Agentúra Reuters vo svojej analýze dochádza k záveru, že sa vplyv hudobných, ale aj športových podujatí na ekonomiku preceňuje. Mnoho ľudí dúfa, že Swift spoločne s olympiádou vo Francúzsku a futbalovými majstrovstvami Európy v Nemecku pozdvihnú európsku ekonomiku, ktorá sa posledné dva roky s ťažkosťami vyhýba recesii a zaostáva za Spojenými štátmi.
Je tu ale jeden problém: „Swiftonomika” nie je skutočná. Hoci je americká hudobníčka megahviezdou, ktorá spôsobila revolúciu v hudobnom priemysle, až opadne nadšenie, na spozorovanie jej ekonomického prínosu budeš potrebovať lupu.
Je to len bublina
Príkladom môže byť Štokholm. V máji sa troch koncertov zúčastnilo takmer 180-tisíc fanúšikov, z ktorých polovica prišla z cudziny, a vygenerovali mestu obrat blížiaci sa 850 miliónom švédskych korún (74,8 milióna eur).
Pre Štokholm skvelý trojdňový kšeft, ale kvapka v mori pre švédsku ekonomiku, ktorá je pritom s ročnou produkciou 623 miliárd dolárov (578 miliárd eur) až ôsma najväčšia v EÚ.
„Tento dodatočný obrat je pre Štokholm a najmä pre jeho odvetvie cestovného ruchu veľkou víkendovou vzpruhou,” povedal hlavný ekonóm štokholmskej obchodnej komory Carl Bergkvist. „Ale tým to končí - jeden víkend, bez viditeľného alebo významného dopadu na celkový hospodársky rast.”
Hotely a reštaurácie zarábali ako o život a dokonca aj predaj kovbojských klobúkov vzrástol o 155 percent, odhaduje komora. Vplyv na ceny je podobne neviditeľný a mohol by byť dokonca menší, ako keď o rok skôr prišla Beyoncé, ktorej vystúpenie vyvolalo strach z inflácie. Či už s efektom Beyoncé, alebo bez neho, švédska inflácia odvtedy spadla z desiatich percent na súčasných niečo málo cez dve percentá.
Malý a dočasný efekt
„Existuje efekt Taylor Swfit? Ak áno, tak len extrémne malý a dočasný,” uviedol Carsten Brzeski, ekonóm banky ING. „Pred podobnými veľkými akciami sa vždy veľa hovorí o veľkých ekonomických prínosoch, ale po ich skončení by ste potrebovali lupu, aby ste v číslach tieto takzvané prínosy našli,” dodal.
To isté platí aj pre olympiádu a Euro 2024. Sú prínosom pre reštaurácie, výčapy piva alebo predajcu súvisiacich suvenírov, ale nemajú trvalý vplyv na spotrebu. „Táto spotreba zvyčajne predstavuje výdavky, ktoré by spotrebitelia vynaložili tak ako tak, a ide zvyčajne o substitúciu,” nechal sa počuť profesor Simon Shibli z Sheffield Hallam University.
Podľa tohto argumentu idú peniaze vynaložené na vstupenky alebo ubytovanie z rodinného rozpočtu, v ktorom zostane o to menej na iné výdavky, napríklad na cestovanie alebo stravovanie v reštauráciách. Žartovný „index čapovaného piva”, ktorý vydáva finančný dom Danske Bank, vykázal masívny nárast, keď Dánsko naposledy hralo na majstrovstvách Európy. Na maximá sa dostal, keď krčmy a reštaurácie zaznamenali 106-percentný nárast tržieb pri zápase s Anglickom.
Väčšina peňazí aj tak končí v USA
„Z mikroekonomického hľadiska tieto akcie znamenajú stimul, ale aj ten je malý a dočasný,” komentoval tieto dáta Piet Haines Christiansen z Danske Bank. „Sú relevantné pre konkrétne odvetvia ako hotely a stravovanie, kamkoľvek dorazí Taylor Swift, alebo pre predaj piva v krajinách, ktoré práve hrajú futbal,” dodal.
Niektoré miestne médiá sa minulý mesiac chytili prieskumu banky Barclays o míňaní „swifties” a naznačili, že jej koncerty prinesú britskej ekonomike jednu miliardu libier. Ale okrem spomínaného substitučného efektu treba pripomenúť, že veľká časť tržieb vygenerovaných turné Eras sa skončí v USA, čo ešte zmenšuje už taký malý lokálny ekonomický prínos.
V ekonomikách veľkosti Británie alebo štátov kontinentálnej Európy ale podobné transfery nepohnú ani s dátami o medzinárodnom obchode, len v apríli totiž prebytok obchodnej bilancie (prevaha vývozu nad dovozom) dvadsiatich krajín eurozóny dosahoval 39 miliárd eur, pripomína Reuters.