné dane. Aj vlastné zákony, s ktorými to však veľmi nepreháňajú. Volebné právo tu prvýkrát na svete získali ženy už v roku 1881, hlasovať tu môžu všetci starší ako 16 rokov.
Anarcho-skanzen v Kodani
Komunita, mikronárod, voľné spoločenstvo, slobodné mesto, nezávislý štát. Na tom, čo nakoniec vlastne kodanská Christiánia je, sa nezhodnú ani jej obyvatelia. Na konci 60. rokov bola zrušená kasáreň v kodanskej štvrti Christianhavn, aby sa v opustenom areály s rozlohou 70 000 metrov štvorcových následne 26. septembru 1971 založila experimentálna samosprávna komunita.
Tá dala nebývalo vyniknúť slobode jednotlivca. Čo znamenalo napríklad chvályhodnú toleranciu akejkoľvek odlišnosti sexuálnej orientácie, ale aj podivuhodný zákaz fotenia, alebo napríklad kontroverznú legalizáciu mäkkých a tvrdých drog.
Túto anarchistickú podivnosť väčšina zakladateľov dávno opustila, fakticky prežíva len z vyberania vstupného od turistov, ktorí chodia Christiániu každoročne obdivovať.
Zabudnutá dedina v Taliansku
Široko rozvetvenému rodu Savojských kedysi im patrila pätina Európy, a radi k nej prikupovali ďalšie majetky. Práve tak prišli aj k maličkej Seborge, ktorú omylom zabudli zahrnúť do účtovníctva. Keď v roku 1729 Savojskí prikupovali do svojich dŕžav taliansky región Ligúriu, zabudol úradník zapisujúci do zmluvy jednotlivé obce regiónu spomenúť Seborgu. Išlo o malú dedinku, zaujímavú len benediktínskym kláštorom a niekoľkými olivovými hájmi.
Tejto chybičky si nikto nevšimol ani v roku 1861, keď vzniklo zjednotené Talianske kráľovstvo a ani v roku 1946 kedy zaniklo. Všimol si to až v roku 1963 seborgský kvetinár Giorgio Carbone, ktorý tento omyl vužil. Zmluvy jasne potvrdzovali, že Seborga nikdy nebola predaná Savojským. A nikdy sa teda nemohlo stať súčasťou ich jednotného Talianska. Dedina, ktorá má dnes 360 obyvateľov, má teda ešte stále štatút nezávislého kniežatstva.
Na 15 kilometroch štvorcových sa tri stovky obyvateľov v referende vyslovilo za obnovenie kniežatstva a založili svoju volebnú monarchiu s vlastnou vlajkou, menou luigino, poštovými známkami, colnicou o veľkosti telefónnej búdky a armádou tvorenou jedným jediným vojakom. Oficiálne existenciu tohto mikroštátu uznali len v republike Burkina Faso.
Umelecké kráľovstvo medzi hranicami
Počas porciovania územia a postupného utvárania jednotlivých štátov zostalo naprieč atlasmi rozsypané množstvo omrviniek. Páni pôvodom zo Švédska, Leif Elggern a Carl von Hausswolff, sa ich v roku 1992 rozhodli pozbierať. Pristúpili k tomu ako k umeleckému zámeru.
Priestor, ktorý si rozhodli pre svoju novú krajinu zabrať, sa nachádza na predeloch medzi hranicami už existujúcich štátov. V hraničných pásmach, na takzvaných územiach nikoho. Na nich vyhlásili, ako súčasť umeleckého happeningu, kráľovstvo Elgaland-Vargaland.
Pôvodne mal tento „projekt“ upozorniť na často scestné predstavy o územnom vlastníctve vo vzťahu k právam jednotlivcov. Následne však dostal rozmer recesie, ku ktorej sa pridali ďalší umelci.
Elgaland-Vargaland má desiatky ministerstiev, napríklad, Ministerstvo nostalgie a zastaraných technológií, Ministerstvo zlej výslovnosti, prísne utajené Ministerstvo tajomstva a ministerská sekcia pre kolobežky. Majú vlastnú hymnu a vlajku, pasy i oddaných občanov, bezpočet, ktoré sa presúvajú svetom, väčšinou pri príležitosti konania nejakej umeleckej výstavy.
Liberland na Dunaji
Takzvaná Slobodná republika Liberland, ktorá je projektom politického aktivistu Víta Jedličky. Nachádza sa na spornej hranici medzi Chorvátskom a Srbskom. Územie, približne sedem kilometrov štvorcových, vymedzuje z jednej strany „pevná“ hranica do máp zakreslenými katastrami chorvátskych obcí, a zo srbskej strany hraničné pásmo pohyblivého stredu rieky Dunaj. Takto definované štátne hranice medzi sebou teoreticky ponechávajú voľný priestor, ktorý si údajne nikto nenárokuje. A práve tu od apríla roku 2015 stojí Liberland.
K občianstvu v tejto krajine sa hlási sedem stoviek obyvateľov a dokonca sa v roku 2020 dočkal uznania od Haiti, regulárneho členského štátu OSN.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.