Louis Daguerre zachytil zdanlivo prázdnu parížsku ulicu o ôsmej hodine ráno v roku 1838. Jedinou známkou života na v iné chvíle zaľudnenom bulvári plnom obchodov, kaviarní a divadiel, sú siluety dvoch postáv v ľavom dolnom rohu, píše sa na portáli iDnes.cz.
Patria mužovi, ktorý si necháva čistiť topánky, a človeku, ktorý ich čistí. Podľa niektorých teoretikov namiesto čističa topánok postával dotyčný pri pumpe. To ale vyvracia takmer identická fotografia, ktorú Daguerre zachytil neskôr v ten istý deň okolo poludnia. Sú na nej vidieť krabice na leštidlá.
Niektoré štúdie tiež uvádzajú, že sa na fotografii objavujú ďalšie postavy. Dieťa so psom na opačnej strane ulice alebo osoba vykúkajúca z okna bielej budovy v popredí snímky. Ostatní, ktorí sa na ulici pohybovali, v histórii zmizli. Podobne ako v iných prípadoch ranej fotografie za to môže expozičný čas, ktorý sa v tomto prípade činil okolo desiatich minút.
Hoci v porovnaní s dneškom ide o nepredstaviteľne dlhú dobu, fotografia Pohľad z okna v Le Gras od Josepha Nièpca z roku 1826, považovaná za prvú histórii, sa exponovala približne osem hodín. Daguerre s Nièpcom spolupracoval a po jeho smrti v zdokonaľovaní fotografickej metódy pokračoval, pokým nevyvinul svoj vlastný proces.
Zrkadlovo otočená a nie je možné ju klonovať
V tejto metóde sa obraz zaznamenával na vysoko leštenej doske zo striebra alebo silno postriebrenej medi. Doska s rozmermi približne 17 x 22 centimetrov sa vložila do zvláštnej skrinky nad misku s krištáľmi jódu. Tá postupne zožltla a nakoniec zmodrala. Dageurrotypista ju musel potme založiť do dreveného puzdra a v ňom zasunúť do camery obscury (temnej komory).
Osvietenie trvalo podľa intenzity svetla od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Exponovaná doska potom bola v temnote prenesená do ďalšej skrinky, kde ňu pôsobili ortuťové pary, ktoré na osvetlených miestach vytvorili so striebrom zliatinu mliečne bielej farby. Snímok vzniknutý expozíciou dosky bol veľmi chúlostivý a nebolo možné z neho vytvárať kópie.
Dageurrov vynález vyvolal senzáciu a ihneď začali vznikať nové portrétne ateliéry, ktoré metódu obrázkov na kovovej podložke používali. Proces ale mal aj radu nevýhod. Bol drahý a náročný, pri výrobe navyše hrozila otrava ortuťovými parami. Obraz bol zrkadlovo prevrátený a dlhá doba expozície bola veľmi nepohodlná pre zobrazované postavy, ktoré sa po celú dobu expozície nemohli ani pohnúť.
Výhody dageurretypie ilustruje fotografia parížskeho bulváru. Na snímke je vidieť oveľa viac detailov než na skorších fotografiách. Zreteľne sa ukazujú sklá v oknách a ostré rohy budov v prednej časti fotografie. Objekty už nie sú rozmazané, ale jasne definované a oddelené.
Boulevard du Temle bol v tej dobe známy ako „bulvár zločinu“ kvôli vraždám, ktoré sa po večeroch odohrávali v desiatkach divadiel. Sám autor fotografie v jednom z nich pracoval ako scénograf. Fotografiu zachytil zo svojho bytu, odkiaľ mal na rušnú ulicu skvelý výhľad.
Daguerre bol vyučený maliar divadelných dekorácií. Najskôr asistoval parižskému maliarovi panorám a pracoval ako scénograf v parížskych divadlách. Zaujímal sa o kontrast svetla a tieňa, ktorý podrobne rozvinul vo svojich dielach. Dioramatá boli rafinované maľby na niekoľkých tenkých plátnach umiestnených za sebou.
Dar Francúzska svetu
Vynález daguerrotypie bol členom franúzskej Akadémie vied oficiálne predstavený v pondelok 19. augusta 1839. Tento deň sa slaví ako Svetový deň fotografie. Franúczska vláda vtedy všetky práva na fotografický proces od Daguerra odkúpila výmenou za doživotnú rentu pre neho a pre Nièpcovho syna a dala ich voľne k dispozícii ako dar Francúzska svetu.
Daguerre bol za svoj úspech menovaný dôstojníkom Čestnej légie a sľúbil, že zverejní aj všetky budúce vylepšenia fotografickej metódy. Francúzsko fotografiou obdarovala celý svet okrem Veľkej Británie, kde si fotograf nechal v zastúpení svoj objav patentovať. Jediný, kto mohol v krajine metódu voľne používať, bol Daguerrov študent.
Proces daguerrotypie sa vedec ešte pokúšal zdokonaliť, ale nebol schopný konkurovať rade vylepšení, ktoré vymysleli iní, ako napríklad britský fyzik William Henry Fox Talbot. V roku 1840 Daguerre opustil Paríž a usadil sa v neďalekej dedinke Bry-sur-Marne. Tam v experimentoch s fotografiou pokračoval.
V dedine v júli 1851 Daguerre zomrel a nachádza sa tam jeho hrob. Jeden z priekopníkov a otcov fotografie je dnes jedným z 72 významných mužov, ktorých meno je zapísané na Eiffelovej veži v Paríži.